Blogy

STANOVISKO HC ´05 BANSKÁ BYSTRICA K OTVORENÉMU LISTU JUDR. MIŠANKA

Dalito.sk vyhovelo okamžitej žiadosti HC ´05 Banká Bystrica o zverejnenie ich stanoviska na otvorený list rodiča. Po urgencii redakcie klub po pár dňoch túto možnosť nevyužil a stanovisko zverejnil na svojej klubovej stránke.

Redakcia prináša reakciu v plnom znení.

STANOVISKO HC ´05 BANSKÁ BYSTRICA K OTVORENÉMU LISTU JUDR. MIŠANKA


7.5.2019
List s rovnaký obsahom bol na náš klub doručený prostredníctvom elektronickej pošty už 2. 4. 2019. Všetky skutočnosti, uvedené v liste JUDr. Mišankom, sme si interne vyhodnotili a o týchto záveroch bol JUDr. Mišanko informovaný dňa 12. 4. 2019 na vyše hodinovom osobnom stretnutí so šeftrénerom klubu pánom Javorčíkom. Nakoľko sa JUDr. Mišanko, aj napriek tomu, že jeho list obsahuje množstvo klamstiev a nepravdivých obvinení, rozhodol po mesiaci list zverejniť prostredníctvom nezávislého portálu DALITO.SK, zvažujeme právne kroky na očistenie dobrého mena nášho klubu, ako aj trénerov v liste dotknutých.

HC ´05 Banská Bystrica

Otvorený list rodiča SZĽH a HC´05 Banská Bystrica



Komentáre (6)
  1. Radovan Jokel píše:

    Miesto vyhrážania sa právnikovi právnikmi by mal HC’05 zasiahnuť a odstaviť spomínaných trénerov / funkcionárov.

    Pre dobro hokeja musí platiť, že v takomto prípade má okamižte odísť tréner / funkcionár a nie dieťa. Tréner musí byť profesionál – nestačí, že „ostatných 50 detí je spokojných“ – spokojných musí byť všetkých 51 detí. Inak tréner nie je profesionál. Od 12-ročného dieťaťa sa nesmie požadovať, aby bolo profesionál. Trojnásobný majster si nesmie dovoliť zamestnávať neprofesionálov.

    Keď chlapca zobrali do tímu, zrejme spľňal podmienky – resp. mali si stanoviť spoľahlivejšie podmienky pre výber. Zmerať chlapcovu fyzickú schopnosť sa dá objektívne – stačí niekoľko meraných disciplín v porovnaní s niekoľkými inými náhodne vybranými rovesníkmi. Psychická zdatnosť sa v tomto veku vyvíja a tréner by ju mal pomáhať pozitívne budovať – a nie z nejakého pochybenia urobiť nástroj vydierania chlapca i jeho rodičov.

    Keď odmietneme podozrenie z korupcie (prídťe, dohodneme sa, chlapec bude hrať, ale…no, veď sa dohodneme), tak tento prípad ukazuje, že malí športovci sú často obeťami psychicky nevyrovnaných trénerov: keď to doma naznačia, dostanú pohlavok – „ako to hovoríš o pánovi trénerovi“, lebo rodič sa bojí, že nebude mať tú hviezdu v NHL, a tak drží …ústa. Podobne dostávali pohlavok malí miništranti, keď sa im niečo nepozdávalo na chovaní pána farára v sakristii. Tuto sa jeden rodič ozval, tak naňo posielajú právnikov.

    Znovu opakujem – v prípade pochybnosti sa musí prihliadať na záujmy toho slabšieho. Keď to nie je v poriadku s jedným jediným malým športovcom, nie je to v poriadku vôbec. Budem parafrázovať slová trénera v tejto kauze: „To s tým sexuálnym obťažovaním nie je pravda – veď 50 ostatných mne zverených detí sa nesťažovalo.“

  2. Peter Štít píše:

    Položili ste si pred napísaním príspevku jednoduchú otázku: Je pravda, čo je v blogu napísané?
    So všetkými všeobecnými tvrdeniami s vami súhlasím a pridám: Tréneri by mali dokonale rozumieť modernému hokeju, sledovať nové trendy, dbať na správny fyzický a psychický rozvoj dieťaťa, neustále sa vzdelávať, byť dokonalí fyzioterapeuti, pedagógovia a psychológovia, odborníci na zdravú výživu a životný štýl, mali by to byť osobnosti na ľade a mimo ľadu, skúsení odborníci, prirodzené autority, mali by kvalitne komunikovať s rodičmi a učiteľmi. Samozrejme sa natíska otázka, koľko by mali zarábať.
    Všetkých 51 detí by malo byť spokojných, to je pravda. A mal by byť mier a žiadne choroby. Ale predovšetkým by malo byť spokojných 102 rodičov a 204 starých rodičov.
    A teraz osobné skúsenosti. Na Slovensku som videl kadečo. Množstvo trénerov, ktorým by som nezveril dieťa ani na 5 minút na postráženie. Rovnako ako množstvo rodičov, ktorí do detí premietajú svoje osobné ambície a frustrácie. Mamičky nepríčetne ziapajúce vulgarizmy na rozhodcov, tatkov vyčítajúcich po zápase piatakovi že v 32. minúte mal strieľať a nenahrávať, dedkov pokrikujúcich počas tréningu na trénerov nezmysly.. A väčšinu normálnych, ktorí sa pozerajú a hanbia sa. Netvrdím, že tu v Banskej Bystrici je všetko v hokeji mládeže tak, ako by som si predstavoval. Ale určite sa tu s deťmi pracuje lepšie ako vo väčšine klubov, ktoré som videl, o ktorých som sa s ľuďmi rozprával. Preto sa mi táto „aféra“ práve tu zdá nespravodlivá.
    Pre poriadok doplním, že so žiadnym z trénerov sa nepoznám bližšie, okrem toho že trénujú moje dieťa. S každým z nich som v živote neprehodil viac ako pár viet. A nepíšem to preto, aby som sa komukoľvek zapáčil.

    1. Radovan Jokel píše:

      Vy popisujete problémy (z Vašich skúseností), ja popisujem zásady, ktoré tieto problémy pomôžu do budúcna odstániť:
      1. Športový klub nebude úspešnejší a profesionálnejší, keď bude na kritiku vedieť reagovať iba žalobou. Profíci povedia – áno, v tomto prípade sa stalo pochybenie a nenaplnené očakávnie obidvoch strán a my sa budeme do budúcna snažiť zlepšiť proces výberu detí do klubu a pozitívne vtiahnuť každého malého hráča do hokeja.
      (Ramsay po zápase s Fínskom povedal: Pochybenia rozhodcov? Vyhovárať sa na rozhodcov nie je náš štýl. Bodka)

      2. Deti v tomto veku sú vnímavé – jedného poškodia, ostatní si to všimnú. Od tejto chvíle si všetky deti v klube vštepia do pamäti – takto to v hokeji funguje: nezáleži na tom, ako sa snažíš. Pochybujem, že tým chlapcom tréneri vysvetlili, prečo jeden ich parťák nehral a už nebude hrať. Toto je i moja skúsenosť (ako rodiča) – prakticky vo všetkých športoch a kluboch na Slovensku sú tréneri takto mladých športovcov komunikačne „lopaty“.

      1. Peter Štít píše:

        1. Súhlasím bez výhrad.
        2. Práve preto, že deti sú vnímavé, v tomto konkrétnom prípade sa orientujú celkom dobre. Ozval som sa práve preto, že zovšeobecnenia, ktoré väčšinou platia, ak sa prenesú na konkrétny prípad, môžu niekomu nezaslúžene ublížiť. Napríklad tréner, ktorý robí svoju prácu poctivo a dobre, môže po vašom zovšeobecnení právom cítiť krivdu.

        1. Radovan Jokel píše:

          Tréner nemá čo cítiť krivdu – nerobí to ako charitu, je to profík. Keď mu to nie je dosť, nech sa živí nejak inak. A trénera nech robí niekto schopnejší. Ublížených mesiášov máme plné zuby – Fica, ktorý nám vybavil vlaky zadarmo alebo Danka s jeho kúpeľnými poukazmi. A my sme im za to nevďační, chudákom ublíženým.

          1. Peter Štít píše:

            Doteraz bola tá diskusia zmysluplná, ale prestala byť.
            Danko a Fico sú na čele štátu. Sú na pozíciách, kde by chcelo byť tisíc iných a množstvo lepších ako sú oni. O tie pozície je obrovský záujem. O trénovanie nie. Je veľmi pravdepodobné, že keď odídu títo, prídu len horší. Tí naozaj schopní to robia ako charitu – vedeli by sa uplatniť inde za lepšie peniaze.
            Keď poviem, že slovenskí murári sú lenivci a opilci, lebo niekto na internete napísal, že mu zle postavili dom, je dosť možné, že v mnohých prípadoch mám pravdu. Ale mnohým ukrivdím. A možno práve takému, ktorý mi pred 20 rokmi niečo postavil, len už som na to zabudol. Krivdíte mnohým dobrým trénerom. A predovšetkým tým, ktorí pôsobia v BB a s touto kauzou nič nemajú.
            Tréneri, podobne ako učitelia, lekári, politici, úradníci, šoféri a predavači sú len takí, akí sme aj my ostatní. Sú odrazom spoločnosti. Sú takí ako rodičia alebo fanúšikovia. Nekritizujme všeobecne skupinu ľudí, ale konkrétne činy.

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *