Blogy

Tak, a teraz ma môžu všetci idioti bozať!

„Všetkým tým, ktorí spájajú smrť Jula Viršíka s jeho očkovaním spred mesiaca a pol by som rád povedal, že ono to nefunguje tak, že my všetci, ktorí sme sa zaočkovali a po nejakom bližšie neurčenom čase zomrieme, sme zomreli v dôsledku vakcinácie,“ ironicky napísal kamarát na sociálnej sieti.

Ani sa  mi nechcelo veriť, že ľudská zloba a tuposť dokáže zájsť až tak ďaleko. Vyhlásenie rezortu zdravotníctva, ktoré aj na základe patológa vyhlásilo, že smrť moderátora nijako nesúviselo s jeho očkovaním ma však opäť utvrdilo v tom, že dokáže. Tri uvedené mená, ktoré parazitujú na smrti človeka a ešte viac týrajú duše pozostalých ma neprekvapili, ale tento blud naozaj dokáže ešte niekto aj zdieľať ďalej?

FUJ


Panebože, odpusť všetkým pomýleným aj zlým, ale u niektorých, naozaj ich idiotizmus nemá konca. Od októbra 2020 som bola očkovaná proti chrípke, pneumokokom, 2x už aj proti koronavírusu a o dva týždne ma čaká encefalitída. Rozmýšľam, že by sa to nedajbože stalo mne po vakcíne na kliešťovú encefalitídu, čo by idioti písali o mne? Ktoré očkovanie by ma overene zabilo a moji milovaní by sa na to museli pozerať a ja by som sa nemohla brániť? Fuj.

Po očkovaní druhej vakcíny na covid som len týždeň, ale radšej píšem rovno dopredu, ak by ma náhodou z tohto ľudského primitivizmu normálne je…, dobre , napíšem prasklo by mi srdce či rozpadla sa mi duša aj rozum, nebolo to pre vakcínu a ani covid, ale práve pre ľudskú zlobu a idiotizmus. Vyprosujem si, aby niekto moju smrť spájal s očkovaním! Akýmkoľvek, nielen proti  koronavírusu. Vyprosujem si, aby šíril tieto bludy a tým týral mojich najbližších. Mne to už bude jedno, ale svoju rodinu milujem natoľko, že prisahám, strašila by som ho do konca jeho života.

Som nesmierne vyčerpaná. Nesmierne. Cítim, že meliem z posledného. Naozaj. Keby sa niekto vedel pozrieť do mňa, nevidel by tam už nič. Aj Wilhelm Conrad Röntgen by mal problém. Nemám tam kúsok energie a nechápem, na čom šľape ešte moje srdce a už vôbec nie mozog a duša. Ale drogy vylučujem. Nezničil ma Covid-19, ale idiotizmus a zlo politikov a ľudí. Totálne zo mňa vysali život a energiu bojovať ďalej. Každé ráno ďakujem, že som sa ešte vôbec zobudila. Celé dni sa bojím objednať na vyšetrenie, že mi niečo nájdu. Taká som po roku a troch mesiacoch uboľavená a vysatá. Nie z covidu, ale z pomýlených a zlých ľudí.  Tak radšej píšem dopredu, keby ma porazilo, keby som sa zrazu ráno nezobudila a konečne by mi bolo všetko jedno.


Ľuďom hrabe

Neuveriteľne veľkému množstvo ľudí už úplne hrabe. Ešte som schopná rešpektovať opačnú voľbu neočkovať sa, ale ľudskú zlobu, tuposť, chrapúnstvo a dementizmus, tak to teda tolerovať odmietam! Pre menej chápavých: Samozrejme, úprimnú sústrasť prejavujem celej pozostalej rodine pána Viršíka.

Je neskutočné, čo na Slovensku dokážeme. Neporovnávam to s inými krajinami, stačí mi ten grc a smrad idiotizmu, ktorí sa násobne za posledný rok šíri zo Slovenska takou intenzitou, že pomaličky čakám, či moju krajinu nevylúčia spomedzi civilizovaných krajín. Pre všetkých pomýlených hejslovákov (osoba, ktorá navonok prílišne zdôrazňuje svoju slovenskosť, obyčajne iba slovami bez činov) a antivakcinačných, ktorí sa už neštítia asi  ničoho, prikladám ešte jednu spomienku, ktorú mi práve v deň smrti pána Viršíka pripomenul FB.  Lebo je možné, že po tomto mojom stĺpčeku sa nájde dostatočné množstvo univerzitných absolventov života, ktorí ma začnú oblievať hnojom tak, ako to len dokážu oni, verní fanatici parlamentných a vládnych politikov.


Nula alebo veľa

V živote môžete dokázať veľa, alebo aj menej, alebo aj nič a nechať si ho pretiecť cez prsty pri urážaní každého, kto v živote dokázal viac. Odísť na druhý svet bez toho, že by po vás ostala jediná pozitívna stopa. Vždy máte dve možnosti. Odisť, že po vás ostane len smrad, alebo aj tak, že aj keď tu už nebudete, budete napríklad zachraňovať životy a zdravie ďalej. Dnes vás už opľujte ktokoľvek tak obyčajný, že je až podpriemerný. Jeho životným maximom je, že má mobil alebo počítač a ešte ich vie aj ovládať. Niekto, kto vám nesiaha ani po necht na malíčku nohy. Len vyvráti na vás svoju zlobu z vlastného života,  vždy, keď pocíti, aký je bezvýznamný. Nikdy sa  vďaka vlastnej „obyčajnosti“ nemôže pochváliť ničím.

Ja, medzi takých nepatrím a už nikdy ani patriť nebudem. A viete prečo, vážení idioti? Lebo, keby som rovno dnes umrela, zostane tu po mne stopa. Zásadná stopa. Nie na internete, ale v reálnom živote. Lebo vďaka mojej práci dnes napríklad môžu v nemocniciach zachraňovať predčasne narodené detičky. Alebo ľudia s najvážnejšími alergiami majú na to, aby si mohli v lekárni vybrať potraviny, ktoré ich nezabíjajú a nemusia si ich za nekresťanské peniaze kupovať v potravinách. Dodnes mám za moju novinársku prácu doma ceny, ktoré som prevzala z rúk bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ktorý bol napriek svojmu pravicovému videniu sveta natoľko príčetný, že moje novinárske prosby cez respondentov vypočul. Bol  to práve on, vďaka ktorému dodnes zdravotné poisťovne od roku 2004 preplácajú materské mlieko, ktoré zachraňuje život. Rovnako aj dietetické potraviny, malým aj veľkým, všetkým, ktorých určité zložky v bežnej strave rozkladajú a doslova zabíjajú zaživa. Pekne pomaličky a málokedy bezbolestne. Poriadne skryto, aby na to lekári prišli čo najneskôr. Aby už bolo neskoro.  


Dodnes som za cenu Zdravotnícky novinársky čin roka hrdá. A viete čo? Zaslúžila som si ju! Paradoxne krátko na to, ako som ju získala počas dlhodobej PN, celiakiu diagnostikovali aj mne už s množstvo iných závažných zdravotných problémov. Dokonca som si pre ňu prišla tehotná. S kolegami som sa vtedy cez slzy smiala, že nikomu nevysvetlím, že v čase, keď som sa téme intenzívne venovala som netušila, že pod srdcom sama nosím dieťa a ešte ma z vnútra rozožiera aj celiakia. Že koľko by sa našlo idiotov, ktorí by tvrdili, že som v konflikte záujmov. Keby sa mi to stalo dnes, ukameňovali by ma. Obrovský počet asociálnych IT inžinierov, ktorí by ma rozniesli na kúsky. Lebo to je jediné čo vedia, šíriť zlobu a smrad.  

Tak, a teraz…

Moje, v tom čase stále neodhalené vážne ochorenie, si vtedy vybralo svoju daň a nie raz. Bohužiaľ, nedopadlo to dobre, priam veľmi zle s vážnymi následkami na celý život, ktoré zo mňa urobili až občianku ZŤP. Ostala mi však aspoň novinárska cena, z ktorej sa teším dodnes. Vždy si na ňu spomeniem, keď si v lekárni na recept vyberám dietetické potraviny vďaka mne. Na zlé sa snažím zabudnúť stále.

Tak, toľko všetkým pomýleným, ktorí sú po včerajšku už pre mňa naozaj len idioti, ktorí sa neštítia ničoho. Ostáva mi už len veriť, že sa im to v živote ešte stihne vrátiť. Vlastne už stihlo. Veď z nich ostali len mentálni chudáci, ktorí dokážu maximálne ťukať do klávesnice, ubližovať a šíriť bludy. Aj o ľuďoch, ktorí sa už nemôžu brániť. Že vás hanba nefackuje!

Ako povedala sestrička, ktorá bola medzi prvými očkovanými v USA a tesne po  prvej dávke skolabovala. „Veľmi ma to mrzí, že som to bola práve ja, lebo som sa na vakcínu veľmi tešila. Vyčerpanosť  a stres však urobili svoje. Prosím vedcov a lekárov, aby v svojej výnimočnosti pokračovali, lebo jedinou našou nádejou je vakcína!“ Tak, a teraz ma môžu všetci idioti bozať!

P. S.: To platí aj pre pomýleného poslanca Kremského z obyčajných, podľa ktorého naši hokejisti hrali (až na posledný zápas) tak dobre, lebo OĽaNO. Pomóóóc!

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *