Česká republika

Pavel Theiner: „Pred 20 rokmi bolo sebapoškodzovanie niečo absolútne vzácne, dnes už patrí k bežným skúsenostiam dospievania.“

MUDr. Pavel Theiner, Ph.D., vyštudoval lekársku fakultu na Masarykovej univerzite v Brne a od roku 2009 pracuje ako vedúci lekár Detského a dorastového oddelenia Psychiatrickej kliniky FN Brno a LF MU. Zameriava sa najmä  na výskum a liečbu ADHD. Na túto tému už publikoval množstvo článkov. Bol tiež spoluriešiteľom výskumných grantov.  Okrem toho je špecialista aj na detskú sexuológiu a lekárom sexuologickej ambulancie PK FN Brno. Ako sám hovorí, detská psychiatria je nesmierne zaujímavý odbor, ktorý zachytáva vývoj a dozrievanie ľudského mozgu a psychiky od najrannejšieho vývoja až do skorej dospelosti. Aké sú teda najčastejšie  psychické problémy u detí na tomto oddelení Detskej a dorastovej psychiatrie na Psychiatrickej klinike FN Brno a LF MU a v akom veku sa začínajú reálne objavovať? Prípadne, ktorá diagnóza môže byť za tým, ak si v dospelosti napríklad zabúdate mobil, zabúdate na schôdzky, všade chodíte neskoro, alebo jednáte impulzívne a nesústredene? 

Koľko pacientov ošetríte za rok na oddelení a koľko z nich hospitalizujete?  

Hospitalizujeme ročne asi 200 pacientov. Naša ambulancia registruje okolo 500 pacientov, ale zároveň poskytuje aj akútne ošetrenie a krátkodobé vedenie, čo predstavuje ďalších niekoľko desiatok pacientov ročne.


Aké sú dominantné diagnózy v oblasti detskej sexuológie?

Sexuológia síce nie je typický detský odbor, ale prekvapivo existuje dosť detských a adolescentných pacientov, ktorí vyhľadávajú sexuologickú liečbu. Ide hlavne o sexuálne prejavy u iných psychických problémoch (mentálna retardácia, autizmus, poruchy chovania, ADHD), podozrenia na sexuálne zneužitia dieťaťa a poruchy pohlavnej identity (dnes nazývanej rodová nepohoda) u detí a dospievajúcich.

Čím je Detské a dorastové oddelenie Psychiatrickej kliniky FN Brno a LF MU výnimočné?

Sme jediné lôžkové oddelenie pre deti psychiatrické prípady v Juhomoravskom kraji, ale aj jeho okolia. Celkovo máme 18 lôžok. Taktiež sme centrom pre liečbu porúch prijímania potravy v detskom veku, pretože toto je diagnóza, ktorá si vyžaduje multidisciplinárnu starostlivosť a tú ako fakultná nemocnica môžeme poskytnúť. Liečime aj najzávažnejšie duševné poruchy detí, ktoré vznikajú akútne, tiež psychózy, mánie, depresie, úzkostné problémy, poruchy chovania, poruchy sústredenia sa. Sme pracovisko vyššieho tipu, ktoré je súčasťou Lekárskej fakulty MU.

Zázrak, ktorý prepísal dejiny medicíny sa volá Eliška. Dojímavé poďakovanie otca

Aké je najkritickejšie obdobie vzniku duševného ochorenia?


Určite začiatok puberty. U dievčat  ide hlavne o vznik porúch prijímania potravy. V tomto veku začínajú aj vážne duševné poruchy ako napríklad schizofrénia, depresia, mánie.

Aká je typická veková štruktúra pacientov na vašom oddelení?

Absolútna väčšina detí, ktoré sú na našom oddelení, sú adolescenti  vo veku nad 15 rokov. Toto sa za posledných dvadsať rokov veľmi nezmenilo. Ale zatiaľ čo bol kedysi typickým pacientom u nás osemročný chlapec, dnes je to 16 ročné dievča.

Čím si to vysvetľujete?

Zmenu celého spektra problémov môžeme vysvetliť tím, že mnoho diagnóz ide dnes veľmi dobre liečiť aj ambulantne, niekedy dokonca v ambulancii detského lekára, takže sa na psychiatriu ani nedostanú. V priebehu 90. rokov tiež výrazne pribudlo porúch potravy, ktoré sú z nášho hľadiska typické pre adolescentný vek. V poslednej dobe je v celom vyspelom svete určitá epidémia, ktorá súvisí s niečím, čo sa deje v spoločnosti a čomu nerozumieme, kedy sú psychiatrické lôžka preplnené dospievajúcimi dievčatami, ktoré sú tak trochu depresívne, ale nie pod obrazom klasickej depresie. Nechcú žiť, sebapoškodzujú sa, chcú spáchať samovraždu, nemajú zmysel života. Toto je teraz taká zvláštna vlna pacientov, ktorá k nám prišla. Týka sa to najmä posledných piatich rokov  a prevažne dievčat. Medzi dospievajúcimi všeobecne máme dosť takých, ktorí sa sebapoškodzujú a máme aj stavy po samovražedných pokusoch, ktoré sú v tomto období časté. Pred 20 rokmi bolo sebapoškodzovanie niečo absolútne vzácne, dnes už patrí k bežným skúsenostiam dospievania. Keď tieto prejavy presiahnu určitú hranicu, nastáva nutnosť i tento stav riešiť na našom oddelení. V súčasnosti je to naozaj extrémne často a nie je to viazané na nejakú diagnózu. Adolescenti sú často ovplyvnení rôznymi módnymi trendami. Tieto faktory asi u dospelých nehrajú takú úlohu.

Pribúda úzkostných a depresívnych porúch aj vo vašom odbore, rovnako, ako je do v psychiatrii dospelých?

Úzkostných a depresívnych porúch na našom oddelení pribúda – i u detských pacientov, ale líšia sa v klinických obrazoch. U detí nie sú diagnózy tak vyhranené, až vývoj ukáže, či sa  psychiatrická diagnóza prejaví aj v dospelosti. V detstve a dospievaní sa miešajú úzkostné a depresívne príznaky a často sa nedá uzavrieť jedno ochorenie, ktoré z toho počasie vznikne.


Aké sú ďalšie diagnózy či problémy, ktoré riešite?

Sú to napríklad poruchy prijímania potravy , psychózy, v rámci psychóz napríklad epizódy schizofrénie, ďalej mánie, depresie, poruchy sústredenia  – ADHD, autizmus. Obsedantno-kompulzívne poruchy, úzkostné poruchy, obchádzanie školy – nie z dôvodu, že by dieťa bolo zlé a nechcelo tam chodiť, ale pretože má úzkostnú poruchu, ktorá mu v tom bráni. Tu ide buď o strach oddeleiť sa od rodičov a vydržať v škole, alebo prestresoieané požiadavky na výkon v škole. Najmä na jar máme veľké  množstvo pacientov, ktorí obchádzajú školu.

Ktorá diagnóza posledné roky rapídne pribudla?

V prvom rade ide o nárast porúch autistického spektra. Za posledných 50 rokov celosvetovo vzrástla frekvencia týchto diagnóz takmer päťdesiatnásobne. Tento nárast je zaznamenaný vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Nevieme prečo k tomu dochádza, stále hľadáme vysvetlenie a skúmame to. U tejto diagnózy ide hlavne o ambulantných pacientov, hospitalizáciu totiž títo pacienti znášajú zle.

Akým spôsobom sa toto ochorenie diagnostikuje?

Na túto diagnózu existuje preventívny screening, ktorý robia pediatri už v 18. mesiaci života. Autizmus ide teda diagnostikovať už vo veľmi rannom veku, ale diagnostika je velice náročná. Jedno dieťa vyšetruje psychiater so psychológom zhruba týždeň s tým, že testy musia ešte opakovať.

Ako sa autizmus prejaví?


Autizmus sa prejaví zo všetkých psychiatrických porúch najskôr. Varovné známky sú viditeľné okolo dvoch rokov života – už ako kojenci bývajú tieto deti málo komunikatívne – nenadväzujú očný kontakt s mamičkou, netúlia sa k nej, nemaznajú sa, neskôr majú veľké problémy pri nadväzovaní vzťahov  s inými ľuďmi. Okolo druhého roka dochádza u množstva detí k niečomu, čo nazývame autistický regres, kedy dieťa, ktoré sa mohlo na prvý pohľad podľa rodičov vyvíjať normálne, práve v tomto čase stratí dosiahnuté schopnosti, prestáva hovoriť, jeho reč sa prestáva ďalej vyvíjať, dieťa prestáva mať sociálne záujmy – rozvíjať vzťahy s kýmkoľvek, vrátane rodičov, čo je samozrejme veľká varovná známka toho, že tieto prejavy nepatria k bežnému vývoju dieťaťa. V tom čase dostáva dieťa množstvo očkovaní, takže rodičia hľadajú príčinu, ale dodnes nie je dokázaná žiadna súvislosť s očkovaním, aj keď s tým niektorí stále operujú.

V ako veku sa títo pacienti dostávajú k vám?

Väčšinou prichádzajú okolo predškolského veku. Ľahšie prípady potom v mladšom školskom veku s tým, že v kolektíve vrstovníkov si nedokážu a nemajú ani záujem vytvárať nejaké priateľské vzťahy, vlastne vôbec nemajú  záujem o ľudí, majú problém s rečou, o ktorú sa ani nepokúšajú. Je to celá rada ďalších problémov v každodenných prejavoch.

Vraj sa autizmus nedá liečiť.

Autizmus je chronické ochorenie. Po stanovení diagnózy rodine odporučíme špeciálne vzdelávacie systémy, ktoré v ČR existujú pre autistické deti, ktoré riešia to, čo tieto deti nemajú z dôvodu poruchy vrodené, napríklad ako porozumieť chovaniu druhého človeka, akým spôsobom odhadnúť, ako sa mamička cíti a podobne. Samotný autizmus ale nedokážeme žiadnou medicínskou ani medikamentóznou liečbou ovplyvniť. Čím skôr diagnózu stanovíme, tým lepšie môžu byť nastavené  vzdelávacie procesy pre dané dieťa, a tým môže byť aj lepší vývoj v dospelosti.

Ste popredný odborník na ADHD, aké má prejavy?

ADHD je neurovývojová porucha, ktorá vzniká pred narodením a jej príznaky sa objavujú pomerne skoro, už v detskom veku. Predstavujú predovšetkým nesústredenosť, veľký pohybový nepokoj a zvýšenú impulzivitu, čo deťom robí veľký problém v mnohých oblastiach. Kedysi existoval predpoklad, že  tieto príznaky sa zlepšia alebo vymiznú v priebehu dospievania, ale ukazuje sa, že to nie je pravda. Viac ako polovica  týchto detí má rovnaké príznaky  aj v dospelosti a robí im to naozaj problémy. Dospelí samozrejme nemusia chodiť do školy, dokážu si život viac prispôsobiť svojim potrebám, ale aj tak s tým majú neustále problémy. V posledných rokoch došlo aj v Česku k veľkej edukácii psychiatrov práve v tejto diagnóze u dospelých.

Pribúda vo vašej ambulancii aj týchto prípadov?

Počet detí s ADHD je zhruba rovnaký, ale momentálne sa o tejto diagnóze viac hovorí, rodičia i učitelia sú lepšie informovaní, takže tieto deti viac posielajú na vyšetrenia a tým liečbu. Poruchu presne odborne popísali niekedy začiatkom 20. storočia, ale mala rôzne názvy. Dnešná diagnóza vychádza z americkej klasifikácie duševných porúch.

Majú pacienti s ADHD väčšiu náchylnosť k úzkostiam a depresiám?

ADHD prináša okrem svojich špecifických problémov aj väčšiu  psychickú zraniteľnosť. U týchto detí sú časté úzkostné poruchy, môže ísť aj o depresívne poruchy alebo poruchy správania sa, kedy deti nedodržiavajú  pravidlá, objavuje sa u nich záškoláctvo, krádeže a úteky z domova. Deti s ADHD sú často v škole hodnotené  ako neúspešné. Naša spoločnosť je výkonovo nastavená a to im tiež neprispieva. Výsledkom potom býva nízke sebavedomie, ktoré sa ale navonok môže prejavovať paradoxne suverénnym chovaním.

A ako sa ADHD prejavuje v dospelosti?

To je jedno z kľúčových tém poslednej doby. Väčšinou prichádzajú dospelí, ktorí majú v každodennom režime rôzne problémy, napríklad, zabúdajú na schôdzky, zabúdajú si mobil, kľúče, všade chodia neskoro, jednajú impulzívne a nesústredene. Hyperaktivita, ktorá je typická u detí, u dospelých vymizne, skôr u nich ostáva vnútorný nepokoj. Niekto popisuje akýsi chaotický tok myšlienok, ktorý majú neustále v hlave, akoby tam mali prúdy, či dokonca vodopády, ktoré neustále toho človeka rušia.

Čo vás na tomto obore láka najviac?

Na našom odbore sa ukazuje, ako je psychiatria zaujímavá vývojovo. Vidíme, ako ľudský mozog postupne zreje, až dozreje do kritickej fázy, kedy sa prejaví duševná porucha. U niektorých sú odchýlky už odmalička a prejavy konkrétnej duševnej choroby nastupujú až v dospelosti, ale väčšina našich pacientov sú v dospelosti duševne zdraví ľudia a nemajú problémy.

Platí, že na psychiatrii končia deti z problémových rodín alebo je to klišé?

Povedal by som, že z väčšej časti je to skutočne klišé. Málokedy sú psychiatrické problémy u detí výsledkom iba zlého zaobchádzania zo strany rodičov. Niekedy sa na problémoch detí môžu rodičia podieľať aj nechcene, keď robia chyby vo výchove, napríklad, prílišnou starostlivosťou, ktorá bráni vo vývoji  k samostatnosti, alebo prehnanými požiadavkami na výkon.

Kedy už nastupuje liečba liekmi a kedy psychoterapiou?

Naša klinika je profilovaná predovšetkým biologicky – skúmame telesné faktory, ktoré ovplyvňujú vznik duševných ochorení, takže liečime medikamentózne. Najmä, ak vznikne nutnosť pacienta hospitalizovať. Rovnako ale kladieme dôraz na psychoterapii. U veľa detí, našťastie, nie je porucha biologická, teda nevychádza zvnútra, ale je spôsobená celou radou  problémov, ktoré sa dejú v okolí dieťaťa. V takom prípade lieky samozrejme hrajú okrajovú úlohu a zásadná je práve psychoterapie. Ako som už hovoril, ADHD je diagnóza, ktorá reaguje na farmakologickú liečbu veľmi dobre,  oproti tomu napríklad autizmus liekmi nevyliečime.

MUDr. Pavel Theiner, Ph.D.

  • v roku 2000 vyštudoval Lékařskou fakultu Masarykovy univerzity v Brně
  • od roku 2003 je lekárom sexuologickej ambulancie FN Brno, atestácia I. stupňa v obbore Psychiatria
  • 2006 dokončenie PGS štúdia, obor Psychiatria, titul Ph.D.
  • 2007 špecializačná skúška v obore Dětská a dorostová psychiatrie
  • 2009 záverečná skúška výcviku v Kognitivně behaviorální terapii
  • od roku 2009 vedúci lekár Dětského a dorostového oddělení Psychiatrické kliniky FN Brno a LF MU
  • od roku 2011 odborný asistent Dětského a dorostového oddělení Psychiatrické kliniky FN Brno a LF MU

Zdroj: FN Brno, so súhlasom  Beatrix Křížovej z Fakultnej nemocnice Brno – areál Bohunice.

„Nevychovaný a rozmaznaný grázel“



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *