150 Plus

NICHOLSONOVÁ: „Nie som hlupaňa, ktorá má obrovské ambície a ego.“

So stranou Sloboda a Solidarita začala spolupracovať, keď sa rozlúčila s médiami. Lucia Ďuriš Nicholsonová aj ako gymnazistka radila Richardovi Sulíkovi, ako správne komunikovať  s médiami. Až jej jedného dňa ponúkol miesto v strane potom, ako mu vypracovala program pre riešenie rómskej problematiky. O jej vstupe do strany rozhodol  Snem SaS. Po snemoch KDH či SDĽ, kde vraj ešte ako novinárka cítila prežívajúci komunizmus a naftalínových ľudí , ju mladí rozhľadení ľudia v SaS natoľko ohúrili, že vstúpila do politiky. Okamžite sa však začala pripravovať aj na osobné útoky, ktoré pretrvávajú dodnes. Podpredsedníčka NR SR a bývalá štátna tajomníčka MPSVR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová má totiž najvyššie ukončené vzdelanie gymnázium. (S Luciou sme boli kedysi kolegyne.)

Keď si strane povedala ÁNO, automaticky ti napadla otázka, ako spoločnosť prijme to, že nemáš vysokoškolské vzdelanie?

Ja to vlastne riešim celý produktívny život. Áno, považujem to za hendikep aj medzi mojimi priateľmi. Veď takmer všetci majú vysokoškolské vzdelanie. Neposudzujem ľudí podľa toho, no je to moja Achillova päta. Keď mám byť úprimná, veľmi túžim si vzdelanie doplniť. Ale, či tomu niekto verí alebo nie, nebudem študovať na škole, kde sa dá titul kúpiť a hlavne, chcem sa tomu naozaj venovať naplno , čo sa teraz, pritom aký život vediem a čo robím, nedá. Pevne však verím, že ten čas príde . Aby som však odpovedala na otázku, áno, bol  to veľmi silný moment v rozhodovaní, lebo som vedela, že toto bude vec, po ktorej pôjde bulvár a vykreslí ma ako hlúpu, mladú karieristku , ktorá je len gymnazistka a, poviem to vulgárne, trepe sa do vysokej politiky. Takto ma titulovali médiá.


Neverím, že sa ťa to nedotklo.

Bola som na to sčasti pripravená, ale, samozrejme, že sa ma to trochu dotklo a bola som z toho smutná. Veď mi ani nedali šancu dokázať, že nie som hlupaňa, ktorá má obrovské ambície a ego, a nič v sebe. Som však bojovník a pre mňa sú takéto veci výzvami. OK, nemám to vzdelanie a skláňam sa pred vzdelanými ľuďmi, áno, chcem si ho doplniť, ale napriek tomu mám čo ponúknuť. Ďalšia vec, ktorá ma hnala dopredu, bol fakt, že poznám nespočetne veľa ľudí, ktorí majú tisíc titulov, a keď sa s nimi rozprávam, až sa za nich hanbím , že si tie tituly píšu. V parlamente a v politike je veľa ľudí, ktorí by tie tituly mali vrátiť. Naopak, poznám mnohých, ktorí vysokú školu nemajú a sú nesmierne inteligentní, šikovní a v živote toho veľa dokázali. A ja som si povedala, že chcem zastupovať práve takých ľudí.

Aký odkaz dáva parlament spoločnosti, keď politici urážajú svojich kolegov narážkami na vzdelanie?

No… (povzdych) Veľmi zlý, veľmi zlý … Ale toto sa v parlamente deje v mnohom.  Niektorí kolegovia by si mali uvedomiť, že spoluvytvárame verejnú mienku a to je obrovská zodpovednosť! Urážať niekoho, že má stredoškolské vzdelanie, je veľmi nízke, lebo vonku je veľmi veľa ľudí s takýmto vzdelaním a nie je dobré urážať niekoho , kto ich v parlamente zastupuje, a je jedno kto vás volil. Cítim, že by sme si mali začať na to zvykať, že vzdelanie ešte z nikoho neurobilo kvalitného politika alebo človeka. Oveľa dôležitejšie je, akú má človek morálnu výbavu. Ľudia rýchlo zistia, či to je alebo nie je hlupák, bez ohľadu na to, či vzdelanie má alebo nie.

Lucia Ďuriš Nicholsonová/foto: dalito.sk

Podľa teba si príkladom toho, že aj stredoškoláci, ktorí možno aj zo zdravotných dôvodov či  pre sociálne pomery vysokoškolské vzdelanie nemajú,  majú šancu sa dostať do vysokých funkcií?

Boli by to príliš silné slová odo mňa, keby som povedala, že som symbolom toho, že sa to dá dokázať. To si nemyslím, no dúfam, že som prispela k tomu, aby ľudia, ktorí boli v kúte a nevedeli vyjsť von s tým, čo dokážu, pretože cítili nejakú hanbu za to, že nemajú vysokoškolské vzdelanie, to odhodili a povedali si, ukážem, čo je vo mne.


Keď si bola štátna tajomníčka sociálneho ministerstva, na školu si nastúpila.  Aj si z nej odišla. Prečo?

Pretože to bola iba taká vysoká škola pre titul. Bože, čo to vlastne bolo? Vysoká škola verejnej správy, nejaká pobočka pražskej školy. Aj niektorí kolegovia zo SaS tam začali študovať a stiahli ma tam, že je to ľahká škola. Chodila som tam piatky popoludní a soboty. Mala som malé deti, ešte som sa aj rozvádzala. Takže tráviť tam piatky, kedy som mala ešte sedieť v práci, potom soboty, keď som mala byť s deťmi, mi prišlo nevhodné a, hlavne, tá škola podľa mňa neponúkala kvalitu. Úplný zlom nastal, keď som sa vedeniu školy snažila vysvetliť, že teraz na to kapacitne nemám a odchádzam. Chceli si ma udržať s tým, že nech ostanem, vraj to moje meno je fajn tu mať, veď sa už nejako dohodneme s indexom a skúškami. A toto je presne to, čo som nechcela. Láka ma právo a psychológia a to sú veci, ktoré sa nedajú študovať len tak. Keď už raz budem niečo študovať, tak poriadne! Verím, že to raz príde.

Lucia Ďuriš Nicholsonová s rodinou/foto: archív Nicholsonová

Je vzdelanie dôležité?

Podľa mňa je, pretože rozširuje obzor. Niečo dokážeš sama, veď denne sa dovzdelávam aj ja. Denne riešim zákony či prípady jednotlivých ľudí, ktorí mi píšu a musím si k nim veľa naštudovať. Takže moja práca , ktorú sa snažím robiť poctivo, ma posúva neuveriteľným spôsobom,  stále si však myslím, že mať kvalitné vzdelanie , ale naozaj kvalitné vzdelanie, tak to naozaj dokáže neuveriteľne rozšíriť obzory.

Dá sa na Slovensku získať kvalitné vzdelanie?

Určite áno. Bezpochyby. Určite máme aj veľmi kvalitné školy. Osobne by som vyškrtala z nich asi polovicu. Vnímala som to totiž na ministerstve aj z opačnej strany. Videla som, z akých vysokých škôl sú absolventi nezamestnaní. Naozaj si  myslím, že máme veľa škôl, ktoré neponúkajú kvalitné vzdelanie ale len titul, ktorý sa dá kúpiť. Ale na druhej strane máme veľmi veľa kvalitných škôl, ktoré produkujú kvalitných absolventov .

V nadnárodných korporáciách sa nepýtajú na vzdelanie, zaujímajú ich výsledky.  Nie je nič netradičné, ak sú tam na manažérskej pozícii stredoškoláci. Napríklad v USA netlačia na vzdelanie za každú cenu, človek musí ukázať, čo v ňom je.

Podhorský & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária


Tieto krajiny idú v predvoji a stačilo by, keby sme všetko, čo tam funguje, preniesli sem a nevymýšľali stále akoby teplú vodu. Žila som v zahraničí a videla som, akí ľudia tam dostávali šancu. Presne, ako hovoríš. Bez vysokoškolského vzdelania, ale mali prax, ktorá ho v podstate nahradila či dokonca prevýšila. A dostávali šancu aj v riadiacich funkciách v kvalitných firmách. My sme v tomto taká zvláštna krajina. U nás veľmi prežívajú stereotypy z minulosti, kedy sa viac pozerá na to, aké má človek tituly alebo funkciu, nie na to, aký je. Krásne to vidieť v politike aj spoločnosti, ako bazírujeme na funkciách.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS)/foto: TASR – Martin Baumann

Pre mňa osobne je funkcia niečo prchavé. Veď dnes  som tu a zajtra môžem byť dole. Čím som vyššie, tým  dlhšie budem padať a ten pád bude oveľa bolestivejší. Takže  si myslím, že na takýchto veciach by sme si vôbec nemali zakladať. Dobre. Titul nie je niečo prchavé , ale podľa mňa nosiť taký titul je aj istá zodpovednosť. Veď od vzdelaného človeka sa očakáva, že bude mať spôsoby, že bude napríklad veľkorysý. Veď často tí naozaj vzdelaní ľudia, ktorí sa nechvália titulmi, bývajú tí najskromnejší. Mám väčšinou opačné skúsenosti, že prídu ľudia, ktorí majú veľa titulov, nejako v ne uverili a vyslovene na nich bazírujú, a pritom, keď mi napíšu mail, tak sa hanbím. Aby v jednej rozvitej vete urobili 3 hrúbky, tak to mi príde absurdné! Často si potrpia na to, aby ich titulmi oslovovali, ale to, čo z nich vychádza, nemá nič spoločné s tým, ako si  predstavujem vzdelaného človeka.

Čo by si odkázala všetkým kolegom v parlamente ohľadom narážok na vzdelanosť, ktoré verejnosť musí počúvať?

Myslím si, že za tie roky v politike som dokázala, že napriek tomu, že tie tituly nemám, prinášam témy a robím si ich poctivo. Vidím to aj v pléne na kolegoch. Keď idem predniesť diskusný príspevok, tak počúvajú. Nehovorím, že všetci , lebo tam všetci nikdy nesedia, ale tí, ktorí sú tam, počúvajú  a cítim, že si z toho často niečo aj odnesú. Faktom je, že napriek tomu, koľko tu máme vysokých škôl a vysokoškolákov, ešte stále väčšina spoločnosti nemá vysokoškolský titul a je našou povinnosťou na to prihliadať a prestať urážať ich alebo ich zástupcov.




Komentáre (3)
  1. Mária Šišuláková píše:

    Vysokoškolský diplom je u nás, ale podľa mňa aj všeobecne, len papier. Dôležitý je charakter a srdce na správnom mieste.

  2. Pier píše:

    Tymto rozhovorom u mna Lucia silne zabodovala, klobuk dole ! Zelam jej do buducnosti len to najlepsie, pohodu a nech sa jej zli ludia vyhybaju, co bude asi tazsie kedze sa s takymi denne musi stykat …

  3. Silvia píše:

    ja ju mám veľmi rada ako človeka, a to, čo povedala, u mňa zabodovalo..potvrdila, že je inteligentná a múdra…a verím, že VŠ vzdelanie nadobudne, má na to…

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *