Rozhovory

Petra Sejbalová sa v sexuologickej ambulancii nestíha čudovať, čo sa od detí dozvie

„V dnešnej dobe sú deti a mládež ďaleko viac ohrození internetovou pornografiou a rizikovými kontakty na sociálnych sieťach ako  neplánovaným rodičovstvom alebo pohlavnými chorobami,“ hovorí primárka Sexuologického oddelenia Fakultnej nemocnice Brno MUDr. Petra Sejbalová. Preto podľa nej aj rastie význam sexuálnej výchovy, ktorá by nemala prinášať iba informácie o sexualite, zodpovednom budovaní  partnerského a rodinného vzťahu, ale mala by rovnako stavať aj na prevencii , aby sa mladí ľudia nestali obeťami sexuálnych predátorov vo virtuálnom svete internetu.

V odbore sexuológia pracujete 20 rokov, ako  sa mení štruktúra pacientov?

Do ordinácie mi rodičia privádzajú stále mladšie a mladšie deti, ktoré majú problémové sexuálne chovanie. Najčastejšie niekoho obchytkávajú – od menších detí, súrodencov až po vrstovníkov, samé sa odhaľujú , či majú iné, pre okolie obťažujúce, sexuálne chovanie, napr. aj obscézne  chatovanie.


Čo považujete za najväčší problém dospievajúcej generácie?

Podľa mňa je to voľný prístup k internetovej pornografii. Všetky deti, ktoré vyšetrujem, virtuálne konzumovali internetovú pornografiu. Veľmi ma prekvapilo, keď mi jeden štrnásťročný mladík povedal, že pornografiu sleduje pravidelne od ôsmych rokov. Starší brat mu poradil, ako mazať históriu  na internete, a tak na to rodičia nemohli prísť. .

Ako to deti môže poznamenať?


To, čo deti vidia na internete, považujú za bežné sexuálne chovanie dospelých. Nemajú dostatočné informácie, že tomu tak v skutočnosti nie je.  Sex je pre deti lákavý a hovoria si, že čo to tí dospelí všetko robia a potom sa tak snažia správať aj v skutočnosti. Niekedy sa stane, že sú potom z reálneho sexu sklamané, lebo čakali viac. Majú tiež problém s nadväzovaním reálnych partnerských vzťahov. Chlapci sa napríklad nevedia dvoriť a od dievčat požadujú, aby sa chovali ako pornoherečky, keďže nedokážu rozlíšiť virtuálny svet od reality.

Na jednej strane sú deti s problémovým sexuálnym správaním sa, na druhej  deti ako obete nevhodného sexuálneho chovania sa.

V praxi ako súdna znalkyňa dostávam od polície často k posudzovaniu páchateľov, ktorí sa zoznámili s neplnoletým dievčaťom na internete, vydávali sa napríklad za kamarátku a získali si ich dôveru. Následne im dievča posielalo svoje nahé fotografie, ktorými im páchateľ vydieral až k osobnému stretnutiu, ktoré sa skončilo pohlavným zneužitím alebo znásilnením.  


Uvedomuje si vôbec taký muž, čo robí?

Páchatelia spravidla nevedia o právnych dopadoch svojho chovania sa. Nepoznajú napríklad ani trestný čin Nadväzovanie nedovolených kontaktov s dieťaťom, ktorý je u nás o tom, že kto navrhne stretnutie s dieťaťom mladším ako 15 rokov v úmysle spáchať trestný čin, potrestaný bude väzením až na dva roky. Nevedia ani to, že za detskú pornografiu môžeme považovať aj erotické fotografie osôb mladších ako osemnásť rokov. Mladí ľudia sa môžu stať tiež obeťami sextingu, a to nielen zo strany dospelých, ale aj rovnako starých kamarátov, napríklad tak, že po rozchode chlapec z pomsty zverejní nahé fotografie svojho dievčaťa.

Čo motivuje dospelých k nadväzovaniu kontaktov so sexuálnym podtextom s neplnoletými?


Tento spôsob komunikácie umožňuje plniť klasickú mužskú úlohu tzv. silného muža, ktorý je obdivovaný a „obletovaný“ mladými dievčatami.  V dnešní dobe nezávislých a ekonomicky sebestačných žien nie je tradičná mužská úloha v podstate potrebná. Tito muži majú potrebu sa prezentovať aj sexuologicky, preto posielajú erotické fotky alebo videa. Niekedy dokonca aj snímky cudzích genitálií, ktoré vydávajú za svoje. Takto prežívajú emócie vo virtuálnom svete.

Môžeme ich nazvať deviantami?

Násťročné dievčatá nie sú dieťaťom v pravom slova zmysle, napr. 13 ročné sú už väčšinou telesne, ale nie psychicky, vyspelé, ale zároveň sú veľmi ľahko ovládateľné a manipulovateľné. Z čisto biologického hľadiska môžu byť telesne vyspelé 13 ročné dievčatá erotickým objektom veľkej časti dospelých mužov, záleží však iba na ich mravnej vyspelosti a na právnych normách danej spoločnosti. Preto väčšina mužov, ktorí tieto neplnoleté dievčatá kontaktujú, netrpia sexuálnou deviáciou a pri kontakte s takýmto dievčaťom si taký muž posilní svoje sebavedomie. Dokonca sa môže stať poradcom, kamarátom aj ochrancom , čo by sa mu pri dospelej žene asi nestalo.

Majú takí muži nejaké spoločne rysy?

Z mojej praxe vyplynulo, že týmto spôsobom sa „bavia“ absolútne rôzne typy osôb s rôznym stupňom vzdelania, z rôznych sociálnych vrstiev a na sociálnych sieťach trávia aj niekoľko hodín denne.

Stačí im „iba“ virtuálna komunikácia?

Väčšine týchto mužov stačí naozaj len virtuálna komunikácia aj keď o osobný kontakt požiadajú, ale ak by k nemu malo prísť, veľmi často na schôdzku neprídu.  Naopak, existujú aj agresori, ktorí pomocou rôznych foriem nátlaku, od manipulácie až po vydieranie, dievča prinútia na schôdzku – a tam môže dôjsť až k znásilneniu. Dokonca opakovane pri ďalších stretnutiach s tou istou obeťou, keď dievča nevie uniknúť z bludného  kruhu vydierania.

Dá sa tomu zabrániť, aj nevhodnému sexuálnemu správaniu sa detí?

Za absolútne zásadné okrem výchovy v rodine považujem sexuálnu výchovu. Dnes sú deti a dospievajúci ďaleko viac ohrození internetovou pornografiou a rizikovými kontaktami na sociálnych sieťach ako pred neplánovaným rodičovstvom či pohlavnými chorobami. Pre pubertu je typický búrlivý hormonálny, telesný a psychický vývoj, vysoká úroveň erotizácie a sexuálnej potreby. Tento sexuálny pud nemôžeme už prehliadať  a čakať na sexuálnu výchovu do 18. veku. Deti v puberte potrebujú pomoc, ako zvládať svoje telo a jeho potreby. K tomu potrebujeme dostatok kvalitných a pravdivých informácií. Sledovaním pornografie deti svoju sexuálnu potrebu síce nasýtia, ale tiež ju môžu nasmerovať úplne zlým smerom. Rovnako považujem za veľmi dôležité adekvátne ich informovať  o rizikách internetu a sociálnych sieťach, aby sa nestali obeťami sexuálne motivovaných trestných činov.

Vyučujete sexuálnu výchovu, odkedy je správne deti zoznámiť so sexualitou?

Sexuálna výchova primeraná k veku dieťaťa a jeho rozumovým schopnostiam by mala nastúpiť už od materskej školy.  Dieťa by sa malo dozvedieť, ktoré chovanie je vhodné, a ktoré nie, ale to aj zo strany dospelých. Malo by vedieť, že na ich prirodzenie okrem rodičov a lekára nesmie nikto siahnuť. Práve predškolské deti sú veľmi ľahko manipulovateľné a zraniteľné voči sexuálnemu správaniu sa dospelých, pretože nedokážu rozlíšiť, čo sa „môže“ a čo nie.

Bohužiaľ, poznáme množstvo prípadoch, kedy boli agresormi a predátormi práve otcovia, dokonca to vyskočilo vo viacerých krajinách aj počas karantény cez pandémiu koronavírusu. Dá sa vôbec také malé deti naučiť, čo normálne je a čo nie aj zo strany rodičov? 

Dieťa by sa malo naučiť, že siahanie na genitálie, okrem hygienických a liečebných výkonov, je v podstate tabu, a to aj pre rodičov. Toto vedomie môže ale dosiahnuť až v určitom veku, ale aj tak je to veľmi problematické aj pre odborníkov. Aj keď dieťa cíti, že toto jednanie nie je v poriadku, bojí sa dať najavo aj z dôvodu vzťahu k rodičom.

Rozhovor s rešpektovanou odborníčkou v Českej republike sprostredkovala Dalito.sk Fakultná nemocnica Brno. Celá tlačová správa FN Brno o vplyve pornografie na dospievajúcu mládež a deti je dostupná TU.

Kto je MUDr. Petra Sejbalová

Lékařka Petra Sejbalová je primářkou Sexuologického oddělení FN Brno od roku 2010. Vystudovala všeobecné lékařství na Lékařské fakultě Masarykovy univerzity, následně atestovala z psychiatrie a sexuologie. V těchto odvětvích je také soudní znalkyní. Sexuologii považuje za obor, který zahrnuje velkou šíři případů a diagnóz, ale stále je poněkud úzkoprofilový a atestovaných lékařů-sexuologů je díky dlouhé době studia velmi málo. Služeb Sexuologického oddělení FN Brno ročně využije přes 3 700 klientů.

Zdroj: FN Brno – www.fnbrno.cz


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *