Osobné príbehy

Okradol ho najlepšie platený lekár. Zvládol aj to a expanduje

Okradol ho najlepšie platený lekár. Zvládol aj to a expanduje

V detstve, tak ako všetci malí chlapci, chcel byť smetiarom.  Alexander Schill však akosi prirodzene pokračoval v stopách svojej mamy, stomatologičky. Otec je elektroinžinier, no to mu vraj nič nehovorilo. Zubárske kreslo ho však očarilo natoľko, že dnes patrí k nielen slovenskej, ale aj českej stomatologickej špičke. Je to práve on, kto do oboch krajín prináša najmodernejšiu technológiu a materiál z celého sveta. Spolu s takmer sto zamestnancami.

Stretli sme sa u neho na klinike v bratislavskej Karlovej Vsi pri ramene Dunaja. Dohodnutý termín na rozhovor niekoľkokrát pre pracovné povinnosti preložil, pretože žije a pracuje v Bratislave aj Prahe a na kontroly chodí aj do svojej novej stomatologickej kliniky v Žiline. Značku Schill by rád priniesol aj na východ do Košíc.

„Boli roky, keď som robil aj viac ako 12 hodín denne. A boli aj situácie, kedy som od vyčerpania skolaboval, no dnes je to už oveľa lepšie. No vtedy sa nedalo inak. Chcel som vybudovať sieť prvotriednych stomatologických kliník a vyžadovalo si ma to celého. Dnes už robím iba osem hodín denne a je to fajn,“ rozrozpráva sa primár, ktorý si však neoddýchne ani doma, pretože tam ho čakajú štyri deti. „ Dievča a chlapec sú už väčší, ale mám ešte dve menšie, takže sa mi naozaj vždy postarajú o program.“ Na najmodernejšej klinike vidieť, že majiteľ do nej investuje milióny. Celý príbeh kliniky Schill začala písať vlastne jeho mamina, ktorá si tesne po revolúcii otvorila v poliklinike v Karlovej Vsi stomatologickú ambulanciu. Ako študent Lekárskej fakulty UK v Bratislave so špecializáciou na stomatológiu jej denne v ambulancii pomáhal.

„Promoval som v roku 1996 a už od druhého ročníka som bol v maminej ambulancii každý deň. V roku 1996, žiaľ, zomrela. Celá ambulancia mi padla na hlavu a zostal som na to sám. Neviem, či bola na mňa prísna, lebo som bol jej jediný zamestnanec, no bola veľmi milá, takže to nebolo až také stresujúce, pracovať pre rodiča. Bola náročná, to je pravda, ale že by ma nejako dusila, to nemôžem povedať. Vďaka mame som mal prax nielen skôr než ktorýkoľvek spolužiak, no keď som skončil školu, mal som tej praxe výrazne viac než všetci ostatní,“ spomína na svoje začiatky 45-ročný zubár, ktorý po prvý raz vetu otvorte ústa, prosím, povedal pred 25 rokmi. „Zubárov sa nebojím. (Smiech.)  Veď som na tej druhej strane. Byť na tom správnom konci vŕtačky nie je také komplikované a stresujúce,“ úprimne sa zasmeje úspešný podnikateľ.

Jedno kreslo za druhým

Prvú ambulanciu na klinike v Karlovej Vsi kúpila mama asi dva mesiace pred koncom jeho štúdia medicíny. Vláda navrhla lekárom odštátniť ambulancie, a tak si mama so synom začali na seba zarábať sami. „Mali sme veľmi veľa pacientov. Keď zomrela, musel som prijať kolegyňu a striedali sme sa od rána do noci. Po čase to aj tak nestačilo, tak som v Starom meste pod Michalskou bránou na Baštovej ulici otvoril menšiu kliniku. Na začiatku som tam mal len dve kreslá. Po šiestich rokoch už nestačili ani štyri, a tak som v Karlovej Vsi kúpil tieto priestory s deviatimi ambulanciami,“ spomína na prvú väčšiu investíciu a rozširovanie lekár, ktorý sa nebál investovať ani v mladom veku. Povedal si, že keď mu zabehnutie štyroch kresiel trvalo šesť rokov, tak s deviatimi ambulanciami bude mať na pätnásť rokov pokoj.


„Sťahovali sme sa v apríli 2008 a v januári 2009 sme montovali deviate kreslo.  Tak sa to rozbehlo. O tri roky som musel dokupovať vedľajšie priestory, aby som mohol otvoriť ďalšie štyri ordinácie. Preorganizovali sme celú kliniku. Od recepcie po ambulancie,“ spomína na časy, keď dostal aj ponuku od investora, ktorý mal záujem vstúpiť do jeho firmy. „Nejako som to odmietol, ale pri tej príležitosti som sa zoznámil s človekom, ktorý sa živí tým, že oceňuje firmy. Jeho matka je zubárka a oceňuje aj stomatologické praxe. Je z Prahy a jedného dňa sa ma spýtal, či by som tam nechcel kúpiť kliniku. Tak som ju teda kúpil,“ usmeje sa spokojne majiteľ dnes už renomovanej siete stomatologických kliník, na ktorom vidieť, že musí byť aj dobrý obchodník.

foto: Schill Dental Clinic

Keď „len zubarina“ nestačí

Byť len dobrým zubárom by evidentne pri takej expanzii nestačilo.  „Neviem posúdiť, či som aj dobrý  biznismen , ale keďže som ešte neskrachoval, tak to asi nebude najhoršie,“ zavtipkuje. Vždy si dáva pozor na to, koho si vyberie do svojho tímu. „Nie, pri pohovore im nedovolím, aby mi ošetrili chrup,“ z chuti sa zasmeje na otázke a vážne dodá, že od kolegov vyžaduje základný princíp. Aby ošetrovali pacientov tak, ako by si robili vlastné zuby.  „S novým kolegom si musíme sadnúť. Musí tam jednoducho zafungovať medziľudská chémia, aby sme sa potom zbytočne navzájom pri komunikácii netrápili. V zásade platí, že ak je ten človek príčetný, čo pre mňa znamená , že sa s ním dá normálne dohodnúť a je schopný reagovať na podnety, keď mu poviem teraz toto urob takto a takto, a ja vidím, že jeho reakcia je adekvátna, tak potom na tých pôvodných skúsenostiach až tak veľmi nezáleží. Všetko podstatné ho naučím. Presne tak, ako potrebujem,“ prezrádza princíp výberu do rešpektovaného kolektívu stomatológov ich šéf Alexander Schill.

Najprv kamarát, potom pacient

Absolventov najprv zaúča tak, že mesiac sa iba pozerajú. Potom asistujú skúseným kolegom a až potom im zverí ambulanciu. „Dvere na nej však môžu otvoriť iba kamaráti nového lekára, ktorých ošetruje zadarmo. Keď vidím, že pracuje v adekvátnej kvalite a adekvátnym tempom, tak potom začne ošetrovať aj bežných pacientov, s tým, že po čase povie, na čo sa chce špecializovať,“ prezrádza jeden z princípov úspechu kliniky Schill jej majiteľ. „Evidentne sa mladých lekárov ich kamaráti neboja, keďže prídu,“ žartuje a vraví, že dnes každý stomatológ, ktorý skončí s titulom MDDr.  je už oprávnený na druhý deň po promócii si otvoriť vlastnú prax.  „Takže to nie sú ľudia, ktorí by robili nejaké pokusy na ľuďoch. Musíme ich iba usmerniť, aby to robili presne podľa našich predstáv, ako to má byť, lebo v škole nemajú takú šancu na prax, akú by potrebovali,“ prezradí skúsený primár, ktorý na svojich klinikách robí všetko od čeľustnej ortopédie cez chirurgiu až po pedostomatológiu − ošetrovanie detí. Nevie, či je prísny šéf, no vraví, že keďže mu húfne zamestnanci neutekajú, tak asi nie. „Asi sa to so mnou dá vydržať. Aj keď pripúšťam, že ak má niekto z nich robiť zuby mne, tak sa asi zapotí. Vždy sa zabávajú na tom, kto si vytiahne čierneho Petra, aby ma ošetril,“ smeje sa.  „Jasné, že majú z toho strach! Ježišmária, jasné,“ úprimne sa zabáva na mojej otázke.

Lacné je podozrivé

V priestoroch kliniky máte pocit, že ju každé dva mesiace zariaďujú novými najmodernejšími prístrojmi, ktoré svet ponúka.  Aj keď ich firmy nemodernizujú tak rýchlo ako aplikácie v mobiloch, každé dva roky sa primár prejde po svetovej výstave zubnej techniky v nemeckom Kolíne nad Rýnom a vyberie to najmodernejšie, čo trh ponúka.  „Chodím tam vždy. Pozriem, čo ponúkajú, nechám si to ukázať, opýtam sa, kto to predáva a hotovo,“ rozpráva o nákupe drahej zubnej techniky s tým, že naozaj ide o nákladnú techniku. „Na klinikách sú natlačené prístroje za milióny, takže nie je jednoduché vyjednávať a vyberať. No leasingové prístroje u nás nie sú najdrahšou položkou. Najviac vynakladám na mzdy a odvody. To je ďaleko viac ako materiály, leasing, marketing a laboratórium dokopy. Musím dobre ľudí zaplatiť, aby mi neutekali inde. Mám filozofiu, že keď je niečo lacné, je to pre mňa podozrivé. To znamená, že ak chcem urobiť kvalitnú prácu, musím mať kvalitné priestory, prístroje, materiál a, samozrejme, ľudí, ktorí to vedia robiť. A keď ich chcem zaplatiť oficiálne so všetkými odvodmi a nie po „československy“, že polovicu na ruku, tak to niečo aj stojí a musím to zahrnúť aj do cien. Jednoducho to potom lacnejšie nejde. Iba ak by som to oklamal, a to odmietam. Mám vari znížiť hygienický štandard alebo jednorazový materiál používať viackrát? Alebo budem doktorov nútiť robiť rýchlejšie? To je cesta do pekla. To nie je filozofia kliniky Schill,“ vysvetľuje majiteľ kliniky, ktorý si na kvalite potrpí. Výsledkom je klientela, ktorá ho vyhľadáva, a plný kalendár s termínmi na recepcii.

Nie sme reštaurácia

Okrem toho nepodceňuje ani marketing. Práve naopak. Už dávno si uvedomil, že bez marketingu neprežije ani tá najlepšia klinika.

„Fungujem ako súkromná firma, takže to musím brať aj ako biznis. Nemôžem sa spoľahnúť len na to, že chýr o dvadsiatich úžasných lekároch sa bude sám šíriť medzi ľuďmi. Marketing je dôležitou súčasťou aj lekárskeho biznisu, takže doňho investujem veľa. U nás ošetrujeme chrup tak, že sa k nám pacienti nemusia vrátiť aj desať rokov, čiže nám naozaj záleží na každom novom pacientovi. Nie sme reštaurácia, kde sa ľudia chodia najesť aj každý druhý deň.   Snažíme sa ľuďom povedať, čo robíme a ako, a potom prídu. Celé je to o tom, že sa to snažíme robiť tak, akoby sme chceli byť ošetrení sami, to je celé tajomstvo úspechu,“ prezrádza šéf, ktorému nesmierne záleží aj na pracovnej atmosfére.

Okradol ho najlepšie zaplatený

Pozná aj situácie, keď si jednoducho s kolegom nesadli a musel ho prepustiť.

„Bolo to veľmi ťažké, lebo nie som ten typ, ktorému to je jedno,“ zvážnie  Alexander Schill a prizná, že tiež patrí medzi podnikateľov, ktorého zamestnanec okrádal. „Veľmi sa ma to dotklo, lebo som toho kolegu platil naozaj veľmi dobre. Dokonca na klinike zarábal najlepšie. Nikde by mu tak nezaplatili. A on ma šúpal ako cibuľu. Naučilo ma to, že nemám váhať, keď mám divný pocit. Viete, napriek tomu, že sme mali stále viac pacientov, klesali tržby. Spôsobovalo nám to veľké problémy. Keď som na to prišiel, musel som vyhodiť najlepšie zarábajúceho lekára u nás,“ zaspomína si na zlé časy sympatický muž, ktorý má ešte veľké plány. Veď stomatológia sa vyvíja míľovými krokmi.

„Za tých 22 rokov sa to posunulo úplne inam. Veď už 10 rokov som neurobil amalgámovú výplň. Kedysi, keď chýbali zuby, tak sa tie vedľajšie obrúsili a nalepil sa tam mostík. Dnes už neexistuje, aby som obrúsil zub! A veľmi sa ide do prevencie, do miniinvazivity  a estetiky,“ hovorí o rozdieloch v stomatológii kedysi a dnes. O amerických bielych zuboch si však myslí svoje: „Ježiši, nestrašte! (Smiech.) Minule som bol na prednáške jedného švajčiarskeho lekára, ktorý robil v USA. Uťahoval si z Američanov, že firmy, ktoré dodávajú materiál na keramiku alebo kompozity na zubné výplne, dodávajú do celého sveta celú paletu farieb. Len do USA iba dve. Záchodovo-kachličkovo bielu a záchodovo-misovo bielu. Keď má niekto veľmi vybielené zuby, tak to skrátka svieti. Osobne sa mi to nepáči,“ usmeje sa zubár, ktorý sa vraj pri prvom kontakte nepozerá každému automaticky na zuby. Chorobu z povolania nepociťuje. „Veď som normálny zdravý chlap, (smiech) tak sa nebudem nejakej žene pozerať rovno na zuby, ale do očí,“ zavtipkuje a dodá, že ľudia s veľkým estetickým problémom sa pred ním neusmievajú od ucha k uchu. „Takí, čo majú problém najmä s medzerovitým chrupom sa predo mnou menej usmievajú.“

Aj zanedbané, aj zle ošetrené

V najbližších dňoch ho okrem zubárskeho náčinia čaká veľa práce aj s rekonštrukciou nových priestorov kliniky v Prahe. „Mám ešte veľa plánov. Teraz máme kliniku v Prahe so štyrmi kreslami a ideme sa sťahovať do priestorov, ktoré majú 14 ordinácii. Idem otvárať kliniku aj v Košiciach, no a potom uvidíme,“ hovorí o budúcnosti Alexander Schill. A poukazuje aj na súčasný stav. „Keď sme prišli do Žiliny, chodili k nám veľmi ťažké stavy. Ľudia mali veľmi zlé zuby, zanedbané a nie celkom ideálne ošetrené, lebo tam nebol dostatok zubárov. Medzi Prahou a Bratislavou taký veľký rozdiel nie je. To, v akom stave prichádzajú pacienti na kliniku, záleží na dostupnosti starostlivosti o chrup a počte lekárov na danom mieste, nie na peniazoch.“

Keď pacienta uspia

K zanedbanému chrupu sa niektorí prepracujú aj pod vplyvom obrovského strachu z vŕtačky. Na klinikách Schill niekoľkokrát do týždňa ošetrujú pacientov v celkovej anestézii aj pre úplne klasický kaz. „Často k nám chodia pacienti s neprekonateľným strachom. Vieme im pomôcť tak, že im náš anesteziológ urobí predoperačné vyšetrenia, dostanú termín zákroku, a ak treba, tak ich nielen uspíme, ale aj intubujeme, spravíme, čo treba, zobudíme ich a po krátkom čase idú domov. Takéto prípady máme v kreslách niekoľkokrát do týždňa,“ hovorí zubár, ktorý v prípade potreby, zasiela vzorky na kultivácie  až do Nemecka.

„Na Slovensku nemáme mikrobiologické laboratórium, ktoré dokáže kultivovať baktérie v chrupe a zisťovať ich citlivosť. Robíme to vtedy, ak má pacient ťažšie paratologické ochorenie, ktoré nereaguje na bežnú liečbu,“ hovorí primár, ktorý by slovenskej stomatológii a jej pacientom najviac prial systém starostlivosti ako v Nemecku alebo Rakúsku.

MUDr. Alexander Schill/foto: Schill Dental Clinic

„Slovenskej stomatológii by som toho prial viac. Určite lepšie vzdelávanie , vrátane postgraduálneho a kurzov. A hlavne férové financovanie. Napríklad v Rakúsku ak má stomatológ zmluvu s poisťovňou, tak všetko, na čo má pacient nárok, poisťovňa zaplatí priamo, a keď nemá lekár zmluvu s poisťovňou, tak potom mu zaplatí dodatočne alikvotnú časť. U nás čosi zaplatia, ale sú tam nezmyselné limity, a keď nemáte zmluvu, tak si to pacient platí celé sám. Má smolu a lekár aj tak musí splniť všetky podmienky ako zmluvný lekár. Nie je to fér,“ upozornil na problémy v stomatológii úspešný lekár − podnikateľ Alexander Schill.


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *