Tlmočila aj v pralese pri seanse s drogou

dalito.sk/Lýdia Machová/foto: archív L. Machovej
DALITO -

Bez toho, aby niekedy žila v zahraničí, sa dorozumie plynulo v siedmich jazykoch. Nemala ani dvadsaťpäť rokov, keď tlmočila samit piatich európskych prezidentov, vtedajšiu prvú dámu Silviu Gašparovičovú, ale aj bývalú premiérku Ivetu Radičovú. Stála pred osemtisícovým publikom Tonyho Robbinsa, jedného z najžiadanejších rečníkov na svete . Mala tú česť stretnúť sa s jedným z najvplyvnejších ľudí v oblasti osobného rozvoja a líderstva, Brianom Tracym. No za najzaujímavejšie považuje dva týždne strávené v amazonskom pralese v tábore miestneho šamana. Polyglotka Lýdia Machová.

Aká je najčastejšia reakcia ľudí, keď zistia, že ste polyglotka, teda že ovládate viacero jazykov?

Myslia si, že nie som človek (smiech). Asi tým, že to nie je bežné, považujú to za
niečo výnimočné. No keďže mám veľa kamarátov, ktorí rozprávajú viacerými
jazykmi, a mnohí sú v nich lepší ako ja, tak sa cítim len ako začínajúca
polyglotka. K jazykom skutočne nie je potrebný žiadny talent, ako si väčšina ľudí
myslí. Ja sa im venujem ostatných sedemnásť rokov. Sú mojou záľubou, takže
po každom naučenom jazyku sa chcem prirodzene naučiť ten ďalší.

Prvá bola zrejme angličtina ešte na základnej škole…

Angličtinou som začala, keď som mala jedenásť rokov. Onedlho prišli olympiády
a práve vďaka nim som nadobudla veľkú motiváciu na sebe zapracovať. No viac
jazykov som sa začala učiť až na vysokej škole. Takže sama som príkladom, že
na cudzí jazyk nie je nikdy neskoro .

V čom potom robia chybu všetci tí veční začiatočníci?

Cudzí jazyk sa naozaj dokáže naučiť každý. Nás však nikdy nikto neučil, ako sa
ho máme učiť, ako byť samoukmi. A pritom som presvedčená, že je to
najefektívnejší spôsob učenia sa. Najväčšiu chybu vidím v očakávaní ľudí, že ich
jazyk niekto naučí, keď si za to platia. Jediné, čo pre to urobia, je, že sa zapíšu
na jazykový kurz. Nejako nadobudnú klamlivý pocit, že stačí chodiť dvakrát do
týždňa po práci na jednu hodinu s ďalšími ľuďmi a je to vybavené. Očakávajú, že
celá práca je len na učiteľovi. Lenže ono to takto nefunguje. Človek, ktorý chce
vedieť cudzí jazyk, sa sám musí snažiť, najlepšie neustále. Zjednodušene by som
povedala, že chybou je odmietnutie zodpovednosti za vlastné učenie a jej
prehodenie na učiteľa prípadne jazykovú školu.

Kedy možno človeka označiť za polyglota? Koľko jazykov musí ovládať?

Nie je na to určený počet. Niekde sa hovorí, že ak človek ovláda päť jazykov, je
polygot. Ja si myslím, že je to skôr o tom, ako človek jazyky vníma. Ak ho bavia,
tak už keď ovláda dva-tri, môže sa považovať za polyglota. V Luxembursku
ovláda tri alebo štyri jazyky každý, nie sú to však polygloti, ale multilingvisti.
Polyglot je človek, ktorý sa jazykom venuje, lebo chce, a učí sa jeden za druhým.

Boli ste aj na samite piatich európskych prezidentov – slovenského, českého,
poľského, maďarského a ukrajinského v roku 2013. Tlmočili ste pre prvú
dámu, pani Gašparovičovú, z angličtiny a poľštiny.

Zaujímavé bolo letieť vládnym špeciálom z Bratislavy do poľských Beskýd,
previezť sa vrtuľníkom z Beskýd do Krakova, premávať sa Krakovom v kolóne s
policajnými autami všade naokolo, a hlavne vidieť a počuť, ako vyzerá
stretnutie na takej vysokej diplomatickej úrovni. Bolo pre mňa zážitkom sa na
takýto samit vôbec dostať. Vidieť zákulisie, prípravy, time manažment celého podujatia, kde máte načasovaný každý jeden krok. Kým prezidenti rokujú, ich manželky majú pripravený alternatívny program. Idú do múzeí, majú spoločný obed… Pre mňa to bola nová skúsenosť.

Môžete prezradiť niečo zo zákulisia? Napríklad, čo si rozprávajú piati
prezidenti s manželkami počas večere?

Práve na takýchto podujatiach si uvedomíte, že aj vysoko postavení ľudia,
prezidenti a politici vo všeobecnosti, sú takí istí ako my. Tiež sa potešia, keď ich
niekto za niečo pochváli a oni zas radi pochvália napríklad dobré jedlo.
Rozprávajú sa zväčša o aktuálnom politickom dianí v ich krajinách a komentujú
veci zo spoločenského života.

Pracovali ste pre mnohých vysoko postavených politikov. Bola medzi nimi aj
bývala premiérka Iveta Radičová.

Stretnutia nás tlmočníkov s takýmito vysoko postavenými politikmi väčšinou
bývajú veľmi formálne a krátke. Iné to je len vtedy, keď ste s nimi na cestách.
Bežne nezvykneme mať priestor na rozhovory alebo iný bližší kontakt.
V každom prípade, na takýchto rokovaniach zažívam vždy obrovský stres,
pretože ako tlmočníčka si uvedomujem, že každé jedno slovo zaváži. Môže sa
stať, že urobím chybu, ktorá môže so sebou niesť veľké následky. Preto je
takýto druh tlmočenia oveľa náročnejší, než napríklad tlmočenie konferencií
odborníkov, kde v prípade môjho chybného pretlmočenia, by vedeli za mnou
následne prísť.

Akí sú prezidenti a politici ľudia?

Bez ohľadu na to, akú funkciu človek zastáva, každý sa správa k iným ľuďom tak,
aký je charakterovo. Ak je to človek s nohami na zemi, tak aj k tlmočníkovi, aj k ostatným ľuďom navôkol sa tak správa – je chápavý a uvedomuje si, že tlmočník nie je mašina, ktorá bezpochyby dokáže všetko v momente preložiť. Jednoducho, taký človek má aj toleranciu voči malým zaváhaniam. Situácia môže byť iná, pokiaľ má rečník pocit, že cez tlmočníka vnímajú poslucháči jeho imidž. Ak by tlmočník podal zlý rečnícky výkon, pôsobil by nervózne alebo že si vymýšľa, nebolo by to dobré pre rečníka. V tom prípade by mohol otvorene
prejaviť s tlmočníkom nespokojnosť, čo je však pochopiteľné.

Hovorí sa, že tlmočníci sú pri významných rokovaniach viazaní mlčanlivosťou.

Stáva sa, že pred tlmočením podpisujem dohodu o mlčanlivosti. Je to hlavne
preto, lebo tlmočník potrebuje pracovať aj s materiálmi, ktoré sú interné
a neraz majú veľkú hodnotu, ak by ich chcel napríklad predať. Zásady
mlčanlivosti má však každý tlmočník dávno zvládnuté aj bez papiera. A ak je
profesionál, ani ho nenapadne informácie zneužiť.

Existujú slová, ktoré by ste od politikov radšej nikdy nepočuli?

Ako tlmočníčka si obsah, ktorý tlmočím, neberiem osobne. To znamená, že aj
keď tlmočím niekoho, s koho názormi nesúhlasím, viem sa odosobniť natoľko,
aby som si uvedomila, že som len jeho hlasom. V prípade, že by išlo skutočne
o osobu, s ktorou by som nechcela mať nič spoločné, tak ho môžem odmietnuť.
Bol by to síce veľmi extrémny prípad, no možnosť tu je.

Vám sa to však ešte nestalo… Existuje niečo, čo vás vie zaskočiť?

(úsmev) Samozrejme, to je na dennom poriadku. Vždy sa nájdu výrazy, ktoré
neviem, alebo nepoznám celý kontext, prípadne netuším, kam rečník smeruje.
Niekedy je ťažké rozlíšiť, či to, čo rečník povedal, je narážka, vtip či sarkazmus.
Takéto veci sa ťažko tlmočia. Musím byť neustále v strehu, maximálne
koncentrovaná, aby som sa nestratila v reči.

Čo robíte v situácii, ak si nie ste istá? Zapotíte sa?

No jasné (smiech), určite áno. Tlmočník je v podstate najmenší odborník
v celom tom zoskupení ľudí. Všetci sú odborníci na danú tému, len tlmočník si
ju študoval posledné dva dni . Často sa stáva, že sa pomýli, musí sa rýchlo
opraviť a povedať veci inak. Takže istota tam nikdy nie je stopercentná. A vtedy
sa skutočne aj zapotím.

A čo tréma?

Prirodzenú trému mám, predsa len je to stres. Nie je to však tréma, pre ktorú
by som sa bála ísť na pódium či hovoriť pred ľuďmi. Práve naopak, celkom si to
užívam. Aj keď je rozdiel v tom, či tlmočím na vlastnej prednáške, ktorú si
vopred dokonale pripravím, alebo pre iného rečníka. Vtedy jednoducho
nemôžem byť na všetko pripravená, čokoľvek ma môže zaskočiť.

Napríklad aj to, ak sa náhle ocitnete v amazonskom pralese na severe Peru
v tábore miestneho šamana. Alebo sa mýlim?

Bolo to pre mňa jedno z najzaujímavejších tlmočení. Deväťdesiatročný šaman
tam liečil ľudí džungľovou drogou ayahuasca, ktorá vyvoláva očistný proces,
najčastejšie v podobe niekoľkohodinového zvracania sprevádzaného rôznymi
víziami, o ktorých sme sa na druhý deň rozprávali. A to bol môj priestor na
tlmočenie. Išlo však skôr o spirituálne zážitky, osobné precítenia ľudí. Sama som
to napokon skúsila, požila som túto rastlinu a mala som tak možnosť osobne
spoznať to, o čom ľudia, pre ktorých som tlmčila, hovorili.

V Poľsku ste tlmočili aj  jedného z najžiadanejších rečníkov sveta, Tonyho
Robbinsa. Pred osemtisícovým davom. Čo bolo najťažšie?

V prvom rade to bolo úžasné, nesmierne som si to užila. Už len byť na takomto
podujatí je magické. Ľudia platili stovky eur, aby sa toho mohli zúčastniť, a ja
som tam bola nielenže zadarmo, ale ešte som bola za to aj platená (úsmev).
Sedela som v kabínke hore nad davom a videla ho burácať. Cítila som energiu,
ktorá sa niesla davom. Bolo to úchvatné. Pridanou hodnotou bolo aj to, že sa mi
páčilo, čo rečník rozprával. Deň po tomto podujatí ma skolila silná chrípka,
ktorá vyplynula zo všetkých mojich predošlých emócií, nadšenia a pracovného
vyčerpania. Tony Robbins je rečník, ktorý rozpráva bez prestávky, a tak aj pre
mňa to bolo oveľa náročnejšie, aj keď na tlmočenie sme boli traja. Pozitívne
pocity mi však pretrvali aj napriek chorobe, pretože Tony Robbins sa nám,
tlmočníkom, prišiel osobne poďakovať so slovami: „Ďakujem, bez vás by sme to
nezvládli,“ a podal každému ruku. Bolo to veľmi nečakané a milé.

V apríli 2016 ste zas mali tú česť stretnúť sa s jedným z najvplyvnejších ľudí v
oblasti osobného rozvoja a líderstva, Brianom Tracym. Čím na vás zapôsobil?

Je to veľmi príjemný, pokorný a milý človek, ktorý nepotrebuje dávať najavo, že
je niečo viac. Rád sa rozpráva o bežných veciach a rád človeka aj počúva.

Čo sa preháňa hlavou tlmočníkovi, keď musí súčasne počúvať rečníka a
rozprávať to isté v druhom jazyku?

Nazýva sa to rozštiepenie pozornosti. Tlmočník musí robiť dve veci súčasne.
Nejde o zázračnú schopnosť, skutočne sa to dá naučiť. Je to nastavenie
pozornosti, v každom prípade však netlmočí slová, ale myšlienky, a preto vždy
zvažuje, čo povie v ucelených častiach. Môžem povedať, že v danom čase sa mi
v hlave nepreháňa nič iné, len sa plne koncentrujem.

Ako dlho vám trvá naučiť sa nový jazyk?

Doteraz som sa učila len európske jazyky a viem, že v budúcnosti som schopná
naučiť sa akýkoľvek iný európsky jazyk (okrem maďarčiny a fínčiny) zhruba za
pol roka na dorozumievaciu úroveň a na plynulú asi za rok. Zvyknem však s
každým jazykom intenzívne stráviť dva roky a až potom sa púšťam do
nového. Chcem sa ešte naučiť veľa jazykov, problém je vybrať si (úsmev). Veľmi
ma láka brazílska portugalčina, ale aj svahilčina. Uvidím podľa toho, ktoré z nich
budem vedieť najlepšie využiť, hlavne pri cestovaní.