Spektrum

Tomáš Baťa, autor úspešného manažmentu: „Nehovor mi, že to nejde – povedz mi, že to nevieš.“

Pozrite sa na svoje topánky… Ak je na nich značka Baťa, máte na nohách výrobok, ktorého história siaha až do Rakúska-Uhorska roku 1894. Mladý obuvník Tomáš Baťa vtedy v Zlíne spolu so svojou sestrou a bratom založil obuvnícku firmu, ktorá sa počas niekoľkých desaťročí rozrástla na štyri kontinenty, a dnes si topánky od Baťu môžete kúpiť v desiatkach miest po celom svete. Príde padá vám to inšpirujúce?

Presne 3. apríla 1876 sa pred 145 rokmi narodil Tomáš Baťa, ktorý zmenil tvár jedného moravského mesta, trendy v celosvetovom obuvníctve a aj princípy úspešného manažmentu.

Baťove topánky


Mladý obuvník Tomáš Baťa bol tak trochu rebel. Pochádzal síce z rodiny, ktorá sa obuvníctvom zaoberala už dlhé stáročia, v 14 rokoch sa však nechal zamestnať u firmy vyrábajúcej obuvnícke stroje. Nepáčilo sa to ani jeho otcovi ani spomínanej firme, ktorá ho čoskoro prepustila, pretože sa bála konkurencie. To ho však nezastavilo a s pomocou súrodencov v roku 1894 založil vlastnú obuvnícku firmu. Prvú veľkú krízu zažehnal Tomáš Baťa takzvanými „baťovkami“, topánkami, ktoré sa namiesto z kože vyrábali hlavne z oveľa lacnejšieho plátna.

Z pobytu v Amerike priviezol Tomáš Baťa nový elán pre svoje podnikanie. Potreboval k nemu čoraz viac robotníkov, ktorí ale nemali v malom meste na východe Moravy kde bývať. Tomáš Baťa to vyriešil tak, že im postavil domčeky a začal meniť tiež infraštruktúru Zlína. Vznikali tak funkcionalistické stavby a Zlín, ktorý sa pomaly menil na priemyselné mesto v záhradách, zažíval svoje najslávnejšie obdobie. Zlínsky funkcionalizmus očaril aj svetoznámeho architekta Le Corbusiera, ktorý o ňom vyhlasoval, že je jedným z horúcich miest nového sveta.

Robotníci v spoločnosti dostávali benefity, museli však počítať aj s veľkými nárokmi. Za zle odvedenú prácu platila automaticky zrážka zo mzdy a podobne. Zamestnanci spoločnosti Baťa sa mohli ďalej vzdelávať, aby mala firma personál schopný pracovať aj v zahraničí, za to sa však museli riadiť Baťovým heslom: „Nehovor mi, že to nejde – povedz mi, že to nevieš.“ O jeho modeloch a histórii obuvníctva sa viac dozviete v múzeu obuvi v Zlíne.


Baťov odtlačok na Morave i vo svete

Baťa myslel aj na ďalšie dôležité aspekty obchodovania. Typické je napríklad jeho cenenie. Využíval to, že sa nám zdá pre peňaženku prijateľnejšie, ak je na cenovke napísané 999 namiesto čísla 1000. Tento trik dnes používa celý svet.

Tomáš Baťa nepodceňoval ani reklamu, a tak si v Zlíne nechal postaviť filmové ateliéry, ktoré sa čoskoro zameriavali okrem obuvníckych reklám aj na celovečerné filmy. Dnes funguje Filmový uzel Zlín ako jedinečné filmové, kultúrne a vzdelávacie centrum pre celú rodinu. Vďaka vzniku filmových ateliérov dnes môže mesto Zlín tiež pravidelne organizovať filmový festival.


Ďalším prínosom je napríklad Baťov kanál, ktorý spoločnosť postavila po tragickej smrti svojho zakladateľa. Vodná cesta však nesie jeho meno a dnes okolo nej vedie krásna cyklotrasa.

Symbolom baťovskej ríše je aj mrakodrap v Zlíne, ktorému sa podľa čísla popisného hovorí „dvadsaťjednotka“. Budovu nechal postaviť nevlastný brat Tomáša Jan Antonín Baťa podľa amerického vzoru, a tak bol Baťov mrakodrap svojho času druhou najvyššou budovou v Európe. Raritou, ktorú inde v Česku neuvidíte, je dodnes plne funkčný výťah, ktorý slúžil ako kancelária šéfa firmy Baťa s rozmermi 6 x 6 m s umývadlom a klimatizáciou. Vďaka tomu mal Baťa vždy prehľad, čo sa kde práve robí.

Pamätník Tomáša Baťu


Tomáš Baťa zahynul pri leteckej havárii v roku 1932. Za 56 rokov svojho života však stihol vybudovať obuvnícke impérium, vďaka ktorému teraz červené logo Baťa svieti nad tisíckami obchodov v desiatkach miest po celom svete.

Na jeho počesť bol v roku 1933 postavený v duchu zlínskeho funkcionalizmu pamätník, ktorého autorom bol významný zlínsky architekt F. L. Gahura. V posledných rokoch prešla budova náročnou obnovou a dnes opäť slúži svojmu účelu, k pripomienke života a diela československého priemyselníka. Jeho interiéru dominuje maketa lietadla Junkers F13, v ktorom Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *