Názory a Komentáre

V českej nemocnici ako cudzinec: Pohotovosť bez testu (1. časť)

Nevyzerám na to, ale keď sa ma lekár na príjme začne pýtať na všetky moje prežité operačné zákroky, len prevrátim oči. Je ich mnoho. Nutné, aj tie len „pre istotu“. Čerešničku „omylom“ si nechávam vždy na záver, lebo viem, čo nastane. Nekonečné vysvetľovanie šokovanému lekárovi, ako mi raz v Bratislave vymenili výsledky s inou pacientkou a tak som pod nôž išla miesto nej. Nič hrozné, našťastie, hneď ako do mňa vsunuli prístroje zistili, že niečo nesedí a rozrezané telo len zašili. Horšie musela skončiť pani, ktorá dostala moje výsledky, že všetko je OK.

Návšteva slovenskej nemocnice bol vždy jeden veľký zážitok v dobrom aj v zlom. Dokonca aj tej súkromnej. Našťastie som slovenskú nemocničnú turistiku prerušila asi pred šiestimi rokmi. Takže vôbec netuším, ako to tam posledné roky funguje. Takže nechcem porovnávať. Píšem len to, čo som zažila u susedov.

Na zákrok som už mala ísť minulý rok, ale koviďáci o plánovaných operáciách rozhodli, rovnako ako inde vo svete. K operácii som sa chcela vrátiť túto jeseň, aby som nezaočkovaných predbehla skôr, ako zaplnia nemocnice. Covid olympiádu som vyhrala, príroda rozhodla okamžite. Možno si niekto povie, že to na Slovensku robia lepšie a možno aj nie. Tento príbeh sa však naozaj stal. V najväčšej fakultnej nemocnici v Českej republike v Motole.


3/5 Čechov im verí

Ministerstvo zdravotníctva ČR oznámilo, že nemocnice sa už pripravujú na najhorší variant novej vlny koronavírusu. Je to dobrý pocit, keď z terasy domu vidíte na slávnu Motole  počas celej pandémie, lebo vás vlastná vláda nepustí domov do Bratislavy. Tak sa aspoň tešíte z maličkostí, že ak sa niečo stane, do Motole sa v najhoršom aj doplazíte. Veď zdravotníctvu v celej krajine veria 3/5 obyvateľov.

Presne ako v deň, keď moje telo definitívne vypovedalo. A zrazu som sa ocitla na nočnej pohotovosti Motole, vraj minútu po dvanástej.

Vyzeralo to tam ako v pracovný deň na hlavnej pražskej križovatke v meste.  Množstvo vyplašených a uboľavených ľudí, ktorí čakali na ošetrenie, alebo záchranu života.  Napriek tomu som sa nikde tlačiť nemusela, všade ochotný personál, ktorý si ma črevami obrej nemocnice posúval najprv podľa abecedy, potom farebných čiar na zemi, až som sa dostala  na oddelenie, kde som zazvonila. Dúfala som, že mi otvorí sestrička s úsmevom od ucha k uchu a že ma nesfúkne, „Prečo ste prišli až teraz a nie cez deň?!!“ Presne toto si totiž pamätám z poslednej návštevy v štátnej v Bratislave. Našťastie, lekárka ju vtedy zrušila a mňa pochválila, že som sa rozhodla správne a nečakala.


Bolo to vtedy veľmi nepríjemné, takže aj do Motole som prišla až po urgencii kamaráta-lekára z Bratislavy, ktorý ma ubezpečil, že som na pohotovosti mala byť už pred pár dňami. Že v stave, ktorý mu opisujem mi určite nikto nevynadá. A ani nevynadal, práve naopak.   

Nerez, mydlo aj papier

V nemocnici, ktorá na prvý pohľad ničím nepripomína 21. storočie skôr „staré dobré Kramáre“ síce nepadal na vás luxus, ale manažment pacienta mi prišiel dokonalý. Aj prístup.  Až som sa čudovala, s akou trpezlivosťou reagoval ošetrovateľ na zúrivého, asi vyplašeného syna, ktorý na pohotovosť priviezol otca. Nevyzeralo to, že sú to posledné minúty rodiča, syn sa však správal ako totálny hlupák a na zdravotníka vrieskal tak, že ma manžel pevnejšie chytil za ruku, lebo ma pozná. „Prosím ťa, mysli teraz na seba, to musí riešiť ochranka,“ povedal prísne a jedným okom stále sledoval, či pre veľkú stratu krvi odpadnem hneď alebo až pred oddelením. „Pusti mi ruku, prosím, musím ísť na toaletu, hore to už nezvládnem,“ poprosila som ho napriek tomu, že ma už len pri predstave  verejných záchodov na pohotovosti napínalo. Nemuselo. Nerezová sanita mi vyrazila dych, dorazili ma náplne na tekuté mydlo, dokonca aj toaletný papier.

Covid test nikoho nezaujíma

Skrotená bolesťou som podala zdravotnú kartičku recepčnej, ktorá mi vysvetlila, v ktorom automate zaplatím pohotovostný poplatok 90 Kč a kde s ním potom pôjdem útrobami nemocnice. Bola milá, napriek vedľajšiemu kriku na zdravotníka. Mimochodom, nikto ma pred vstupom do nemocnice nikdy počas pandémie netestoval. Nikto a nikdy. Žiadne potvrdenie o teste. „Tu vám máme pomôcť a liečiť vás, a nie testovať,“ usmiala sa staršia pani na recepcii pohotovosti určenej aj pre cudzincov. Dali to tam a verím, že to dám aj ja spolu s nimi.


(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)  


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *