Vaše/naše deti si to nezaslúžia…

Nemám doma hokejistu a ani mať už nebudem. Nemám ani v pláne skončiť v štruktúrach žiadneho zväzu. Jednoducho šport milujem.

Slovensku sme s manželom vychovali reprezentantku a to mi na doživotnú traumu úplne stačí. Áno, lebo tie podmienky…, aj v plávaní.

To však neznamená, že mi je jedno, čo sa v slovenskom športe deje ďalej. Plávanie sme vymenili za hokej a sme veľkí srdciari. Občas niekoho aj podporíme, nechceme patriť iba medzi tých, ktorí len nadávajú a čakajú na výsledky. Troškou chceme aj reálne pomôcť. Škoda, ak by takých „trošiek“ bolo veľa, možno by sme už všetci „postavili“ ďalší štadión….

Ako novinárka toho počas mojich „hokejových ciest“ po Slovensku vidím viac, akoby som možno chcela. Napriek tomu, drvivá väčšina mi dáva obrovskú nádej, že sa veci, aj keď pomaličky, menia.

Cesty mi otvárajú oči o “veciach”, ktoré som kedysi nechápala. Stretávam množstvo úžasných ľudí s rôznymi názormi, ktoré sa snažím chápať. S funkcionármi sa tešíme spoločne, lebo to, že verejne pomenovali problémy, ktoré ich v hokej trápia, im niektorým pomohli aj k sponzorom, ktorí začínajú tiež pomaličky chápať, že iba s očakávaním výsledkov, ale bez podpory v danom regióne to nejde. A z toho mám obrovskú radosť.

Popritom si vypisujem aj so zopár (spočítam na jednej ruke) hokejovými odborníkmi, ktorí sa nevedia ani podpísať. Alebo sa aj podpíšu, ale reagovať jednoducho neviem alebo nechcem. Aj s takými, s ktorými sme vyriešili problém aj mimo éteru. Veľká vďaka za dôveru.

No a potom aj s takými, s ktorými si ľudsky rozumieme, ale občiansky akosi vôbec. To však ešte neznamená, že ich hádžem do kategórie „zlých“, len sa im snažím vysvetliť, že pokiaľ nevystúpia z tieňa a nepovedia to nahlas, nedokáže im pomôcť ani ten najlepší novinár sveta s Pulitzerovou cenou.

Prednedávnom nám skončilo hlavné prestupové obdobie. O tom, koľko stál rodiča prestup dieťaťa z jedného klubu do druhého, ktoré mnohé kluby popierajú, by som vedela písať veľké excelovské tabuľky. Iba toho posledného to stálo 1600 eur, za prestup dieťaťa, ktoré v klube nechcelo už hrať!

Píšem presne o tých poplatkoch, o ktorých prezidentka HK Trnava Adriana Hosťovecká hovorila pre Dalito ako o obchode s bielym mäsom, a ktorého princíp objasnil rodič českého hokejistu. V Česku sa našli aj rodičia, ktorí verejne prehovorili aj o ďalších úplatkoch…

Samozrejme, že som sa obrátila na jeden z dotknutých klubov s otázkami aj ja. Priamo, podľa vyjadrenia jedného z rodičov. Klub chcel vedieť meno hráča, či jeho zákonného zástupcu.

„Mrzí nás to, že pri takomto anonymnom podnete nemáme možnosť podať náš pohľad na vec a zobjektivizovať ho. Rodičia majú prirodzene na pamäti prospech svojho dieťaťa, kým my funkcionári máme takých detí toľko, koľko hráčov máme v klube. Musíme nájsť riešenie čo najlepšie pre družstvo, pretože v kolektívnom športe nie je asi možné, aby sa uprednostňoval individuálny záujem. Máme bohužiaľ skúsenosti s ambíciami rodičov, ktoré niekedy prevyšovali schopnosti hráčov. A nie vždy kroky a smer, ktorý synovi rodičia určili, priniesol želané výsledky. Často to však bolo na úkor ostatných spoluhráčov v družstve. Určite si Vašu úvahu na Dalito prečítam a možno nás posunie smerom bližšie k vnímaniu postoja rodičov,“ reagoval na moje otázky klub a neostalo mi nič iné, iba súhlasiť.  Veď ako majú reagovať na anonym, lebo rodičia meno nechceli zverejniť?

Hokejoví rodičia, ak je to pravda a naozaj chcete tieto praktiky zmeniť, musíte byť otvorení. Inak vám nepomôže nik a vaše deti budú žiť iba tak, v akých podmienkach žijú ich rodičia. Na aké ich naučíte. Ako som súkromne napísala jednému z rodičov, s ktorým som poplatky riešila, ale verejne to už priznať nechceli.

Našu komunikáciu uvádzam celú, bez mena len z toho dôvodu, že napriek tomu, že zatiaľ nenašli odvahu, mám pocit, že sme sa aspoň spoločne niekde posunuli. A možno raz, možno raz… tú odvahu nájdu nielen oni, lebo je to správne pre ich, vaše deti, naše deti. Sú to sympatickí ľudia, nová generácia, ktorá predsa nezažila skazený socializmus. Tak prečo by v takých podmienkach a pri takých praktikách mali vyrastať ich deti, naše deti?

ON: Naše meno nezverejňujte prosím, lebo keď napísal, že výchovné platia kluby, tak klame, pretože dobre vie, že rodičia darovacou zmluvou darujú novému klubu peniaze a ten ich prevedie materskému klubu. On bude argumentovať, že podľa smerníc prestupového poriadku má právo na výchovné a teda ho aj využil. Mnohí vôbec nezohľadňujú, že chlapec tam možno bol len jednu, či ani nie dve sezóny a to ani vtedy, ak tam dokonca prišiel zadarmo z iného klubu. Aj tak si vypýtajú viac ako tisíc eur bez mihnutia oka. A je im úplne jedno, že sú to deti, ktoré nemusia mať ani desať rokov. Český rodič, pán Zachar to pekne pomenoval vo svojom článku, ako tento biznis funguje. Je to začarovaný kruh, na všetko majú argument, oháňajú sa smernicami a ani za nič sa nevedia pozrieť na situáciu aj z morálneho hľadiska, u úzkej skupiny ľudí je to spôsob obživy.

JA: To je strašné. Ale čím viac do toho vidím, tým viac si myslím, že toto spôsobili rodičia, že to takto v tichosti tolerujú desaťročia.

ON: Ale aké je riešenie? Ak sa aj ozvú desiatky rodičov a začne verejná diskusia, je to stále príliš málo, nič sa nezmení, po  3-4 dňoch je opäť ticho, pretože kluby si tvoria pravidlá pod značkou SZĽH….  a z rodičov čo sa ozvali urobia problémových, prepnutých, s vidinou, že ich dieťa má skončiť v NHL…

JA:  Má to zmysel, ešte to nikto okrem jedného rodiča neurobil, takže čo by bolo keby nikto nevie.

ON: By ma zaujímalo, či sa p. Mišankovi ozval nejaký klub a pomohol mu s tým, že nech privedie syna a môže u nich trénovať. Toto keby sa stalo, tak by som bol nesmierne šťastný za toho chlapca. Môj chlapec prestúpil tiež. Neviem či ho čaká hokejový život, ale  momentálne hokej zbožňuje a my mu umožníme všetko, pokým to je v našich silách, aby mal také hokejové prostredie, ktoré mu bude dávať presne tie hodnoty, pre ktoré sme ho na hokej dali.  Takže ďalšie dobrodružstvo nás čaká a tešíme sa a veríme, že nájdeme to čo hľadáme.

JA: Mám na to iný pohľad, všetci o tom hovoríte, ale nikto otvorenie, vlastne len robíte  živnú pôdu týmto ľuďom.  Mám pocit, že si čoskoro poviem, že tí „výpalníci“ majú recht, lebo robia iba to, čo im takýto vyplakávajúci rodičia dovolia.

ON: Máte pravdu, ale je to tak asi preto, že v tejto špinavej hre je zainteresované naše dieťa a nechceme dopustiť,  aby mu bolo nejakým spôsobom ublížené.

JA: Budeme žiť iba v takej spoločnosti, v ktorej toto umožňujeme, nič viac, nič menej. Takže na to čo odpísali, som im naozaj mohla maximálne napísať: Chápem.

ON: Je mi z ich reakcie na grcanie.

JA: Mne nie. Ja už tie sťažnosti rodičov bez mena ani nevládzem vstrebávať. Pomaličky si už hovorím, že fakt majú  takéto „tiež kluby“ recht, robia len to, čo im ako rodičia dovolíte, rovnako, ako celá spoločnosť. Ja som mala tiež dcéru reprezentantku a riešila som tieto situácie verejne, pod svojim menom a vyriešila aj zmenu zákona, takže nie, nemám porozumenie pre neotvorenú spoločnosť.

ON: Áno, máte pravdu.

… takže, čo som tým všetkým vlastne chcela povedať. Že žijeme iba tak, ako si zaslúžime a dovolíme a je iba na vás/nás, ako budú žiť vaše/naše deti. Otázkou však je, či si to takto zaslúžia… či im naozaj nechceme dopriať viac. Či si nezaslúžia viac. Áno, aj my sme boli vyhlásení vo zväze ako problémoví. Áno, aj dcére raz zobrali tuším 3-4 tituly majsterky Slovenska, lebo ju diskvalifikovali, že nevie plávať prsia a to po týždni, čo sa vrátila z reprezentačného štartu na medzinárodných pretekoch v Slovinsku, kde podľa medzinárodných rozhodcov ešte vedela plávať prsia absolútne bez problémov. Ale stálo to za to! Lebo z nej vyrástol človek, ktorý je dnes dva mesiace mamou a vie, ako má vychovávať svoju dcéru, že na krivdu a zlo treba vždy upozorniť a nenechať ju bujnieť.

P.S. Keď som ešte vtedajšieho ministra školstva Pellegriniho vyprovokovala do verejného prísľubu, že praktiky, ktoré som ako rodič reprezentantky prežívala s dcérou vyrieši v úplne novom Zákone o športe, dcéra už so športom končila. Vedela som však, že to nesmiem vzdať, pretože už dorastali ďalšie deti, budúci reprezentanti Slovenska. Vaše/naše deti, ktoré si to tiež nezaslúžia, lebo si jednoducho zaslúžia oveľa viac!

https://www.dalito.sk/hokejovi-rodicia-dakujem/