Norge Covid 4. deň v štátnej karanténe: Už viem, prečo Slovensko rúška nezachránia

Dalito.sk/Nórske vianočné menu juletallerken nielen v Covid karanténe /foto: LT
LUCIA TOMEČKOVÁ -

Vyspala som sa katastrofálne napriek tomu, že som si musela dať tabletku na spanie. Nórski úradníci ma vystresovali viac ako chceli, či vlastne nechceli. Netušili asi s akou „poľovnou cezhraničnou slovenskou zverou“ mali do činenia. Musím tú moju slovenskú hlavu úplne prestaviť. Odmietam, aby ma „ON jediný schopný“ ničil ďalej. Je ďaleko, môžem ho viete čo…

Pomaličky sa nastavujem na rozvinutý svet s civilizovanou spoločnosťou. Aj keď teda tu v Nórsku riešia najnovšie veľkú kauzu zneužívania detí pomýleným úchylákom.

Na druhej strane ma pobavil štrajk farárov, ktorých odbory nevyjednali to, čo chceli. A prekvapila aj razia zakázanej párty mladých o počte viac ako 10. Aj v Nórsku sú zatvorené divadlá a tak miestna herecká hviezda rozváža tovar počas Covid opatrení rovnako ako v Česku alebo na Slovensku. Všetci však bez rúšok. Nechápem, lebo tie by mali byť už v interiéri povinné. Musím sa na to viac pozrieť. Sudcovia súdia online. Celkom som si to užívala, keď som to videla v televízii. Respondenti v médiách tiež bez rúšok. V štúdiách všetci.

Denné počty nakazených aj tak sotva dosiahnu 400 denne. Začínam si všímať aj komunikáciu na nórskych sociálnych sieťach. Neviem, či si to zle prekladám, ale aj tá mi príde zväčša ako z iného sveta. Najmä komentáre, ktoré sa začínajú… Dobrý deň, chcel by som sa spýtať…. a končia, ďakujem za odpoveď.

Krevety krkom

Narodeninový deň som mala krásny. Aj vďaka čitateľom, kamarátom aj rodine. Ale aj karanténnemu hotelu, ktorý sa pre moje životné jubileum hecol a k slávnostnej večeri pridali ešte aj bezlepkové palacinky, o ktorých sa mi už snívalo dva dni. Karamelový alebo čokoládový puding som si totiž v ponuke menu všimla neskoro, lebo už dva dni si objednávam vianočný nórsky tanier (juletallerken). Neskutočné jedlo! Neskutočné! Chápem tú nakladačku tuku rovno u nich na Vianoce. Ak tu celý rok jedia hlavne ryby, tak sa rozbijú aspoň na Vianoce. Najtučnejšie pečené rebrá s chrumkavou opečenou kožou, mäsové guľky, mleté párky s kapustou a sušenými slivkami a zemiakmi, no poviem vám, jedna nórska báseň! Taniere plné kreviet, lososa či halibúta mi už celkom lezú krkom po štyroch dňoch.

Zistila som, že až v takej „diere“ nie som. Letisko, z ktorého lietajú Poliaci hore dole domov tu aj tam (je ich tu už toľko, že na úradoch sa už dohovoríte aj poľsky), postavili ešte Američania ako základňu NATO, keď aj Nóri spoločne s USA organizáciu zakladali. A to sa tu už pred tritisíc rokmi preháňali Vikingovia. Musím si to tu všetko naštudovať. Aby som to aj do konca karantény stihla, lebo začínam tušiť, že to len také obyčajné mesto nebude. Zatiaľ z neho však vidím len pumpu a recepciu hotela. Naposledy ma pobavila bezrúšková babička, ktorá od auta do hotela išla s chodúľom pár metrov asi 20 minút. Niežeby som sa smiala na senioroch, vylúčené, len mi napadlo, čo by na to povedal taký Matovič a špičkoví slovenskí epidemiológovia keby videli…

Blogy z nemocnice

Začína sa mi ozývať pažerák. Nerobí mu dobre, keďže iba ležím alebo sedím v preloženými nohami na posteli a píšem a jem. Mení sa len poradie. Dúfam, že tu nezažijú môj pažerákový záchvat, ktorý sa vždy končí odvozom sanitkou do nemocnice na infúziu za môjho hlasitého prejavu urputnej bolesti. Bože, to zasa bude! Kým zistia, že to nie je infarkt…! No čo, v najhoršom budem písať zážitky z nórskej nemocnice. Švédske stoly v pôrodnici s jedlom od výmyslu sveta, keď sa mi tam narodila vnučka, to vám bol zážitok! Možno by to bol aj z interného oddelenia.

Potešil ma aj najnovší priesku, ktorý ukázal, že postoj Nórov k prisťahovalcom je čoraz pozitívnejší. Ak s tým mali doteraz problém, ani sa im nečudujem na základe toho, čo na hoteli predvádza Východný blok. Strašne mi prekážajú tie pohodené poháte od kávy okolo košov, či špaky mimo popoľníka. A moje to nie sú!

Stále si neviem zvyknúť, že plastové fľaše a plechovky sa tu nekrčia, ale sú vratné. Niekedy sa cítim ako neandertálec. Som celkom zvedavá, ako sa budem cítiť, keď sa vrátim po mesiacoch domov a zasa bude všetko inak, tak na Slovensku po slovensky…

Stres, ktorý som prežívala vďaka Covid Slovensku zo mňa opadáva každým dňom. Ešte to bude chvíľu trvať, ale cítim, že mi je už zo dňa na deň lepšie.

Spomienka na Nikiho

Volala mi mamina bývalého kolegu, ktorého sme spoločne pred dlhými rokmi pochovali. Niki bol môj kolega ešte v časoch, keď som netušila, že raz budem pracovať v médiách. Boli sme kolegovia a dobrí kamaráti. S priateľkou však veľmi nešťastne zahynul. Prenajali si byt, kde sa nechtiac zadusili plynom. Niki bol rovnako ako ja, strelec a tak ako ja, aj on by teraz oslavoval 50-tku. Česť ich pamiatke. Som šťastná, že mi jeho mamina zavolala opäť.

Bol to opäť pokojný deň v hotelovej štátnej karanténe. Pokazil mi ho len a len jeden z ďalších slovenských operátorov. Keď sa vrátim, prvé čo urobím zruším s nimi zmluvy a zariadim sa inak. Som Európanka, nie ovca. Mám aj iné možnosti. Nedovolím im už zarábať na mojich starostiach.

Nebezpečné Slovensko aj s rúškami

Začítam možno tušiť, prečo Covid Nóri zvládajú aj bez rúšok a orúškované Slovensko, ktoré ešte odoberá aj deti Covid rodičkám nie. Priateľka, ktorá má zjavné príznaky Covid a v nedeľu ju nemali kde v Bratislave otestovať, to nakoniec zvládla v pondelok s negatívnym antigénovým testom. Výsledku však neverí a požiadala o PCR test. 14. decembra však dostala najbližší voľný termín až na 28. decembra. Ani v Nórsku vám test neurobia len tak, ale ak máte príznaky už 3-4 dni, na test vás objednajú okamžite. Pokračovanie nabudúce.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)