Rozhovory

Samovražda počas sviatkov pokoja a lásky

Pre väčšinu ľudí sú Vianoce aj symbolom pocitu spolupatričnosti a rodinnej pohody. Sú však ľudia, ktorí sa práve vo vianočnom čase rozhodnú ukončiť svoj život. Pre krízu vo vzťahoch, samotu, stresy či finančné problémy. DALITO pozná príbeh, keď sa mladý muž, ktorý firme vyrobil manko, obesil dva dni pred Novým rokom. Aj keď štatistika Národného centra zdravotníckych informácií 2016 uvádza, že počet samovrážd o niečo klesol (v porovnaní s rokom 2015 o 47),  pokusy stúpli. Oproti roku 2015 o 92 prípadov. Najviac samovrážd je evidovaných v Banskobystrickom kraji  (90 osôb) práve v mesiaci november. Je obdobie vianočného pokoja a radosti skutočným strašiakom? Prečo ľudia odchádzajú z tohto sveta vlastným rozhodnutím? Aj o tom sme sa rozprávali s psychiatrom Michalom Patarákom.

Čo je vlastne samovražda ?

Samovražda je dobrovoľné ukončenie vlastného života. Rozhodnutie sa pre ňu môže, ale aj nemusí byť spojené s duševnou poruchou. Najprv človek azda len príležitostne uvažuje o samovražde ako o alternatíve riešenia svojich problémov, hoci nikdy nie je ich riešením, skôr zbavením sa. Predchádza jej rôzne dlhé štádium váhania, v ktorom človek premýšľa nad všetkými pre a proti, až napokon miska váh preváži na jednu alebo druhú stranu. Ak sa pokus podarí, hovoríme o dokonanej samovražde. Ak nie, hovoríme o pokuse o samovraždu. Psychiater, ale aj úzke i široké okolie trpiaceho by sa však vždy mali snažiť o to, aby k tomuto činu nedošlo.


Aké sú najčastejšie dôvody samovrážd?

Môžu to byť nešťastná a neopätovaná láska, finančné dlhy, vzťahové problémy, zúfalstvo, nevyliečiteľná choroba, strata blízkeho človeka… Otázkou je, či sú tieto dôvody na ukončenie života primerané. Myslím si, že väčšinou nie. Ľudia totiž nechcú ukončiť svoj život, chcú  ho žiť. Keď im v tom však bráni ťažký problém, môžu sa vzdávať, môžu si myslieť, že už nevládzu žiť. Oni však nevládzu žiť práve v tej situácii, do akej sa dostali. Veľakrát je rozhodnutie pre samovraždu podmienené momentálnym stavom, emóciami, ktoré by za pár hodín prešli a človek by to nespravil. Táto vratkosť v ľudskom rozhodovaní i v prípade tak závažnej veci, akou je samovražda, ma niekedy napĺňa hrôzou.

Dokáže človek so samovražednými sklonmi požiadať o pomoc a je vôbec možná?

Áno, samozrejme, že dokáže, no to by najprv musel chcieť. V prípade, že je pevne rozhodnutý – čo je však našťastie menej časté –, nehľadá pomoc, ale len prostriedky na uskutočnenie samovraždy. V prípade, že je ešte v štádiu váhania, veľakrát o svojich myšlienkach rozpráva okoliu. Prinajmenšom to robí v snahe zistiť, aké reakcie takéto myšlienky v druhých vyvolávajú, prinajlepšom preto, aby mu v jeho trápení mohli podať pomocnú ruku. Najlepšou cestou pomoci je vypočuť si dôkladne, empaticky a bez odsudzovania príbeh nešťastia, bez zbytočného zasahovania alebo moralizovania. Vypočuť si ho so snahou rozobrať skutočné alternatívy, aké ten človek má a poukázať na relativitu samovražedného priania, ktoré niekedy pominie i po dobrom rozhovore, vyplakaní sa alebo pri šálke horúcej kávy. Samozrejmou súčasťou takého rozhovoru je však aj nasmerovanie na psychiatra alebo psychoterapeuta.

Michal Patarák v pracovni/foto: Michal Spišák

Páchajú ľudia viac samovrážd počas vianočných sviatkov?

Samovraždy v novembri by som do priameho súvisu s vianočnými sviatkami nedával, bolo by to veľmi odvážne. Veľa ich je aj v jarných mesiacoch. Je otázne, do akej miery sa na tom podpisujú náhodné faktory a výkyvy, a do akej miery napríklad sezónne vplyvy. Neskorá jeseň nie je optimistickým obdobím, čo však, samozrejme, na podmienenie samovražedných úvah nestačí. Tesná spätosť samovražednosti s Vianocami je podľa mňa menej častá. Na samovraždy v tomto období však môžu mať vplyv rôzne faktory, ktoré s vianočnými sviatkami voľne súvisia. Určite sa mnohým z nás pri predstave Vianoc vybavuje rodinná pohoda, detské šťastie, oddych, obdarovávanie alebo myšlienka spásy. V čase osamelosti a príkorí môže toto obdobie značne zostrovať prežívanie utrpenia a samoty.


Ktoré skupiny osôb sú najviac ohrozené?

Najohrozenejšími skupinami sú ľudia so závažnými ochoreniami a osamelí ľudia v sociálnej izolácii alebo po strate partnera, či inej stresovej udalosti. Vo vzťahu k vianočnému obdobiu mi vyskakuje ako nesmierne dôležitá najmä opustenosť alebo pocit opustenosti, pretože dôvodom na samovraždu nemusí byť len reálna situácia, ale aj domnelá.

A čo stupňujúci sa vianočný stres?

Možno. Stres a zhon sú však spojené so zabezpečením oddychu, pokoja a štedrého stola, i keď to znie značne paradoxne a zábavne. Ja osobne Vianoce vnímam ako postupný, nebadaný a nefalšovaný prienik atmosféry pokoja do každodenného stresu, nie priamo ako stres.

Patria medzi dôvody samovrážd smútok či depresie ako dôsledok toho, že človek nemá okolo seba blízkych?

Samozrejme. Človek je predsa spoločenskou bytosťou. Vyrastáme v rodine alebo inom spoločenstve, neustále sme obklopení ľuďmi a potrebujeme, aby sme aspoň k niekoľkým z nich, v minimalistickom prípade aspoň k jednému, mali špeciálny vzťah, ktorý nášmu životu dodáva nielen jedinečnú príchuť, ale často aj samotný zmysel.

Môže byť za samovraždou aj triviálnosť, že sme pod vianočným stromčekom nenašli ten správny darček?


Ak by sa aj toto začínalo rátať medzi dôvody na samovraždu, tak by sme žili v spoločnosti, ktorej existencia by bola vážne ohrozená.

Hovorí sa, že ten, kto o samovražde rozpráva, ju nikdy nespácha.

Počul som o tom takto hovoriť aj mnohých profesionálov v oblasti duševného zdravia, no nie je to tak. V čase, keď je človek pevne rozhodnutý, už nemá tú potrebu. Ale v čase, keď nevie, čo je správne a keď ho myšlienka na smrť prepadáva čoraz častejšie, vysiela mnohé signály. Niektoré z nich sú priame, čo znamená, že je s niekým ochotný preberať svoje samovražedné myšlienky, iné skôr nepriame, napríklad sa uzatvára a mení svoje doterajšie návyky.

Hovorí sa aj to, že k samovražde prichádza bez varovania…

Ten, kto si uväzuje slučku s tým, že chce naozaj zomrieť, už nepotrebuje spúšťať alarmy na svoju záchranu. Som však presvedčený, že vo väčšine prípadov citlivé okolie dokáže zaznamenať rozličné varovné znamenia.

Aké sú to?

Napríklad izolácia, samotárstvo predtým spoločenského človeka, časté a prílišné negatívne emócie, zúžený osobnostný prejav, zvýšený záujem o problematiku samovrážd a ich techniku, správanie typu ukončovania vzťahov alebo lúčenia sa s nimi.


Michal Patarák na prednáške/foto: archív M. Patarák

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí nemajú rodinu, pociťujú smútok, samotu, beznádej a z Vianoc majú strach?

Ťažko radiť v situácii, kde radiť nemožno. Nikdy nemôžem prežiť to, čo prežíva druhý človek. Možno by som sa obmedzil len na to, aby nestratili nádej a aspoň trochu sa o ňu usilovali, aby Vianoce prežili v ich najpozitívnejších aspektoch. Ide o sviatky s duchovnou podstatou a z duchovného života je možné čerpať nemálo útechy. A ak nie sú na duchovno, tak si možno užiť vianočnú atmosféru v mestách alebo aspoň zaujímavý televízny program…

Ako si celkovo udržať duševné zdravie v predvianočnom a vianočnom období?

Treba sa viac tešiť ako stresovať. A viac sa usmievať. To sa však netýka len Vianoc.  🙂

foto: Lucia Tomečková


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *