Názory a Komentáre

Iveta Radičová: Prečo sa prehlbuje sklamanie a ako obnoviť dôveru

Iveta Radičová

Pri príležitosti 4. výročia online magazínu DALITO.sk sme oslovili osobnosti politického a spoločenského života na Slovensku. Presne v deň 4. výročia DALITO.SK zverejňujeme prvý z Názorov a komentárov. Jeho autorkou je pani profesorka Iveta Radičová, bývalá predsedníčka vlády SR.

Nachádzame sa v kritickom bode. Niektorí autori dokonca hovoria o vláde dezinformácií, o dezinformačnom veku, o demontovanej pravde či o zlyhaní štátu. Na Slovensku k tomu prirátajme aj riziká štrukturálnych problémov trhu práce spolu s demografickou štruktúrou, stavom školstva, zdravotníctva či spravodlivosti. V neposlednom rade tiež nízku efektivitu verejnej správy. Toto všetko sú vážne hrozby, ktoré už samé osebe demokraciu výrazne oslabujú.

Z hľadiska makroekonomických ukazovateľov (ekonomický rast, rast hrubého domáceho produktu, znižovanie evidovanej nezamestnanosti) síce vidíme pozitívny trend, no zároveň je tu zväčšovanie priepasti medzi týmito faktami a reálnou každodennou situáciou ľudí. To znamená, že Slovensko má vážny štrukturálny problém na trhu práce. Stále sme svedkami obrovských regionálnych rozdielov, narastajúceho rizika chudoby a vzniku neadekvátnych sociálnych nerovností.


Dôvera sa nebezpečne znižuje

Nemáme stabilnú a silnú (väčšinovú) strednú triedu, pričom práve tá je základom stability každej spoločnosti. Väčšinovou sa stala skupina ľudí s nižšími príjmami, resp. skupina nízkopríjmových nespokojných občanov. Táto skupina určuje trend a politické preferencie.

Žijeme v organizačnej a organizovanej spoločnosti, ale naše základné inštitúcie (vláda, verejné služby, médiá, firmy, korporácie a mimovládne organizácie) väčšinovo nie sú vnímané ako dôveryhodné. Verejnosť očakáva ako najpodstatnejšie črty týchto inštitúcií práve ich dôveryhodné, transparentné a zodpovedné správanie. Tu je ďalší problém. Digitálna komunikácia a sociálne médiá zhoršili vnímanie pravdy a faktov. S nástupom tzv. miléniovej generácie tak postupne klesá spoločenská dôvera. 

Nízka miera dôvery je živná pôda pre dezinformácie, pričom sa naštrbuje dôvera voči nezávislým arbitrom, expertom a intelektuálom v kontexte spoločne zdieľaných základných právd a súboru poznania. Ide o tzv. nebezpečné vnímanie, ktoré úspešne využívajú populisti.


Živná pôda pre populizmus a dezinformácie

Populizmus je následne politickou manifestáciou či podsúvaním strachu, že naše miesto v spoločnosti je ohrozené a strácame kontrolu nad vlastným životom a nikomu nemôžeme dôverovať. Človek s takto vyvolávaným strachom sa uzatvára do ideologických bublín s efektom ozveny, bez ochoty ku konštruktívnej debate vrátane politickej debaty. Takto utváraná virtuálna realita výrazne ovplyvňuje úroveň konverzácie, kvalitu šírených informácií a napokon rozhodovanie sa, resp. voľby (nielen politické).

Revolúcia rastúcich očakávaní znásobuje frustráciu zo sociálnej reality. Výsledkom je „porazený víťaz“, ktorého ľudská dôstojnosť, sloboda a solidarita sú v rozvrate. Nevníma ich ani ako právo ani ako povinnosť.

Ak sa k tomuto všetkému pridá čoraz väčšia kumulácia moci v rukách úzkej skupiny ľudí (častokrát nevolenej, ale vymenovanej, dosadzovanej), vyvoláva to stúpajúcu nespokojnosť a nedôveru voči takejto reprezentácii. Jedni sú oprávnene sklamaní či rozčarovaní, iní naďalej prejavujú dôveru tým-ktorým politikom.


Je tu však aj jeden paradox: sklamanie mnohých je výsledkom skutočnosti, že sa naďalej pridržiavajú hodnôt a ideí, ktoré si vážia a považujú ich za dôležité (ktoré však očakávali aj od politickej reprezentácie). To, že majú idey a vidia realitu, je jeden z dôvodov prehlbovania nedôvery.

Štyri kroky k obnove dôvery

Vytvorili sme všetky základné demokratické inštitúcie, ktoré predpokladajú fungovanie demokratického štátu s piliermi slobody a zodpovednosti. Nestačí však mať len demokratické inštitúcie. Podstatné je ako reálne fungujú. Máme nezávislé postavenie justície, ale je otázne, ako funguje. Rozpor medzi princípmi a realitou je jedným z dôvodov paušalizovania, hádzania všetkých do jedného vreca a spochybňovania liberálnej demokracie ako takej.

Prvým krokom obnovenia dôvery k politike a demokratický inštitúciám by mali byť riešenia v programe otvoreného a transparentného vládnutia, teda pod kontrolou verejnosti.


Druhým krokom by mal byť balík protikorupčných opatrení a ich striktné uplatňovanie.

Tretím krokom by malo byť odstránenie straníckej kolonizácie štátu (to však nejde zo dňa na deň, pretože súčasťou problému je stranícky kolonizovaná administratíva) a dohoda na tom, odkiaľ pokiaľ majú byť stranícke nominácie nutné kvôli realizovaniu vládneho programu a kde sa začínajú striktne odborné nominácie. Znamená to zadefinovať politické posty a zodpovednosť politikov  a zároveň zadefinovať štátnu a verejnú správu, ktorá nemá byť pod vplyvom politických zmien.

Štvrtým krokom by malo byť oslabovanie oligarchickej demokracie. Prepojenosť finančných trhov a politiky, v istým momentoch až nadvláda finančných trhov nad politikou, vytvára prostredie nemožnosti politických riešení.

Tak z hľadiska politickej sféry, ako aj z hľadiska každodennosti je základnou nevyhnutnosťou a základným riešením návrat k ľudskej dôstojnosti. To je však už ďalšia vážna a široká téma.

Iveta Radičová

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *