Otvorený list rodiča SZĽH a HC´05 Banská Bystrica

Dobrý deň,

týmto listom chcem reagovať na udalosť z dňa 25.3.2019, ako aj na pomery v mládežníckom hokeji v klube HC 05 Banská Bystrica. Aby som nevytrhol z kontextu len túto udalosť, pokúsim sa zrekonštruovať priebeh tejto sezóny od jej začiatku. Som rodič Maximiliána Samuela Mišanka, ktorý ako 12 ročný je súčasťou resp. bol 7. ročníka hokejovej triedy.

Sezóna sa začala bez problémov letnou prípravou pod vedením nových trénerov a to Mgr. Karola Ozoráka, hlavného trénera a PaedDr. Petra Zlevského, asistenta hlavného trénera. Keďže pán Zlevský je v práci nadriadený pána Ozoráka asi si každý vie predstaviť, kto z nich má hlavné slovo v mužstve.

Letná príprava prebehla v poriadku, hneď na prelome augusta a začiatku septembra sme odohrali prípravné zápasy, na základe ktorých sa tréneri rozhodli časť hráčov vyslať na hosťovanie do hokejového mužstva Brezno. My sme ostali v mužstve HC 05. Už v tom období mi pán Zlevský nie raz medzi štyrmi očami  povedal vetu: „Pán Mišanko, stačí prísť…. dohodneme sa….. .“  Nebol som. Čo sa týka tréningových procesov, vzhľadom k tomu, že môj syn nie je žiakom ZŠ Golianova, tak na každý tréning dochádzal a ja som ho vozil.

To znamená, že takmer na každom tréningu som bol osobne prítomný, nakoľko hneď po tréningu som ho musel voziť do školy. Už na konci mesiaca september – október som si všimol, že môj syn akosi častejšie ako ostatní dostáva osobne tresty. Napr. na šatni bola uvoľnená atmosféra a každý niečo povedal …. keď niečo povedal on mesiac nosil puky…. nestalo sa to iba raz. Nič by som proti tomuto nemal, keby sa to stalo aj iným hráčom. No nestalo.

Na tréningu nie raz dostal trest a musel preskakovať mantinel. Taktiež som to nevidel robiť žiadneho iného hráča. Nie raz počas tréningového procesu ho tréner posadil na lavičku a nechal pozerať sa ako ostatní trénujú. Hneď v tomto počiatočnom období tréningového procesu bol synovi zo strany trénerov pridelený tréningový partner (meno má SZĽH aj HC 05 BB). Jedná sa o chlapca zaostalejšieho vzrastu, tréningového procesu sa zúčastňuje, pričom väčšinou nehráva. Tento chlapec bol pridelený Maximiliánovi ako jeho tréningový partner trénermi do všetkých cvičení či už  2 na 1 alebo pri hre 2 na 2.

Samozrejme chlapec nemôže za to, ale považoval by som za fér zo strany trénerov, aby sa pri ňom ostatní spoluhráči striedali. Nestriedali. Taktiež som toto vnímal ako snahu trénerov o znepríjemnenie resp. znechutenie tréningového procesu pre Maximiliána.

Samozrejme, že toto všetko som citlivo vnímal, ale napriek tomu som do tohto nikdy nezasiahol. Teda až do 25.3.2019. V zápasoch sme boli zaradení do tretej pätky, alebo ako náhradník, alebo nás tréner na zápas nevzal. Všetko to boli rozhodnutia trénera, do ktorých som ja nikdy nezasiahol. Samozrejme minutáž v tretej pätke bola nízka. Hneď po úvodných zápasoch som začal túto minutáž starostlivo merať, keďže som bol na každom zápase. Časy : 2,45,: 3,54,: 2,57…boli bežné. Vzhľadom k tomu som vyhodnotil nasledovné, keďže SZĽH propaguje a tvrdí, že každý hráč v tomto veku by mal odohrať priemerne 20 min za zápas, tak my potrebujeme niekde dobehnúť tie zvyšné minúty. Samozrejme, vo svojom voľnom čase, nikdy nie na úkor tréningov ani zápasov.

V tretej päťke bolo bežne, že po odohratí prvej tretiny ich tréner posadil a do konca zápasu si už nezahrali. Toto sa nestalo len raz. Alebo nastúpili na presilovku, vhadzovanie bolo v útočnom pásme, vyhrali buly, obranca vystrelil, z prvej brankár chytil a tréner ich stiahol po 2 sekundách hry. Mňa ako rodiča si ani raz žiaden z trénerov nezavolal a priamo mi nepovedal, že im prekáža, že zo svojim synom chodím vo svojom voľnom čase na doplňujúce tréningy.

Namiesto toho pán PaedDr. Zlevský, áno ten pán Zlevský ktorý si sám pred dvomi rokmi otvoril a viedol súkromnú hokejovú školu RSG Academy, zistil kontakt a drzo volal trénerovi kde sme chodili trénovať a dožadoval sa, či tam bol Maximilián na tréningu, pričom sa sám nevedel ani len predstaviť, povedať kto je, prečo uvedenú informáciu žiada.

Ešte raz, tréningy boli v nedeľu a zápasy v sobotu. V tomto období som už bol presvedčený, že sa jedna o zaujatosť, ak už nie rovno o šikanu zo strany oboch trénerov voči môjmu synovi. Myslím si, že pre toto začali Maximiliána trestať a to tým, že ho nevzali na zápas.

Ani toto som stále neriešil s trénermi. Bral som to ako ich rozhodnutie, avšak začal som to opatrne preberať so svojim synom a to spôsobom, sadnime si a porozprávajme sa. Koncom januára mu hovorím: „Pozri, pri týchto tréneroch nedostaneš šancu nech sám budeš chcieť trénovať akokoľvek tvrdo. Oni proste o tvoju prácu nestoja a neprijímajú ju. Vynechávaš veľa hodín v škole kvôli tréningom (120 hodín za školský polrok). Ja by som bol radšej, keby si sa venoval škole a hokej môžeš robiť ako doplnok, keď ťa tak veľmi baví. Dohodneme si partičky, prípadne súkromné tréningy a budeš ho mať ako hobby.“ Bohužiaľ, jeho odpoveď bola nie otec, ja ten hokej hrať chcem. Mňa to veľmi baví a napĺňa, aj napriek nepriazni oboch trénerov. V takomto duchu sme pokračovali v tréningovom procese, a dúfal som, že aj takto ukončíme sezónu. No neukončili sme.

Dňa 25.3.2019 ako počas tréningových dni, počas celej sezóny vstávam ráno 5.00, varím čaj chystám raňajky. Syna budím 5.30, po raňajkách vyrážame na zimný štadión, vykladám ho tu 6.15. Keďže sám trénujem, tak rýchlo idem od trénovať svoj tréning, tak aby som ešte stihol vidieť aspoň časť tréningu syna na ľade.

Pred 8.00 prídem na štadión a hneď hľadám syna v tréningovom procese. Nevidel som ho. Kontrolujem znovu a stále ho nevidím. Pozriem sa lepšie mimo ihriska a tam ho vidím prezlečeného bez výstroje ako sa smutne pozerá na ľad, ako ostatní jeho spoluhráči trénujú. Hneď sa ho pýtam, čo sa stalo ? Urobil si niečo ? Povedal si niečo trénerovi ? Jeho odpoveď nie, nie, nie…. tréner počkal kým sa prezlečiem, vykorčuľujem na ľad a hneď prišiel za mnou s kľúčmi od šatne, s úsmevom od ucha k uchu a oznámil mi, že som tu dotrénoval. Pýtal som sa ho prečo ? Čo som spravil ? A on mi na to odpovedal, rozmýšľaj. Pri jeho odchode z ľadu ( toto mi až ďalší rodič večer telefonoval ) mal tréner s úškrnkom za ním kričať: “ A HC 05 Ti ďakuje za Tvoje pôsobenie v klube“.

Počkal som pokiaľ tréneri ukončia tréningový proces a hneď som sa dožadoval vysvetlenia, prečo môj syn ako jediný bol vylúčený z tréningového procesu. Na túto otázku som dlhší čas od nich nevedel dostať odpoveď. Tak som slušne bez vulgarizmov zrekapituloval pôsobenie svojho syna v tejto sezóne pod ich vedením. Na záver som dostal odpoveď, vraj syn nebol 22.3.2019 na tréningu a neospravedlnil sa. Hneď nato som trénerom povedal, že 21.3.2019 ihneď po tréningu bolo synove zle a  zvracal a nezúčastnil sa ani vyučovacieho procesu v škole. Dňa 22.3.2019 nebol na tréningu a taktiež vynechal vyučovací proces.

23.3.2019 mužstvo išlo na zápas, počkali sme keď sa vráti zo zápasu a vybrali sme sa na štadión vziať tréningové veci nakoľko ich minimálne raz do týždňa periem. Hneď teda v tú sobotu bol Maximilián za trénerom Mgr. Karolom Ozorákom a ospravedlnil sa mu, že nebol v piatok na tréningu zo zdravotných dôvodov.  Pri tomto vysvetlení mi pán Mgr. Ozorák tvrdil, že toto Maximilián nespravil. Tak som zavolal svojho syna a hneď ich konfrontoval. Spýtal som sa Maximiliána čo sa stalo štvrtok po tréningu. Samozrejme, že on zrekapituloval celú udalosť aj s ospravedlnením sa trénerovi. Na to sa pán Mgr. Ozorák len polo tichým hlasom ospravedlnil mne. Myslím si, že sa nemal ospravedlniť mne, ale obaja  Maximiliánovi za to, aký prístup počas celej sezóny k nemu obaja ako tréneri mali.

Až po tejto skúsenosti som začal chápať ako to SZĽH myslí s tým, že hokej je pre všetkých, ako treba umožniť, aby čo najviac detí si mohlo dovoliť  trénovať, aby všetky deti mali rovnakú príležitosť, presne podľa osnov týkajúcich sa 7. ročníkov ŠHT, aby všetky deti hrávali, aby mali rovnaký Ice time na ľade.

Zohľadňujem vysoký profesionálny prístup trénerov ako pedagogických pracovníkov (jeden dokonca riadi pedagogickú činnosť ostatných), a až teraz začínam chápať, čo je to skutočne ľudský prístup, úcta k rodičom a deťom, ktorí musia, lebo chcú, vstávať 5.00 ráno, prísť na tréning a takýto erudovaní pedagogickí pracovníci im neumožnia ani len TRÉNOVAŤ.

Asi preto je slovenský hokej tam kde je, vďaka takýmto pracovníkom. Určite SZĽH ako aj klub HC 05 je na ich prácu hrdá. Myslím si, že týmto spôsobom likvidujú prácu všetkých svojich predchodcov, ktorí od malička tie malé detičky dokázali zaujať, pritiahnuť, presvedčiť ich, že hokej je ten správny šport pre nich.

Toto je ten správny prístup, vyhodiť chlapca z tréningu, nemať nad ním kontrolu a nevedieť, kde bude a čo bude robiť? Mohlo sa stať čokoľvek, mohol z toho štadióna odisť… pýtam sa, kto by bol za neho zodpovedný, ak by sa mu v čase tréningového procesu niečo stalo ?

Uvedomujem si, že týmto listom sa nič v slovenskom hokeji nezmení. Chcem, aby aj ostatní, hlavne tí, ktorých sa to týka, či už pracovníkov SZĽH alebo klubu HC 05 vedeli o tom, s akými kolegami pracujú. Napriek tejto skúsenosti si myslím, že aj tak sa nájdu úprimní, poctiví  a hlavne srdiečkom vykonávajúci prácu tréneri, ktorí vyvedú slovenský hokej z hlbokej krízy, v akej sa aj vďaka pôsobeniu takýchto trénerov nachádza.

S pozdravom JUDr. Peter Mišanko

STANOVISKO HC ´05 BANSKÁ BYSTRICA K OTVORENÉMU LISTU JUDR. MIŠANKA

7.5.2019
List s rovnaký obsahom bol na náš klub doručený prostredníctvom elektronickej pošty už 2. 4. 2019. Všetky skutočnosti, uvedené v liste JUDr. Mišankom, sme si interne vyhodnotili a o týchto záveroch bol JUDr. Mišanko informovaný dňa 12. 4. 2019 na vyše hodinovom osobnom stretnutí so šeftrénerom klubu pánom Javorčíkom. Nakoľko sa JUDr. Mišanko, aj napriek tomu, že jeho list obsahuje množstvo klamstiev a nepravdivých obvinení, rozhodol po mesiaci list zverejniť prostredníctvom nezávislého portálu DALITO.SK, zvažujeme právne kroky na očistenie dobrého mena nášho klubu, ako aj trénerov v liste dotknutých.HC ´05 Banská Bystrica

Adriana Hosťovecká: „Z hokeja sa stal len obchod s bielym mäsom.“