Prečo rodičia s deťmi vyhľadávajú fajčiarov?

Dalito.sk/foto: pixabay.com - Ortof

Prestať fajčiť vraj dokážu len silné osobnosti. Najpopulárnejší český fajčiar herec Jiří Bartoška to vidí opačne: „Neprestanú fajčiť iba silné osobnosti, ktoré nemajú strach.“ A tak ho do dnešného dňa vidíte na divadelných doskách hrať divadlo s cigaretou v ústach. Dokonca, minulý týždeň som ho videla v divadelnej hre, ktorú takmer celú preležal v truhle s cigaretou v ústach. Zapálenou.

Vyrastala som v rodine, kde sa fajčilo všade. Však v sedemdesiatych rokoch to bolo normálne až moderné. Stačí, keď vidíte filmy pre pamätníkov, kde fajčí takmer každý a všade. Dokonca aj u lekára.

Nikdy nezabudnem na naše nekonečné cesty wartburgom na dovolenku do Bulharska, ktoré nám s bratom v aute rodičia prefajčili rovno pod nosom. Dnes majú obaja 75 rokov. Otec fajčí ďalej, aj po operácii srdca a ciev, mama asi pred desiatimi rokmi prestala a správa sa ako typický „nefajčiar“. Fajčiarom sa posmieva aká je ona, na rozdiel od iných fajčiarov, silná osobnosť, že to dokázala.

V živote som urobila množstvo chýb, s ktorými som si však poradila. Jediná , s ktorou si neviem rady sa začala ešte  v bývalom NDR na hotely, kde sme boli vystupovať s tanečným súborom. Je možné, že sa pod to výrazne podpísali aj rodičia…

Spolubývajúca Martina si zapálila tenkú hnedú cigaretu SUN a ponúkla ma.Rovnaké som kúpila mame ako darček z cesty do zahraničia.

Dodnes to vidím , akoby to bolo včera. Dodnes ju za to nenávidím, Martinu,  pretože ako stredoškoláčke rodičov fajčiarov, ma prehovárať nemusela. Skoro som sa zadusila, ale zrazu som mala pocit, že som dospela. Dnes som  síce dospelá, až prestarnutá,  ale zasa poriadne blbá.  Nenávidím sa pri takmer každej cigarete, ktorú si zapálim. Cez slzy sa smejem sama na sebe, ako som pred rokmi stála  pred svojim budúcim manželom , demonštratívne otvorila okno a vyhodila škatuľku , že mu ukážem, s akou silnou osobnosťou sa ožení! Dodnes si pamätám, ako som sa vtedy celú noc budila a potila čo bude ráno pri rannej káve. Celú noc som počúvala ako dážď cupotal na parapet okna a rozmýšľala, či ráno na parkovisku nájdem škatuľku a v nej  aspoň jednu suchú cigaretu. No “Dorota”.

Ráno som ju ešte v župane medzi autami našla. Odvtedy som takýchto nocí zažila mnoho. Aj tak sa cigareta stala mojim druhým ja.  Najlepšia aj najhoršia priateľka, vďaka ktorej som spoznala  množstvo skvelých ľudí a vďaka nej vedela v práci všetko najdôležitejšie.

Milujem letné rána, keď som s  ňou a kávou na terase iba ja a slnečné lúče mi dopadajú na tvár. Nenávidím ju, keď stojím v mrazoch a fujavici vonku ako totálny idiot, ale tvárim sa, že presne toto mi vyhovuje.

Alebo ako trafená stojím v skleníku fajčiarskej hanby na letisku a čakám na batožinu, ktorú vlastne pre hustý cigaretový dym z kukane ani nevidím. Milujem a nenávidím tú moju „kamošku“ . Naše spoločné chvíle a jej sociálny rozmer.

Vraj so závislosťou od nikotínu pomôžu lekári. Tá moja mi však zaťukala na čelo , že pracujem tak veľa, že bez cigarety to nezvládnem. Vraj sa mám na to vykašľať, veď fajčí aj ona. A bolo vymaľované. ….

Tento boj prehrávam. Rovnako ako narkomani či takí, čo sa k II. typu diabetes prepracujú prejedaním sa. Vraj to treba mať nastavené v hlave.

Osobne to mám nastavené už roky a nič! To si mám skutočne kúpiť letenku na mesiac a prestupovať z lietadla do lietadlo, aby som to dokázala? Cigarety milované aj zatracované. Nakopala by som sa do zadku.. .  Všimli ste si v poslednom čase, že na verejnosti fajčia hlavne ženy? To sme fakt také hlúpe?!

“Mě by jenom zajímalo, kde udělali soudruzi z NDR chybu!”

Odborníci radia, že ak chcete prestať fajčiť, nikomu to nepovedzte. Hlúposť. Vyskúšané, nefunguje. Aspoň u mňa.  Možno to raz zafunguje, ale zatiaľ nie je ten správny čas. Veď sme sa presťahovali pod les a tam sú tie rána, hlavne v lete keď poprší, neskutočné! Para sa zdvíha z hustého divokého lesa, do ktorého prenikajú lúče ranného slnka. Sadám si na stoličku, na stolíku už horúca ranná káva od manžela, nádherný osviežujúci čistý vzduch a iba ja a cigaretka …

A ešte jedna malá prosba kým neprestanem fajčiť. Som fajčiar, ktorý je veľmi tolerantný. Vždy vyfukuje opačným smerom tak, aspoň sa snažím, aby dym nešiel na iného. Rešpektujem všetky príkazy a zákazy, kde fajčiť nemôže. Špak po mne na zemi nikdy nenájdete.

V zime som vymrzla vonku a tešila sa na leto, ako si niekde vonku v kaviarni, bare či reštaurácii sadnem opäť vonku a vychutnám tú svoju cigaretku. Presne tam, kde môžem, kde to mám dovolené, pretože je tam jasne položený popolník.

Môže mi však niekto vysvetliť, prečo keď ja rešpektujem všetky zákony, príkazy a zákazy, presne tam si sadne nefajčiar, najlepšie s malými deťmi, aby si demonštratívne začal mávať pred nosom, aby mi bolo jasné, ako mu moja cigareta prekáža a ešte prída niekoľko arogantných viet? Veď aspoň za tie milióny, čo fajčiari dávajú do štátneho rozpočtu, si zaslúžia aj oni mať svoju chvíľku tam, kde im to zákony umožňujú.

Ohľadom fajčenia chápem všetkému, aj rizikám, aj daniam, aj zákonom … Naozaj však nechápem, prečo fajčiari nemajú právo si cigaretku vychutnať aspoň tam, kde im to zákon umožňuje? Prečo rovno tam musia ísť aj nefajčiari, najlepšie rodičia s malými deťmi? Veď aj fajčiar má svoje práva, či?

Keď už je teda ten Svetový deň bez tabaku…