Správy

Róbert Bezák: „Je v tom čosi hrozivé a biblické, že smrť obnovuje túžbu po pravde a spravodlivosti.“

Nielen v centre Bratislavy na Námestí SNP sa tento piatok opäť stretnú ľudia na Pochode za slušné Slovensko. 22. 3. 2018 organizátori Za slušné Slovensko na FB oznámili, že v organizovaní Zhromaždení za slušné Slovensko už nepokračujú. Štafetu Pochodov za slušné Slovensko prevzali vysokoškoláci. 

Davu sa doteraz na  občianskych zhromaždeniach po celej krajine prihovárali výrazne osobnosti kultúrno-spoločenského života. Medzi nimi aj emeritný arcibiskup Róbert Bezák.

Redakcia Dalito vám prináša celý prejav emeritného arcibiskupa  Róberta Bezáka na Proteste za slušné Slovensko 9. 3. 2018 v Bratislave.


„Usporiadatelia mi hovorili, aby som upokojil ľudí, ale ja tu nevidím nepokojných ľudí, ale rozhodných ľudí! Nech mi je dovolené z tohto miesta pozdraviť Bélu Bugára, pani Žitňanskú, pána Kresáka a pána Šebeja, do rúk ktorých som vložil svoju dôveru a dal som im svoj hlas za lepšie Slovensko. Nech rozmýšľajú …

… a poviem osobne, Janka a Martinu som nepoznal . Žiaľ nebolo kedy.  A mnohí z vás ich nemohli poznať , lebo na to nebol čas. Zomreli príliš mladí, aby v našej spoločnosti začali byť známi.

Niekto to prečítal s pohľadom na nás s tým, že na Slovensku to nevzbudí veľké pohoršenie, keď zlikvidujú, jedna guľka do srdca , jedna guľka do hlavy a vraj rozosypané náboje na okolo. To bolo posolstvo, oznam, pre nás obyčajných ľudí , pre vyšetrovateľov a policajtov, že do nás sa nestarajte? S nami si nezačínajte? My rozhodujeme o vašich životoch a vašej smrti.


Pýtal som sa v škole študentov, či človek má nastaviť vlastný život pre právo, pravdu a spravodlivosť. Po chvíli mlčania mi povedali, že nie! Majú pravdu, život potrebuje právo, pravdu a spravodlivosť. Smrť nevytvára priestor pre pravdu, právo a spravodlivosť. Je to hrozivé, neuveriteľné , že niekto sa môže vysmievať likvidáciou človeka práve právu a spravodlivosti.

Spomeňme si na minulosť a mnohí politici by si mohli pripomenúť , že keď sa budú likvidovať ľudia akýmkoľvek spôsobom a tak právo a spravodlivosť pôjdu bokom, hrozí to aj im! Minulosť nám to ukázala.

Možno sme sa naučili byť ľahostajní, možno sme sa naučili rezignovať , pri všetkých tých kauzách a skutkoch, ktoré sa stali, či nestali, ale aby zabitie človeka prešlo pomedzi nás, vedľa nás a stratilo sa v čase, to by bolo znakom, že sme morálne rozvrátení. Bolo by to znakom, že nám už na ničom nezáleží. Ale my takí nie sme! Nám na tom záleží! Mnohé odíde do stratena.


Kto si dnes ešte spomenie na Hedvigu Malinovú? Musela si svoj život zariadiť inak, to je tiež dôsledok určitej ľahostajnosti, v ktorej nechceme my ďalej žiť.

A tak Janko a Martinka ostanú navždy v našich srdciach.

Je v tom čosi hrozivé, biblické , že až smrť povzbudí k životu. Že smrť povzbudí nás a vybudí nás k tomu, aby sme sa stretli a povedali, že ďalej takto to ísť nemôže . Je v tom čosi hrozivé a biblické , že smrť v nás obnovuje túžbu po pravde spravodlivosti . Janko a Martinka , vy ste sa stali hrdinami Slovenska.“


Môže vás zaujať?

Kemka: „Ten komunista sa volal Adamec a ľudia ho vypískali. Teraz sa Adamec volá Pellegrini.“


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *