Česká republika

Pre milióny Európanov je každodenný život trápením. Veľké Dalito porovnanie Slovenska a Česka

Európska komisia (ďalej len „EK“) začiatkom marca TU zverejnila ročnú analýzu hospodárskej a sociálnej situácie v členských štátoch a rozdiely v nich. Dalito urobilo hĺbkovú analýzu, aby sme zistili, aké sú medzi život na Slovensku a Česku. Viac už v analýze porovnania Marcely Václavkovej Konrádovej. 

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis, zodpovedný za sociálny dialóg, finančnú stabilitu i služby a jednotu kapitálových trhov uviedol TU, že európske hospodárstvo výrazne rastie a pozitívny hospodársky výhľad je spojený so zlepšením trhu práce a sociálnej situácie.

„Charakteristickou črtou silnej ekonomiky je to, že priebežne odstraňuje svoje nedostatky – a to aj vtedy, keď sa jej aktuálne darí“, opísal situáciu Dombrovskis. Spresnil, že ekonomika EÚ rastie najrýchlejším tempom za posledných desať rokov.


27 správ o členských štátoch (okrem Grécka, ktoré je súčasťou stabilizačného podporného programu) sú mimoriadne dôležité pre nastavenie  ročných národných programov, na základe ktorých EK vypracuje  odporúčania pre jednotlivé krajiny únie.

Nadmerná hospodárska nerovnováha hrozí Cypru, Chorvátsku a Taliansku. Nerovnováha hrozí aj Bulharsku, Francúzsku, Holandsku, Írsku, Nemecku, Portugalsku, Španielsku a Švédsku.

EK v prípade Slovenska upozorňuje TU , že pozitívny hospodársky vývoj ponúka šancu na riešenie zostávajúcich štrukturálnych problémov a zvyšuje šancu ďalšieho rastu. Obdobne je to aj u našich českých susedov TU.

Spolupracovníčka Dalito Marcela Václavková Konrádová pred Európskym parlamentom/foto: archív M. Václavková Konrádová

Makroekonomická situácia je v oboch krajinách priaznivá. Kým česká ekonomika sa vďaka rýchlemu rastu v posledných rokoch výrazne približuje k priemeru EÚ – HDP na obyvateľa dosahuje takmer 90% priemeru EÚ (teda nad úrovňou Grécka alebo Portugalska), hospodárska expanzia Slovenska napreduje výrazným teplom aj vďaka tomu, že rast reálneho HDP podľa očakávaní dosiahne 4 % v roku 2018 a 4,2 % v roku 2019.

Na trhu práce bol zaznamenaný ďalší pozitívny vývoj. Miera zamestnanosti v SR vzrástla na 71,2 % (údaj z tretieho štvrťroku 2017) a miera nezamestnanosti klesla v roku 2017 na 8,1 %. Aj u susedov ukazovatele  trhu práce dosahujú rekordných hodnôt, ale zároveň poukazujú na obmedzenia pre budúci rast z dôvodu nedostatku pracovných síl.

Inflácia v Českej republike prekročila 2,0% cieľovej hodnoty centrálnej banky, čím v roku 2017 dosiahla značný nárast. Na Slovensku, napriek tomu, že má dôjsť k zvýšeniu inflácie spotrebiteľských cien, očakáva sa, že výrazný nárast miezd bude viesť k zvýšeniu reálnych miezd i disponibilných príjmov domácností.


Určitý pokrok obe krajiny zaznamenali pri plnení doporučení z roku 2017. Na Slovensku sa prejavil v niekoľkých politických oblastiach vrátane zlepšovania nákladovej efektívnosti systému zdravotnej starostlivosti, zlepšovania aktivačných opatrení pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, rozširovania pracovných príležitostí pre ženy a prijatia a vykonávania komplexného plánu na zníženie administratívnych a regulačných prekážok pre podniky.

Európsky parlament v noci, Brusel/foto: Marcela Václavková Konrádová

Čechách k určitému pokroku došlo pri zlepšovaní rámca boja proti korupcii (pre porovnanie v oblasti zintenzívňovania boja proti korupcii v SR nebol dosiahnutý žiadny pokrok) a zadávaní verejných zákaziek a pri zjednodušení postupov pri udeľovaní stavebných povolení.

Rozšírené služby elektronickej verejnej správy a mierne zlepšenie kvality výskumu a vývoja. Určitý pokrok bol zaznamenaný aj v oblasti podpory zamestnávania skupín nedostatočne zastúpených na trhu práce.

Len obmedzený pokrok Slovensko dosiahlo v oblasti skvalitňovania vzdelávania, zvyšovania účasti Rómov na vzdelávaní, zlepšovania miery hospodárskej súťaže a transparentnosti vo verejnom obstarávaní a v oblasti zefektívňovania justičného systému. V oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií dosiahla Česká republika len obmedzený pokrok.

Pokiaľ ide o ukazovatele sociálneho prehľadu v rámci európskeho piliera sociálnych práv, obe krajiny – Slovensko aj Česká republika, v tejto oblasti čelia výzvam.

Za hlavné ekonomické problémy Českej republiky sa naznačuje narastajúca komplikovanosť daňového systému, riziká financovania penzijného systému, rýchly rast cien nehnuteľností, administratívne a regulačné prekážky pre investície, zadávanie verejných zákaziek, nedostatočné zapojenie niektorých skupín do trhu práce (matky s deťmi, nízko kvalifikovaní pracovníci ľuďom s handikepom), nízka atraktívnosť učiteľských profesií, neefektívnosť v podpore vedeckého a výskumného a oneskoreného vývoja e-governmentu.

Vysoký hospodársky rast Slovenska sa síce premietol do značného zlepšenia výsledkov v oblasti zamestnanosti, no zjavné sú naďalej výzvy v oblastiach, akými sú starostlivosť o deti, aktívne politiky trhu práce a sociálne transfery.


Na pracovnom trhu pretrvávajú veľké rodové rozdiely. Prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu a sociálnemu bývaniu je taktiež obmedzený.  Pozitívnym zistením však je, že nerovnosť v oblasti príjmov je naďalej veľmi nízka a miera chudoby sa znižuje.

Komisár EK Pierre Moscovici, zodpovedný za hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá však uviedol TU , že jedenásť krajín EÚ stále zažíva makroekonomické nerovnováhy, vzhľadom na čo sú v prípade hospodárskych otrasov zraniteľné.

Pre milióny Európanov je každodenný život naďalej trápením, a práve preto sa všetky vlády musia ešte viac snažiť odstraňovať nerovnosť, nezamestnanosť a neistotu týkajúcu sa pracovných miest“, opísal situáciu Moscovici.

tabuľa Európskeho parlamentu/foto: Marcela Václavková Konrádová

Zdá sa, že riešenie dlhodobých nedostatkov v oblastiach začlenenia do pracovného trhu, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, verejnej správy a korupcie by sa mohlo ukázať ako prelomový krok smerom k tomu, aby Slovensko čo najlepšie využilo svoj produktívny potenciál a verejné zdroje. Taktiež posilnenie inovácií a efektívnosti využívania zdrojov by zrejme uľahčilo prechod na znalostnú, ekologickejšiu a diverzifikovanejšiu ekonomiku. A aj keď Česká republika vo väčšine oblastí dosiahla svoje ciele v rámci stratégie Európa 2020 (alebo je na dobrej ceste k ich dosiahnutiu), stále však čelí výzvam, čo vytvára priestor na zlepšovanie sa.

Prvýkrát sa v špecifických správach o členských krajinách venuje pozornosť aj presadzovaniu priorít Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného v novembri 2017. Komisia sa osobitne zamerala na analýzu výziev v oblasti zručností a na to, ako fungujú siete sociálnej bezpečnosti na vnútroštátnej úrovni.

Môže vás zaujať:

Pre posun času hrozí únava, podráždenie, poruchy koncentrácie. Únia možno zakročí




Komentáre (1)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *