Pozvanie do poľskej Krynici a Tyliczi

Dalito.sk/Veľkí synovia poľského národa/foto: Richard Lipták
DALITO -

Čo by kameňom dohodil od slovenských hraníc, v Poľskom Malopoľsku leží kúpeľné mestečko, atmosférou pripomínajúce Bardejovské Kúpele. Po ceste do Krynice sme prechádzali aj cez jej menšieho súrodenca, rovnako kúpeľné mestečko – Muszyna. Už v druhej polovici 19. storočia mestečko prepojili železnicou cez Prešov s Košicami. Pri vysťahovaleckej vlne za prácou cestovali Slováci zo severovýchodu Slovenska práve z Muszyny ako prvého „štartovacieho“ nástupišťa do Ameriky. A ak už sa človek pohybuje v spomínanom geopriestore, Golgota v Tyliczi ho zaiste vytrhne z bežných myšlienok.

Krynica

Síce oblasť Krynice je seizmicky aktívna, čo pred pár dňami pocítili dokonca aj obyvatelia severovýchodného Slovenska, zemetrasenia tu neprichádzajú s vysokým magnitúdom. Vybrali sme sa to overiť.

Počasie pre návštevu romantického provinčného mestečka počas našej návštevy bolo ideálne, teplota niečo nad 20 stupňov Celzia, navyše nebola sobota a teda turistov a kúpeľníkov v uličkách tak primerane. Aj zaparkovať sme dokázali blízko, takmer priamo v centre, čo bolo ďalšie plus.

Panorámu Krynice tvoria staré aj novšie kúpeľné domy, sanatória, galérie, parky plné vysadených kvetov a vystavaných fontán, lavičiek, reštaurácie. Centrum tvorí historický Liečebný dom, na mieste starej budovy hlavného prameňa dnes nájdete moderný Hlavný dom. Dýcha to tu históriou, kultúrou, prírodou.

Všade hudba a tanec

Pri promenádovaní sa z  každej strany na nás vykukovali reklamy a tabule, ktoré ponúkajú „Najlepsziu zabawu w Krynicy!“. Tanečné zábavy, živá hudba v kaviarňach. Atrakciou je malý vláčik, ktorým si viete prehliadku centra kúpeľov uľahčiť, ale keďže sme nemali so sebou malé deti, túto možnosť sme nevyužili.

Na inom mieste má zasa možnosť urobiť si návštevník pamätnú fotografiu. Zmenšenina kočiara aj s koňom. Vedľa dreveného bociana veľkosti človeka je kulisou, do ktorej keď zapadnete, čakajúci fotograf vás za poplatok zveční. Na kočiari máte aj tabuľku s aktuálnym dátumom, aby ste nezabudli na deň návštevy. Keď sme prechádzali okolo, skupinka štyroch Slovákov oslovila  fotografa, či ich v tejto scenérii neodfotí ich telefónom, a ten súhlasil. Následne dodal, či mu za servis nenechajú „drobné“ aspoň na pivo, no neuspel.

Krynica ponúka aj priestor pre športových zanietencov. V zimnom období tu nájdete krásne lyžiarske stredisko, svahy s najdlhšou lanovkou v Poľsku, štyri vleky a päť zjazdoviek.

Ale keďže my sme navštívili kúpele v letnej sezóne, vyšliapali sme si turistickým chodníkom Góru Parkowu (pre pohodlnejších je možnosť dostať sa na horu, samozrejme aj späť, kabínkovou lanovkou). Na vrchu kopca vás čaká priestor pre zábavu detí – Rajské šmýkalky, i možnosť na občerstvenie v reštaurácii. V každom prípade však platí, ako spomenula istá moja známa, že Poliakovi stačí pre marketing, aby nebola rovina, teda aspoň nejaký malý kopček. Využije z minima maximum.

Tylicz

Sotva desať minút od Krynice sme našli „Golgotu“. Vystúpili sme na priestrannom námestí v Tyliczi a pred nami sa otvorila sakrálna lokalita pozostávajúca z dvoch chrámov a záhrady.

Nebola to hoci aká záhrada, rovnako ako chrámy neboli všedné. Ono chrám všedný asi ani nikdy byť nemôže, no v každom prípade minimálne výzdoba jedného z nich bola netypická.

Vysoké steny Sanktuária Matky Božej Tylickej boli vyzdobené naozaj bohato, dokonca aj parožím. Jeho menší „brat“, drevený kostolík, farský kostol apoštolov sv. Petra a Pavla z roku 1612, s oltárom z druhej polovice 18. storočia dýcha taktiež svojou, no predovšetkým historickou atmosférou.

Spomínaná záhrada s Golgotou, ktorá je súčasťou sakrálneho komplexu, je podobne ako Sanktuárium majestátna. Aj na Slovensku máme  záhrady podobného duchovného charakteru, avšak tá, do ktorej sme vstúpili v Tyliczi, je okrem priestoru na modlitbu a reflexiu, určená aj pre vzbudenie a povzbudenie patriotizmu.

Vejdž na miejsce refleksyjno-modlitewno-patriotyczne dla každego myšlacego Polaka. – slová, ktoré Vás vítajú pri vstupe na bráne. Prechádzame okolo kaplniek, sôch svätých a pamätníkov na kňazov i obrancov poľského národa (kardinál Vyšinský, ktorý prechádzal osobnou Golgotou v stalinovej ére v rokoch 1953-1956, duchovný Jerzy Popieluszko, nazývaný kňaz Solidarity, zavraždený príslušníkmi komunistickej tajnej polície).

A ako zlatý klinec záhrady sa pred nami vypína samotná Golgota, miesto pre kríže v Jeruzaleme a miesto pre tragédie poľského národa. Kamenná veža, na ktorú vychádzate točitým chodníkom.

Hrdosť Poliakov

Vo veži sa nachádzajú malé jaskyne, pričom obsah každej z nich je orientovaný tematicky.

„Golgota ostatnich wieków“ pripomína Katyň, Smoleňsk, či Sibír, a samozrejme Dachau, Treblinku, Majdanek… „Zrywy wolnosciowe polskiego národu“ zasa ukazujú na udalosti roku 1944, konkrétne Varšavské povstanie, alebo Povstanie košciuczkovo, štrajky v Gdaňských lodeniciach…

Hrdosť Poliakov na vlastnú históriu vidíme v jaskyni slávnych činov, pripomienkami na Warnu 1444, Tobruk 1941, v menách kniežaťa Boleslav Krivoústy, kráľa Jána Sobieskeho, maršala Pilsudského, generála Sikorského. Do chvíle, kým sa dostanete na vrchol Golgoty v Tyliczi, prejdete si pohnuté dejiny poľského národa.

Najvyšší bod veže nesie kríž s Kristom, ktorý je obkolesený množstvom ružencov a malých kamienkov s vyrytými lokalitami celého sveta. Narátal som ich dohromady 111 a nájdete tu premiešané Gerlach Tatry, Rysy, Dunajec s Údolím faraónov v Egypte, Galilejským jazerom, Petersburgom, Schafbergom v Rakúsku, Írskom či Brazíliou. Utrpenie, ale aj hrdosť na chvíle, keď dokážeme statočne niesť svoje neľahké osudy, spája celý svet na Tyliczkej Golgote.

Cestou domov nám mierne poprchávalo, čo pre suchú zem bolo osviežujúce, rovnako ako návšteva Haliče pre nás. Kúpeľné mestečko Krynica so svojim okolím ponúka možnosti pre oddych a zamyslenie. Aj nad tým, že severný sused Slovenska si svoju históriu nesmierne váži a pripomína. Nezabúdajme na našu minulosť ani my, predovšetkým v tento rok storočnice Československa.

Autor Richard Lipták niekoľko rokov pracoval ako pedagóg. Na strednom a vysokom stupni vyučoval predmety humanitného zamerania. Časť profesného života pôsobil ako redaktor v týždenníku orientovanom na hodnoty. Rád cestuje s fotoaparátom v ruke.

Môže vás zaujať:

Poliaci to v Tatrách roztočili. Padla nám sánka