Septembrový termín je drzosť voči občanom a pošliapanie politickej kultúry

To, že sú rozdielne záujmy a teda aj rozdielne návrhy termínov predčasných volieb, je v zásade logické. Avšak zodpovednosť za krajinu a politická kultúra velia čo najskorší termín. Na politickú kultúru však Matovič už dávno zvysoka kašle.

Septembrový termín odkrýva smutnú realitu. Totiž, že nejde o záujem krajiny a jej občanov, ale o čisto stranícke a tiež osobné utilitárne záujmy. Jednoducho dali to na hulváta.

Falošné argumenty

Poslanci, ktorí nemajú parlamentnú istotu aj po voľbách (v takej Matovičovej politickej eseročke nik nemá istotu luxusného poslaneckého platu aj s benefitmi na ďalšie obdobie), nemali najmenší dôvod na skorší termín. Vzdať sa niekoľkomesačných platov? Prosím vás. Že nejaká politická kultúra? Zabudnite.

Ako argument v prospech septembrového termínu zaznievalo, že dovtedy môžu vyšetrovatelia vyšetrovať citlivé kauzy. Znie to pekne, ale iba to usvedčuje vládu, že nedokázala prijať také opatrenia, vrátane zrušenia alebo obmedzenia paragrafu 363, ktoré by garantovali nezávislosť vyšetrovania i justície aj po voľbách.

No a od povereného premiéra sme počuli, že septembrový termín bol kompromis. Na prvé počutie to môže znieť pekne, ale domyslime to dôsledne. Kompromis znamená dohodu na základe vzájomných ústupkov. V našom prípade ústupok zo skoršieho termínu (jún) a ústupok z neskoršieho. Výsledok kdesi v strede. To znamená medzi júnovým termínom a, teraz pozor!, riadnym termínom volieb.

Ak Heger vie, čo znamená slovo kompromis a ak to bol naozaj kompromis, potom to zároveň znamená, že Matovič zrejme presadzoval dovládnutie do riadneho termínu. Inak by to nemohol byť kompromis, všakže. A to je už len ďalšia obludnosť.

Stranícke záujmy nad verejným záujmom

Pre septembrový termín sa v OĽaNO rozhodli utilitárne. Diplomovkový podvodník a profesionálny rozbíjač všetkého potrebuje čas, aby ešte chytil nejaké hlasy z extrému a antisystému (lebo veď tí slušnejší od neho odchádzajú) a tých, ktorým imponuje nenávisť, vulgárnosť a podpásové útoky. A aby tak zastavil katastrofálny prepad percent.

No a ten, čo je stále ešte presvedčený, že riadi krajinu, potrebuje čas, aby si rozmyslel, čo ďalej. A aby sa stihol zariadiť tak, aby to bolo v prípade jeho ďalšej kandidatúry (založenie strany s jeho líderstvom, teda OĽaNO 2.0 by už bola čistá fatamorgána) efektívne.

Septembrový termín utilitárne zastávala aj zbytočná ministerka Remišová. Takisto totiž potrebuje čas, lebo dnes ešte netuší, ako ďalej. Nakoniec vyhlásila, že na tom cirkuse (rozumej dohadovanie termínu predčasných volieb) sa už nebude podieľať. Pravda však je, že sama je súčasťou cirkusu od začiatku. A bola súčasťou cirkusu aj okolo termínu volieb, aj keď nás chce presvedčiť, že nie. Lebo septembrový termín je fakt nechutný cirkus sám osebe.

Od Sulíka je príklon k septembru nepochopiteľný. Najprv predložiť návrh na odvolanie vlády a potom poverenej vláde dopriať ďalšie mesiace? Čo je to za nezmysel? Navyše aj politicky neprezieravé, pretože dáva novým subjektom šancu odobrať nejakých voličov. No ale zas plat beží ďalej a netreba nič robiť. No neberte to.

Takže nie krajina, nie občania, nie politická kultúra, ale stranícke a osobné záujmy.

Pošliapaný étos zmeny a ďalší darček pre Fica

Predčasné voľby sme tu už mali viackrát, no zakaždým sa vláda rozhodla pre čo najskorší možný termín. Tak je to zodpovedné, tak to diktuje politická kultúra.

Táto koalícia však pošliapala étos zmeny, zničila nádej na slušnejšiu politiku a teraz to dokonala rozhodnutím vládnuť s poverením a s pochybnou legitimitou ešte ďalšie dlhé mesiace. Hanba.

Heger mal teraz už druhý raz príležitosť ukázať sa ako politicky svojprávny a odpútať sa od Matoviča. Nie je toho schopný a opäť potvrdil, že je len Matovičovou bábkou.

Koalícia tak dala Ficovi vytúžený darček. Nič viac si ani nemohol želať. Ani ten najlepší marketér Smeru 1.0 a 2.0 by to lepšie nevymyslel. Ďalšie mesiace majú v Smere a Hlase príležitosť búšiť do vlády. A že tých príležitostí budú mať denne, o tom niet pochýb. A denne môžu hovoriť o neschopnej vláde, ktorá nemá dôveru, má len pochybnú legitimitu a obmedzené kompetencie, no chce vládnuť ďalšie mesiace.

Sem to dopracovala vláda, ktorá chcela byť vládou zmeny. Skončila hanebne, so stratou dôvery v parlamente i vo verejnosti.

S vydieraním, že návrat Fica, návrat mafie a podobne už po tomto všetkom na nás nechoďte.

(Ak vás komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)