Zdravie

Všetko o CHOCHP , chorobe, ktorá berie dych aj život

Chronická obštrukčná choroba pľúc je 4. najčastejšou príčinou smrti a každoročne zabíja viac ľudí, ako rakovina pľúc a prsníka dohromady. Dá sa jej účinne predchádzať a aj ju liečiť, no poškodenie, ktoré už na pľúcach spôsobí, je nezvratné. Kľúčová je preto včasná diagnostika a spolupráca pacienta pri liečbe. Zvýšiť povedomie o tomto ochorení je cieľom Svetového dňa CHOCHP, ktorý tento rok pripadá na 21. november.

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) začína nenápadne a v počiatočných štádiách má podobné príznaky ako bežné prechladnutie či zápal priedušiek. Na rozdiel od infarktu či mozgovej príhody nezabíja náhle, ale vyvíja sa počas mnohých rokov. Je to progresívne pľúcne ochorenie, pri ktorom dochádza k zúženiu dýchacích ciest a obmedzeniu prietoku vzduchu. Bez správnej liečby postupuje a spôsobuje nezvratné zmeny na pľúcach.

Počiatočné prejavy bývajú mierne a pacient si na ne spočiatku zvykne, preto nevyhľadá lekára. Dýchavicu „rieši“ obmedzením aktivity, chronický kašeľ a produkciu hlienov pripisuje bežnému fajčiarskemu kašľu. Výrazné problémy sa objavujú až v neskorších štádiách, kedy sú už pľúca nenávratne poškodené a človek sa často dostane k odborníkovi až v závažnom zdravotnom stave.


Viac ako polovica pacientov má už v čase stanovenia diagnózy stredne ťažkú formu ochorenia a ich pľúca sú výkonné na menej ako 60%. Vtedy sú už pre človeka mimoriadne náročné aj bežné každodenné činnosti, najmä ráno – ustielanie postele, obliekanie, obúvanie ponožiek a topánok, nehovoriac o chôdzi po schodoch. Zápasí najmä s dýchavicou, plytkým dýchaním, kašľom, hlienmi, môže mať sipot či pískanie na hrudníku, v postupom ochorenia ho trápi stále intenzívnejšia únava či modranie koncových častí tela.

„Ako dôsledok pretrvávajúceho zápalu v organizme sa nezriedka pridružia aj sprievodné ochorenia ako srdcovocievne problémy, cukrovka, osteoporóza, anémia, ale aj depresia, ktorou trpí viac ako 40% ľudí s CHOCHP,“ upozorňuje MUDr. Marta Hájková, hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftiziológiu.

Kým v roku 1990 bola CHOCHP celosvetovo šiestou najčastejšou príčinou úmrtia, v súčasnosti je už na 4.mieste a v roku 2020 jej už zrejme bude patriť 3. priečka. Je to jediná choroba spomedzi hlavných príčin úmrtí, ktorej výskyt vo vyspelých krajinách neustále rastie. Na Slovensku sa na CHOCHP lieči takmer 80 000 pacientov.

Spomedzi krajov má najvyšší výskyt CHOCHP Prešovský (15 800) a Košický kraj (11 400), naopak najmenej ľudí sa lieči v Bratislavskom kraji. Pozitívne je, že od roku 2015 počet ľudí s diagnózou CHOCHP na Slovensku pomaly klesá.

CHOCHP postihuje najmä ľudí po štyridsiatke a viac ako polovica pacientov (54%) je mladších ako 65 rokov. Kým v minulosti sa týkala najmä mužov, v súčasnosti sa už výskyt u oboch pohlaví vyrovnáva. „Vplyv má na to jednak stúpajúci počet žien – fajčiarok, ako aj to, že dýchacie cesty u žien sú na škodlivé účinky dymu citlivejšie,“ vysvetľuje pneumologička MUDr. Helena Leščišinová. Dodáva, že podľa odhadov o svojom ochorení  30-70% pacientov vôbec nevie a teda sa ani nelieči.

Okrem každodenných príznakov choroby sú pre pacientov s CHOCHP mimoriadne zaťažujúce a nebezpečné tzv. exacerbácie – náhle, intenzívne záchvaty prepuknutia príznakov, ktoré môžu byť život ohrozujúce a často si vyžadujú hospitalizáciu.


Aj keď sa CHOCHP nedá vyliečiť, včasná diagnostika, individuálny prístup a užívanie správnej liečby môžu pacientovi priniesť veľa rokov kvalitného života. Škody, ktoré už v dýchacích cestách vznikli, sa však liečbou nedajú zvrátiť a „napraviť“, preto čím skôr sa pacient dostane do starostlivosti odborníka, tým lepšie sú jeho prognózy.

„Cieľom liečby CHOCHP je zmiernenie príznakov, zlepšenie záťažovej tolerancie a zlepšenie zdravotného stavu pacienta, ako aj zníženie rizika exacerbácií, spomalenie progresie ochorenia a tiež zníženie úmrtnosti,“ vysvetľuje MUDr. Marta Hájková. Príčinou, prečo na túto chorobu zomiera toľko ľudí, teda nie je nedostupnosť liečby, ale skôr neskorá diagnostika a nespolupráca pacientov. Lekári vedia, že by pacientom mohli pomôcť, no sú bezmocní, pokiaľ za nimi pacient nepríde alebo keď predpísanú liečbu neužíva. „Včasná diagnostika a správna liečba ochorenia môžu zabrániť komplikáciám, uľaviť od príznakov, znížiť počet exacerbácií a pozitívne ovplyvniť celý priebeh ochorenia,“ dodáva doktorka Hájková.

Väčšina liekov na CHOCHP sa užíva vdychovaním pomocou inhalačného systému. V súčasnosti už existujú rôzne typy inhalátorov, vďaka ktorým je užívanie liekov jednoduchšie a presnejšie. Základom liečby sú tzv. bronchodilatanciá, teda lieky, ktoré uvoľňujú svalstvo dýchacích ciest a rozširujú ich. Môžu sa užívať v kombinácii s ďalšími liekmi, čo zvyšuje účinnosť liečby a znižuje riziko nežiaducich účinkov.

Medzi najmodernejšie možnosti liečby patria kombinované preparáty, ktoré spájajú dve látky s rôznym mechanizmom účinku v jednom lieku. Najnovší liek dokonca prináša fixnú trojkombináciu, teda až tri účinné látky v jednom inhalátore. Kombinované lieky sa užívajú len 1-krát za 24 hodín, čo pacientom uľahčuje správne a pravidelné užívanie lieku. Majú rýchly nástup účinku a výraznejšie znižujú príznaky ochorenia a riziko exacerbácií. Bronchodilatačnú liečbu môžu v závažnejších prípadoch dopĺňať protizápalové lieky, ktoré znižujú riziko prepuknutia akútnych exacerbácií. Štúdie tiež naznačujú, že by mohli spomaľovať dlhodobý pokles pľúcnych funkcií a znížiť riziko celkovej úmrtnosti.

Až 80% prípadov CHOCHP spôsobuje fajčenie. Závislosť od tabaku považuje WHO za globálnu pandémiu – až tretina svetovej populácie nad 15 rokov totiž fajčí a až 9 z 10 fajčiarov začne fajčiť pred 18. rokom života. To je zároveň príčinou, prečo výskyt ochorenia rastie u čoraz mladších ľudí.

„Ak mladí ľudia začnú fajčiť v skorom veku, zdravotné následky môžu byť katastrofálne. Hrozí predčasná smrť, srdcový infarkt, rakovina pľúc i ostatných orgánov, ateroskleróza, a to omnoho skôr ako u dospelých fajčiarov,“ upozorňuje MUDr. Lečšišinová.

CHOCHP nemá vplyv len na zdravie pacienta, ale negatívne ovplyvňuje aj jeho každodenný život, jeho rodinu i blízkych. Toto ochorenie si vyžaduje viac dní práceneschopnosti, ako akékoľvek iné a náhle príhody zhoršenia CHOCHP sú jednou z najčastejších príčin hospitalizácie. No i keď sa CHOCHP nedá vyliečiť, včasná diagnostika a liečba môžu pacientovi priniesť veľa rokov plnohodnotného života, pokiaľ s lekárom spolupracuje a liečbu dodržiava.


Čo je CHOCHP

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je závažné pľúcne ochorenie, pri ktorom dochádza k obmedzeniu prietoku vzduchu v dýchacích cestách, ktoré je spôsobené ich zúžením (obštrukciou). Toto zúženie je dôsledkom dlhodobého a opakovaného zápalu dýchacích ciest, deštrukcie a zjazvenia pľúcneho tkaniva a/alebo rozdutia pľúc – emfyzému. Základným znakom ochorenia je progresia – priechodnosť dýchacích ciest sa postupne zhoršuje, najmä počas výdychu.

Najčastejšou príčinou CHOCHP je fajčenie alebo vdychovanie iných škodlivín (plynov, vírusov…). Prejavuje sa problémami s dýchaním a kašľom, najmä ráno. Pri CHOCHP nastáva čiastočné alebo úplné upchatie niektorej časti dýchacích ciest hlienovo-hnisovým väzkým hlienom, kvôli čomu vzniká pretrvávajúca dychová nedostatočnosť.

Chronická obštrukčná choroba pľúc je teda pojem, ktorý popisuje poškodenie dýchacích ciest v dôsledku buď chronického zápalu, alebo emfyzému pľúc, alebo oboch súčasne. V súčasnosti už existujú účinné možnosti liečby CHOCHP, ktoré prinášajú úľavu od príznakov a niektoré dokážu ovplyvniť aj samotnú príčinu ochorenia. CHOCHP je liečiteľné, nedá sa však zvrátiť a poškodenie pľúc, ktoré už spôsobilo, sa už nikdy nedá celkom vyliečiť. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti vyhľadali lekára včas a začali sa účinne liečiť čo najskôr.

Výskyt CHOCHP na Slovensku a vo svete

Na Slovensku sa na CHOCHP lieči takmer 80 000 pacientov (79 247). Ľahkou formou ochorenia trpí takmer 25 000 z nich, stredne ťažkú formu má 35 000 pacientov, ťažký stupeň postihuje 14 200  a na veľmi ťažkú formu CHOCHP sa u nás lieči  5 000 pacientov. Spomedzi krajov má najvyšší výskyt CHOCHP Prešovský (15 800) a Košický kraj (11 400), naopak najmenej ľudí sa na CHOCHP lieči v Bratislavskom kraji. Pozitívne je, že od roku 2015 počet ľudí s diagnózou CHOCHP na Slovensku pomaly klesá.

Celosvetovo postihuje CHOCHP asi 12% obyvateľstva, v roku 2010 to bolo 384 miliónov ľudí. Každý rok si vyžiada asi 3 milióny obetí. V jednotlivých krajinách sa pritom výskyt ochorenia môže výrazne líšiť a aj v rámci jedného štátu sú medzi rôznymi skupinami obyvateľstva veľké rozdiely. Všeobecne bývajú najčastejšie postihnutí ľudia starší ako 60 rokov, ktorí fajčia alebo sú bývalí fajčiari. Výskyt medzi pohlaviami sa postupne vyrovnáva, i keď stále je o niečo menej žien s CHOCHP ako mužov. Podľa štatistík je vo vyspelých krajinách asi 30 % fajčiarov, v rozvojových krajinách je to asi 60%, čo má vplyv na výskyt CHOCHP aj úmrtnosť. V Číne fajčia až dve tretiny mužov.

Odborníci predpokladajú, že výskyt ochorenia porastie aj v najbližších 30 rokoch a okolo roku 2030 bude pravdepodobne zomierať na CHOCH a súvisiace ochorenia každý rok až 4,5 milióna ľudí.

Rizikové faktory CHOCHP

·         fajčenie – je jednoznačne najvýznamnejším rizikovým faktorom a najčastejšou príčinou vzniku CHOCHP. Výstelku dýchacích ciest cigaretový dym poškodzuje a spôsobuje v nich zápal. Čím viac človek fajčí, tým vyššie je riziko. Na CHOCHP v priemere ochorie asi každý šiesty fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet a každý štvrtý spomedzi tých, ktorý vyfajčia denne 2 škatuľky cigariet. Vo všeobecnosti majú všetci fajčiari riziko vzniku CHOCHP asi 1:10 až 1:4. Ľudia, ktorí nikdy nefajčili, len zriedka ochorejú na CHOCHP, i keď aj pasívne fajčenie je rizikovým faktorom.

·         vek – CHOCHP postihuje najčastejšie ľudí nad 40 rokov a vekom jeho výskyt stúpa. Priemerný vek v čase stanovenia diagnózy je 67 rokov. Viac ako polovica pacientov je však mladších ako 65 rokov.

·         rizikové povolania – napr. ťažba dreva či uhlia, práce v prašnom alebo zadymenom prostredí

·         rast a vývoj pľúc počas tehotenstva, pri narodení, v detstve a počas dospievania – ovplyvňujú pľúcne funkcie v dospelosti

·         vystavenie škodlivinám – prašné či zadymené ovzdušie, cigaretový dym, vdychované škodliviny z prostredia, organický aj neorganický prach, chemické látky, výfukové plyny, dym z kúrenia či varenia drevom alebo biomasou…

·         astma – astmatici majú až 12-krát vyššie riziko, že ich postihne CHOCHP

·         genetické faktory – rodinný výskyt ochorenia je zriedkavý. Vrodená genetická porucha spôsobuje menej ako 1 zo 100 prípadov CHOCHP.

·         chronická bronchitída

·         infekcie dýchacích ciest

Vznik a rozvoj CHOCHP

Faktorom vzniku a vývoja CHOCHP sú zápalové zmeny vyvolané dlhodobým vdychovaním inhalačných škodlivín. Príčinou ochorenia je v 80 % prípadov fajčenie (aj pasívne), medzi ďalšie možné vyvolávajúce faktory patrí vdychovaný prach a iné nečistoty z ovzdušia alebo prostredia.

Ľudské telo reaguje všeobecne na poškodenie zápalom. Ak poškodenie trvá dlho a intenzívne, zápal sa nikdy nevyhojí bez následkov, ale vzniká jazva s väzivovou prestavbou pôvodného tkaniva. Takéto zmeny sa odohrávajú v prieduškách a pľúcach pri ich dlhodobom poškodzovaní vdychovaním škodlivín či pôsobením alergénov. Škodliviny prítomné vo vdychovanom vzduchu vedú k aktivovaniu obranných buniek, ktoré majú za úlohu pohlcovať a zneškodňovať škodlivé látky či alergény. Tie priťahujú do miesta poškodenia biele krvinky, ktoré sa hromadia v stene dýchacích ciest a prenikajú aj do hlienu.

Pri CHOCHP dochádza k nadprodukcii hlienu, zhrubnutiu steny malých dýchacích ciest a strate rozťažnosti malých dýchacích ciest. Poškodené tkanivo pľúc stráca elasticitu a kyslík sa cez obštrukciu – prekážku (napr. hustý hlien) nedokáže dostať do alveol, v ktorých prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Ako stav postupuje, človek začne pociťovať problémy – najprv kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri námahe. Vdychovaný vzduch sa nevyprázdňuje dostatočne a hromadí sa v okrajových častiach pľúc (hovoríme o tzv. air trappingu).

Typický pacient s CHOCHP

Má viac ako 35 rokov, aktívne alebo pasívne fajčí dlhšie ako 5 rokov, pri námahe má problémy s dýchaním, neutíchajúci kašeľ, ktorý sprevádza vykašliavanie hlienov a často trpí zápalmi dýchacích ciest. Príznaky CHOCHP sa vyvíjajú postupne a pri postupe ochorenia sa zhoršujú. Typické sú tzv. exacerbácie, čo znamená náhle príhody akútneho zhoršenia príznakov, ktoré si nezriedka vyžadujú hospitalizáciu.

Prevencia

CHOCHP nie je zvrátiteľné ochorenie a poškodené pľúca už nikdy nebudú celkom zdravé. Dá sa však účinne predchádzať tomu, aby vôbec vzniklo. Možnosti prevencie súvisia s ovplyvnením rizikových faktorov, ktoré rozvoj ochorenia spôsobujú:

  • Vyhýbajte sa prašnému a zadymenému prostrediu
  • Prestaňte fajčiť – najdôležitejšie, čo musí človek pri prevencii CHOCHP urobiť. Ideálne je skoncovať s fajčením skôr, ako stihne pľúca poškodiť. No aj keď človek prestane fajčiť až vo včasnejších štádiách už vzniknutej CHOCHP, môže to významne ovplyvniť postup ochorenia a jeho prognózu do budúcnosti. V niektorých prípadoch dokonca ani nie je nutná liečba. O najvhodnejšom a najúčinnejšom spôsobe odvykania sa môže každý poradiť v poradniach na odvykanie od fajčenia, ktoré pôsobia na celom Slovensku, alebo so svojím lekárom.

Príznaky CHOCHP

  • Kašeľ – obyčajne je prvým príznakom ochorenia. Väčšinou ide o produktívny kašeľ s vykašliavaním hlienov. Spočiatku sa objavuje a potom opäť vymizne, no ako ochorenie postupuje, kašeľ je stále trvalejší – chronický. Väčšina pacientov ho spočiatku považuje za bežný „fajčiarsky kašeľ“ a až závažnejšie príznaky ich donútia zvýšiť pozornosť.
  • Dýchavičnosť a chrapot – Dýchavičnosť je najčastejším dôvodom, prečo ľudia s CHOCHP vyhľadajú lekára a je aj hlavnou príčinou invalidity a vzniku úzkosti. Obyčajne má pacient pocit, že nemôže úplne vydýchnuť. Ako dôsledok opakovaného zápalu a/alebo rozdutia pľúc totiž vzniká zúženie, ktoré sa prejavuje poruchou priechodnosti dýchacích ciest a obmedzením prúdenia vzduchu v dýchacích cestách. Zo začiatku sa problémy s dýchaním objavujú len po námahe, napríklad pri chôdzi do schodov. Postupne sa však zhoršujú a môžu spôsobiť významné ťažkosti, najmä ak človek ďalej fajčí.
  • Hlieny – poškodené dýchacie cesty produkujú omnoho viac hlienov ako zdravé a pri CHOCHP kašeľ obyčajne sprevádza vykašliavanie veľkého množstva hlienov počas dňa.
  • Infekcie hrudníka – vírusové aj bakteriálne infekcie sú u pacientov s CHOCHP častejšie a majú ťažší priebeh. Problémy s dýchaním a kašeľ sa môžu pri prebiehajúcej infekcii zhoršiť a aj množstvo vykašľaných hlienov je vyššie ako obyčajne. Hlieny majú pri infekcii obyčajne žltú alebo zelenú farbu. Najvyššie riziko infekcií hrozí v zimných mesiacoch.
  • Cyanóza – modrofialové zafarbenie kože a slizníc, ale tiež pier, jazyka, líc či spojoviek. Koža, najmä na končatinách, je teplá.
  • Mimopľúcne prejavy CHOCHP – poruchy funkcie srdcovocievneho systému, endokrinného systému, svalového a kostrového aparátu. Pri ťažkej forme CHOCHP výrazne trpí výživa a dochádza k veľkému poklesu telesnej hmotnosti, najmä na úkor kostrového svalstva.
  • Iné prejavy – napr. únava, opuchy členkov…

Bolesť na hrudníku alebo vykašliavanie krvi NIE SÚ príznaky typické pre CHOCHP.

Typy CHOCHP

Podľa mechanizmu, ako choroba poškodzuje pľúca, rozdeľujeme CHOCHP na 2 typy. U väčšiny pacientov sa však kombinujú, i keď môžu prevládať charakteristické znaky jedného typu.

Emfyzém pľúc (emfyzematický typ) – „rozdutie“ pľúc – znamená pretrvávajúce zväčšenie vzdušných priestorov, ktoré sprevádza poškodenie stien priedušničiek (bronchiolov)

Prejavy: v počiatočných štádiách sa nemusí prejavovať, neskôr čoraz závažnejšia dýchavičnosť, závažná strata hmotnosti, súdkovitý tvar hrudníka

Bronchitída (bronchitická forma) – prejavuje sa najmä zápalom dýchacích ciest a zmenami na ich tkanive s nadprodukciou hlienu. Jeho chronická nadprodukcia urýchľuje zhoršovanie pľúcnych funkcií a zvyšuje riziko infekcií a hospitalizácií. Zmena tkaniva postihuje výstelku dýchacích ciest, dochádza aj k zmenám svalstva dýchacích ciest a najmä k zjazveniu tkaniva priedušiek. Zmeny vedú k zúženiu priesvitu dýchacích ciest, zvýšenému odporu v nich a zníženej elasticite dýchacích ciest, ako aj podporných elastických štruktúr, ktoré pomáhajú udržať otvorené dýchacie cesty.

Prejavy: pretrvávajúci kašeľ (viac ako 3 mesiace 2 po sebe idúce roky) spojený s vykašliavaním hlienu, časté infekcie, v pokročilých štádiách výrazná dýchavičnosť, pískanie na hrudníku, opuchy, modré zafarbenie pier, nechtov alebo pokožky

Exacerbácie

CHOCHP môže niekedy prebiehať takmer bez príznakov, no inokedy sa môže prejaviť náhlym prepuknutím príznakov – vtedy hovoríme o tzv. exacerbáciách ochorenia. Počet exacerbácií stúpa so štádiom ochorenia, no u väčšiny pacientov je možné ich vznik a priebeh ovplyvniť liečbou. Niekedy môže náhle prepuknutie príznakov spôsobiť nezvratný pokles pľúcnych funkcií. Príčinou exacerbácií môžu byť infekcie dýchacích ciest, ale aj znečistené ovzdušie, fajčenie a nesprávna životospráva.

Exacerbácia je udalosť charakterizovaná zmenou dýchavice, kašľa a/alebo tvorby hlienov oproti východiskovej hodnote, ktorá je výraznejšia, ako bežné každodenné rozdiely. Má akútny začiatok a väčšinou vyžaduje zmenu pravidelnej liečby a záchrannú liečbu.

Každá exacerbácia je úzko spojená s celkovým zhoršením zdravotného stavu a zhoršuje prognózu pacienta. Viac ako 70% pacientov hospitalizovaných z dôvodu exacerbácií skončí opätovne v nemocnici do 1 roka. S exacerbáciami je spojená aj vysoká úmrtnosť – zomiera pri nich viac ako 10% hospitalizovaných pacientov. Do 1 roka od hospitalizácie z dôvodu exacerbácií CHOCHP dokonca zomiera takmer polovica pacientov.

Súvisiace ochorenia

CHOCHP sa často objavuje súčasne s ďalšími ochoreniami, čo súvisí aj s vyšším vekom väčšiny pacientov. Najčastejšie sa u pacientov s CHOCHP vyskytujú aj:

  • Srdcovocievne ochorenia
  • Vysoký krvný tlak
  • Osteoporóza
  • Poruchy pohybového aparátu
  • Depresia a/alebo úzkosť
  • Obezita – alebo naopak pokles hmotnosti bez zjavnej príčiny
  • Diabetes – cukrovka

Diagnostika CHOCHP

Anamnéza

Lekár zisťuje najmä prítomnosť chronických príznakov, ako je kašeľ, dýchavičnosť, piskoty pri dýchaní a anamnézu fajčenia – za rizikové sa považuje viac ako 10 balíčko-rokov (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia  : 20 ) a tzv. smoking index viac ako 200 (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia).

Spirometria

Je najpoužívanejším vyšetrením pri diagnostike CHOCHP. Na základe vzduchu vydychovaného do prístroja ukazuje kapacitu pľúc.  Spirometria udáva viacero parametrov a pri CHOCHP sú dôležité 2:

Množstvo vzduchu vydýchnutého za 1 sekundu  – označuje sa ako FEV1 a hovoríme aj o tzv. úsilnom sekundovom výdychu. Pri CHOCHP je hodnota menšia ako 80 % normy.
Celkové množstvo vzduchu vydýchnuté pri jednom výdychu  – označuje sa FVC, ide o tzv. úsilnú vitálnu kapacitu.

Pri diagnostike CHOCHP sa počíta pomer medzi FEV1 a FVC – pokiaľ je hodnota nízka, dýchacie cesty sú zúžené – pri CHOCHP je FEV1/FVC menej ako 70 %. Hodnota FEV1 potom napovedá, o aký závažný stupeň CHOCHP ide. Kapacitu pľúc ovplyvňuje vek, pohlavie a výška, preto sa výsledky porovnávajú s priemernými hodnotami ľudí v rovnakej skupine.

Zobrazovacie metódy

RTG pľúc – pomáha odhaliť príznaky CHOCHP a vylúčiť iné pľúcne ochorenia, napr. rakovinu

CT vyšetrenie pľúc – vykonáva sa v nejasných prípadoch, najmä tzv. HRCT (High Resolution Computer Tomography – CT s vysokým rozlíšením)

Iné vyšetrenia

Krvné testy – pomáhajú odhaliť anémiu, nízku hladinu kyslíka alebo iné ťažkosti, ktoré by mohli byť príčinou problémov s dýchaním

Vyšetrenie CRP – pomáha určiť tzv. C reaktívny proteín, ktorý je znakom zápalu v organizme. Pri podozrení na CHOCHP by sa mal vyšetriť u každého pacienta.

Pulzný oximeter – prístroj, ktorý sa pripne na prst, meria pulz a nasýtenie krvi kyslíkom. Nižšie hodnoty ako normálne sa často vyskytujú u ľudí s CHOCHP.

Vyšetrenie spúta – vyšetrenie vykašľaných hlienov pod mikroskopom

Štádiá CHOCHP

Stupeň závažnosti (štádium) CHOCHP sa určuje podľa intenzity príznakov, závažnosti pľúcnych porúch odhalených spirometriou a prítomnosti komplikácií – exacerbácií. Podľa štádia, v ktorom sa ochorenie nachádza, delíme CHOCHP na 4 stupne závažnosti (ABCD). Funkčné poškodenie sa hodnotí najmä podľa miery zníženia kapacity úsilného výdychu za 1 sekundu (FEV1):

1. štádium – ľahký stupeň – FEV1 dosahuje aspoň 80 % normálnej hodnoty.

Prejavuje sa kašľom a niekedy vykašliavaním hlienov. Po námahe alebo rýchlej chôdzi sa niekedy objavuje dýchavičnosť. V tomto štádiu si pacient ešte nemusí uvedomovať, že niečo nie je v poriadku.

2. štádium – stredný stupeň – FEV1 dosahuje 50 – 79 % normálnej hodnoty.

Kašeľ je častý a obyčajne ho sprevádza vykašliavanie hlienov. Často sa po rýchlej chôdzi alebo námahe objavuje dýchavičnosť. Pri väčšej námahe alebo ťažších domácich prácach má človek výraznejšie problémy. Ak sa objaví bežná infekcia dýchacích ciest, môže mať komplikovanejší priebeh ako u ľudí bez CHOCHP a vyžadovať si aj niekoľkotýždňovú liečbu.

3. štádium – ťažký stupeň – FEV1 je len 30 – 49 % normy.

Kašeľ je stále častejší, neutíchajúci a sprevádza ho vykašliavanie veľkého množstva hlienu. Problémy s dýchaním sa prejavujú cez deň aj v noci. Uzdravenie z chrípky alebo bežnej infekcie trvá niekoľko týždňov. Mnoho pacientov nie je schopných vykonávať svoje povolanie či domáce práce. Chôdza do schodov a námaha spôsobujú významné ťažkosti. Pacienti sa rýchlo unavia.

4. štádium – veľmi ťažký stupeň – hodnota FEV1 je nižšia ako 30 % normy.

Dychová nedostatočnosť je závažná, spôsobuje poruchy srdca, tlaku, opuchy končatín. Kvalita života je výrazne znížená a ochorenie ohrozuje život.

Liečba CHOHP

Cieľom liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc je:

Zmiernenie príznakov ochorenia
Zlepšenie tolerancie námahy
Zlepšenie celkového stavu a kvality života pacienta
Prevencia a liečba komplikácií ochorenia
Prevencia a liečba exacerbácií ( = náhlych zhoršení ochorenia)
Ovplyvnenie postupu ochorenia
Zníženie úmrtnosti
Správna liečba CHOCHP dokáže pacientovi priniesť mnoho rokov kvalitného života, ochorenie však nevylieči a škody, ktoré už v dýchacích cestách vznikli, sa nedajú napraviť. Preto čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie.

Na liečbu CHOCHP sa používa viacero typov liekov. Obyčajne trvá 1-3 mesiace, kým je možné zhodnotiť, či je liečba účinná. Pokiaľ pacientovi neprináša zlepšenie, lekár môže liečbu zmeniť alebo pridať ďalší typ lieku. Pri správnej a dostatočnej liečbe by mal pacient cítiť úľavu od príznakov ochorenia a mal by sa znížiť aj počet náhlych zhoršení (exacerbácií). Pacient by mal pocítiť zmiernenie kašľa a dýchavičnosti a mal by sa celkovo cítiť lepšie po fyzickej i psychickej stránke. Pri výbere konkrétneho lieku musí lekár zvážiť aj iné pridružené ochorenia.

Farmakologická liečba CHOCHP

V súčasnosti existujú pri liečbe CHOCHP dva prístupy – liečba príznakov a liečba príčiny (teda zápalu). V závažnejších prípadoch sa oba prístupy kombinujú. Liečebná stratégia sa volí podľa závažnosti – štádia ochorenia, stupňa obštrukcie dýchacích ciest, výskytu a závažnosti exacerbácií, prítomnosti komplikácií, pridružených kardiovaskulárnych ochorení, spánkových porúch dýchania, ako aj celkového zdravotného stavu pacienta.

Liečba príznakov

Bronchodilatačná liečba

Bronchodilatanciá, najmä inhalačné, tvoria základ liečby, uvoľňujú svalstvo dýchacích ciest a rozširujú ich. Zmierňujú tak príznaky, zvyšujú toleranciu námahy a zlepšujú kvalitu života – udržiavajú priechodnosť dýchacích ciest počas výdychu, zmierňujú zadržiavanie vzduchu v dýchacích cestách, zväčšenie objemu pľúc na konci výdychu a kolaps malých dýchacích ciest.

Bronchodilatanciá sa môžu užívať v kombinácii s ďalšími liekmi, čo zvyšuje účinnosť liečby a znižuje riziko nežiaducich účinkov, ktoré by mohlo spôsobiť zvyšovanie dávky samotných bronchodilatátorov. Krátko pôsobiace bronchodilatanciá sa odporúčajú už pri začiatočnom štádiu ochorenia podľa potreby. V druhom štádiu sa odporúča pravidelná liečba tzv. dlho pôsobiacimi bronchodilatanciami.

Krátko pôsobiace bronchodilatanciá: ipratropium, salbutamol, terbutalín, fenoterol, alebo ich kombinácie – majú rýchly nástup účinku, no pôsobia krátko a musia sa užívať častejšie, čo zvyšuje riziko nežiaducich účinkov a znižuje ochotu pacienta dodržiavať liečbu, preto sa v súčasnosti využívajú väčšinou len ako podporná liečba pri akútnych stavoch a potreba záchrannej liečby pri exacerbácii.

Dlho pôsobiace bronchodilatanciá: tiotropium, formoterol, salmeterol, indakaterol – majú dlhé pôsobenie účinku, zlepšujú toleranciu  záťaže a kvalitu života, zabraňujú nočným bronchospazmom, znižujú frekvenciu exacerbácií, spomaľujú ročný pokles FEV1.

Medzi bronchodilatanciá používané pri liečbe CHOCHP patria dve podskupiny liekov, ktoré majú odlišný mechanizmus pôsobenia (v oboch skupinách sú aj krátko aj dlho pôsobiace látky):

Anticholinergiká majú minimum vedľajších  účinkov  Patria sem účinné látky ipratropium, tiotropium , glykopyrónium, aklídium,

Beta2–sympatomimetiká majú rýchly nástup účinku. Do tejto skupiny patria látky fenoterol, salbutamol, terbutalín, formoterol, salmeterol, indakaterol, olodaterol

Najmodernejšie možnosti liečby – kombinované preparáty

Najnovšie lieky na liečbu CHOCHP sú kombinované a spájajú anticholinergikum+beta2-mimetikum v jednom preparáte, keďže ich mechanizmy účinku sa navzájom dopĺňajú. Klinické štúdie potvrdzujú, že kombinovanie bronchodilatancií s rôznym mechanizmom účinku prináša pacientom lepšie výsledky a lepšiu kontrolu ochorenia a jeho príznakov, a to pri nižšom riziku nežiaducich účinkov.

Kombinované lieky sa užívajú 1x/24 hodín, čo zlepšuje adherenciu pacienta k liečbe (=správne a pravidelné užívanie liekov) majú rýchly nástup účinku a výraznejšie znižujú príznaky ochorenia a riziko exacerbácií.

Liečba príčiny – protizápalová liečba

Lieky s protizápalovým účinkom dopĺňajú bronchodilatačnú liečbu. Znižujú riziko prepuknutia a frekvenciu akútnych exacerbácií. Štúdie tiež naznačujú, že by mohli spomaľovať dlhodobý pokles pľúcnych funkcií a znížiť riziko celkovej úmrtnosti.

Inhalačné kortikosteroidy

Kortikosteroidy sú protizápalovo pôsobiace lieky a pri CHOCHP sa obyčajne užívajú v inhalačnej forme. Používajú sa ako prídavná liečba k bronchodilatátorom u pacientov so závažnejšou formou CHOCHP alebo ak sa u nich často objavujú exacerbácie – náhle príhody zhoršenia ochorenia. Obyčajne nemajú vplyv na každodenné príznaky, no pomáhajú predchádzať exacerbáciám. Niektoré kortikosteroidy existujú už priamo v kombinácii s bronchodilatátormi v jednom inhalátore, čo sa využíva najmä u pacientov s častými exacerbáciami a u asmatikov, ktorí majú súčasne CHOCHP.

Inhibítor fosfodiesterázy 4

Je to systémovo účinkujúci nesteroidný protizápalový liek, ktorý bol špeciálne vyvinutý pre pacientov s CHOCHP. Výrazne znižuje riziko exacerbácií a potrebu hospitalizácie. Tento liek nemá priamy bronchodilatačný účinok, no v priebehu liečby dochádza k zlepšeniu pľúcnych funkcií nepriamo – potlačením zápalu. Znižuje tiež srdcovocievne riziko CHOCHP.

Liek je určený pre pacientov s ťažkou a veľmi ťažkou CHOCHP s príznakmi chronickej bronchitídy a častými exacerbáciami. Vždy sa využíva ako doplnok k liečbe inhalačnými bronchodilatanciami  (resp. inhalačnými kortikosteroidmi), nie samostatne ako jediná liečba.

Iné lieky na ovplyvnenie príznakov

Mukolytiká

Pôsobia na hlieny v dýchacích cestách, zrieďujú ich a robia ich menej lepkavými, vďaka čomu sa jednoduchšie vykašliavajú. Zároveň tak pomáhajú predchádzať infekciám sliznice. Užívanie mukolytík znižuje počet náhlych zhoršení ochorenia (exacerbácií) a sú vhodným doplnkom liečby CHOCHP u pacientov, ktorí majú husté hlieny.

Antibiotiká

Často ich lekári predpisujú v prípade infekcie baktériami alebo pri náhlom zhoršení CHOCHP, ktoré môže súvisieť s infekciou v oblasti hrudníka.

Perorálne kortikosteroidy

Kortikosteroidy vo forme tabletiek sa niekedy krátkodobo používajú pri závažnom zhoršení dýchavičnosti či iných problémov s dýchaním (napr. chrčanie), ktoré sú časté najmä pri infekcií v hrudnej dutine. Pomáhajú zmierniť zápal v dýchacích cestách, ktorý spôsobila infekcia. Liečba obyčajne trvá 5-14 dní. Len zriedka a len v závažných prípadoch sa užívajú dlhodobo. Môžu mať rôzne závažné nežiaduce účinky, keďže pôsobia na celý organizmus – na rozdiel od inhalačných kortikosteroidov, ktoré pôsobia lokálne priamo v dýchacích cestách. Vo všeobecnosti sa preto ich dlhodobé užívanie neodporúča.

Antitusiká

U niektorých pacientov sa ako súčasť liečby môžu krátkodobo použiť antitusiká, čo sú lieky na zmiernenie kašľa. Dlhodobá liečba je však vyslovene zakázaná, keďže kašeľ má pri CHOCHP aj dôležitú ochrannú funkciu.

Liečba depresie a úzkosti

Depresia a úzkosť sú u pacientov s CHOCHP časté vo všetkých štádiách ochorenia. Je vhodné poradiť sa s lekárom o ich liečbe a prípadne užívať lieky proti depresii či úzkosti.

Nefarmakologické možnosti liečby

Pľúcna rehabilitácia

Zahŕňa cvičenie, vzdelávanie a samokontrolu liečby s cieľom zmeniť správanie pacienta, zlepšiť jeho fyzickú a psychickú kondíciu a zmeniť jeho postoje smerom k zdraviu prospešnému správaniu. Okrem odborne vedeného cvičenia zahŕňa aj odvykanie od fajčenia, výživové poradenstvo a vzdelávanie v samostatnej kontrole ochorenia a liečby (self-manažment), ktorého cieľom je aktívny prístup pacienta, zvládanie inhalačnej techniky, osvojenie si znalostí, ako predchádzať príznakom, kedy vyhľadať zdravotnú pomoc a tiež ako zvládnuť exacerbáciu.

Pľúcna rehabilitácia je najúčinnejšou liečebnou stratégiou na zmiernenie dýchavice, zlepšenie zdravotného stavu a toleranciu námahy. Okrem zlepšenia funkčnej pohybovej kapacity a kvality života rieši aj viaceré mimopľúcne problémy súvisiace s CHOCHP, ktoré však nie sú dostatočne ovplyvnené liečbou ochorenia – atrofia svalov, strata hmotnosti, zmeny nálad (najmä depresia), sociálna izolácia… Podmienkou úspešnosti je spolupráca pacienta a jeho vlastná motivácia.

Oxygenoterapia

Tzv. dlhodobú domácu oxygenoterapiu (DDOT), teda liečbu kyslíkom, lekári odporúčajú pacientom, u ktorých i napriek správnej liečbe ochorenia neustále pretrváva dychová nedostatočnosť. Cieľom je predĺženie života a zlepšenie jeho kvality u pacientov so závažným stupňom CHOCHP.

Operácia pľúc

Pri liečbe CHOCHP existujú dve chirurgické možnosti liečby:

Objem redukujúca operácia pľúc – je vhodným riešením u pacientov v konečnom štádiu CHOCHP s prevahou emfyzému, ktorí nemôžu podstúpiť transplantáciu pľúc. Spočíva v odstránení časti pľúc, ktorá neplní svoju funkciu, čo môže niekedy zlepšiť príznaky ochorenia.

Bulektómia – bula je zoslabnuté miesto pľúcneho tkaniva, buď vrodené, alebo vzniknuté v dôsledku ochorenia pľúc. Pri tomto type zákroku sa bula chirurgicky odstráni, čo zmierňuje dýchavičnosť a zlepšuje funkciu pľúc. Na operáciu sú vhodní len niektorí starostlivo vybraní pacienti.

Transplantácia pľúc

Zlepšuje kvalitu života a funkciu pľúc u pacientov s veľmi pokročilou formou CHOCHP, s hodnotami spirometrie FEV1 menej ako 35 %. Dôležitá je spolupráca pacienta a jeho blízkych.

Adherencia – základ úspešnej liečby CHOCHP

„Lieky neúčinkujú u pacientov, ktorí ich neužívajú.“ C. Everett Koop

Slovo adherencia by sme mohli preložiť ako „dodržiavanie pravidelnej liečby“ – teda nakoľko je pacient ochotný liečbu užívať, nakoľko ju akceptuje a považuje za prospešnú. V súvislosti s adherenciou sa často hovorí aj o tzv. kompliancii (používa sa tiež anglický výraz compliance), čo znamená schopnosť užívať liek v dávke a v dávkovacom režime ako je predpísaný, a tiež perzistencii, čo je schopnosť zotrvať na liečbe dlhú dobu.

Liečba CHOCHP žiaľ často zlyháva u samotných pacientov a kvôli ich zlej adherencii k liečbe. Mnohí nespolupracujú, liečbu užívajú len vtedy, keď sa ich stav náhle zhorší, no neuvedomujú si, že každá jedna exacerbácia nenávratne poškodzuje pľúcne tkanivo, zjazvuje ho a ohrozuje život. Pacient však nevie, čo presne sa v pľúcach deje, dôsledky nevidí a často najprv ani necíti. Niektorí usúdia, že kvôli občasným „záchvatom“ predsa nie je nutné užívať trvalo a pravidelne liečbu, myslia si, že stačí liečiť akútny stav, keď náhodou nastane. Iní si závažnosť ochorenia vôbec nepripúšťajú a nerozumejú, prečo by mali dlhodobo užívať lieky. Zhoršovanie stavu pri nesprávnej liečbe potom u pacienta ďalej posilňuje nedôveru k liekom, o to viac zanedbáva ich užívanie a vzniká bludný kruh.

Štúdia REAL[1] ukázala, že u pacientov mladších ako 65 rokov je adherencia k liečbe výrazne horšia, ako u starších pacientov nad 65 rokov. Pri vzdelávaní o správnom užívaní inhalačných liekov sa až 83% vyjadrilo, že je pre nich najzrozumiteľnejšia forma ukážky „tvárou v tvár“,  video inštruktáž bola prijateľná pre 58%, podľa písomnej informácie sa naučilo liek inhalovať 51% pacientov a len 34% hľadalo inštrukcie o užívaní v príbalovom letáku.

[1] zverejnené v International Journal of COPD 2018:13 695-702: Factors associated with appropriate inhaler use in patients with COPD – lessons from the REAL study

Príčiny zlej kompliancie/adherencie

Vo všeobecnosti sú na nedodržiavanie liečby náchylnejší ľudia, ktorí majú celkovo nezdravé životné návyky a životný štýl. Príčiny môžu súvisieť so samotným liekom – množstvo užívaných liekov, v ktorých pacient stráca prehľad, ťažkosti pri inhalácii lieku, vedľajšie účinky, prípadne cena liekov. Úlohu hrajú aj ďalšie faktory, ako je vyšší vek, fyzické alebo kognitívne príčiny, nedostatočné vysvetlenie liečebného režimu pacientovi, nepochopenie liečby zo strany pacienta, nedôvera v liečbu alebo voči lekárom, slabá vôľa, podceňovanie závažnosti ochorenia, „nedostatok“ príznakov, aby si pacient ochorenie a potrebu liečby uvedomoval, či rôzne psychologické problémy.

Medzi základné faktory súvisiace s liečbou, ktoré je možné ovplyvniť výberom lieku podľa individuálnych potrieb pacienta, patria:

Frekvencia užívania – Je známym faktom, že čím častejšie za deň sa liek musí užívať, tým horšia je adherencia. V rôznych štúdiách sa preukázalo, že adherencia k lieku užívanému raz denne dosahovala 43%, k prípravkom užívaným 2-krát denne 37%, s liekom užívaným 3-krát denne už iba 30%, a liek, ktorý treba užívať 4-krát za deň, dosahoval adherenciu len 23%.

Rýchly nástup účinku – Predpokladá sa, že ak liek účinkuje rýchlo a pacient cíti zlepšenie, je pravdepodobnejšie, že bude vedieť liečbu dodržiavať na každodennej báze. Lieky na CHOCHP majú rôzne rýchly nástup účinku – niektoré ovplyvňujú pľúcne funkcie už 5 minút po užití prvej dávky, kým iné až po 30 minútach.

Úloha inhalačného systému – Lieky na CHOCHP sa užívajú prostredníctvom rôznych inhalačných systémov a práve tie majú významný vplyv na adherenciu. Ak sa totiž liek nevdychuje správne, významne to zníži účinnosť liečby a tým pádom aj ochotu pacienta pokračovať v užívaní, keďže necíti zlepšenie. Pri liečbe CHOCHP sa najčastejšie používa tzv. DPI inhalátor (dry powder inhalers) alebo  MDI inhalátor (metered dose inhaler) a  tzv. Respimat. Každé liečivo má určené, akým inhalačným systémom sa užíva.

Dôsledky zlej adherencie

Nesprávne alebo nedostatočné užívanie liekov so sebou prináša množstvo negatívnych dôsledkov:

·         slabá kontrola príznakov ochorenia

·         zhoršenie kvality života

·          zvýšený počet exacerbácií a nutnosti akútneho lekárskeho zásahu

·         vyššia úmrtnosť – asi 2-3-násobne vyššia, ako u pacientov, ktorí liečbu dodržiavajú

·         zvyšujú sa výdavky na zdravotnú starostlivosť

Naopak, benefity správneho užívania liečby CHOCHP sú nesporné. Správne užívanie liečby pomáha pacientom kontrolovať ich ochorenie, zlepšuje kvalitu života,  má vplyv na zníženie  úmrtnosti na CHOCHP. Moderné lieky sa jednoducho užívajú, sú spojené s jednoduchým a účinným inhalačným systémom, zabezpečujú maximálne množstvo účinnej látky v dýchacích cestách a znižuje sa riziko nežiaducich účinkov.

Životný štýl pri CHOCHP

Stravovanie

Správna výživa môže pomôcť znížiť únavu a dodať energiu, ktorá pacientom s CHOCHP chýba. S týmto ochorením sa napríklad pri dýchaní spotrebuje až 10-násobne viac kalórii, ako u zdravého človeka. Aké stravovanie môže pomôcť zlepšiť život s CHOCHP a podporiť zdravie pľúc?

1)      Jedzte častejšie počas dňa menšie porcie – keď sa človek cíti veľmi najedený, ťažšie sa mu dýcha. Pre niektorých pacientov s CHOCHP je už samotné jedenie namáhavé, preto je lepšie zjesť 4-6 menších porcií jedla za deň, ako 3 veľké.

2)      Nezabúdajte na výživné raňajky – ideálna je miska cereálii, celozrnný chlieb, vynikajúcim zdrojom vlákniny je tiež ovsená kaša, ktorú môžete miesto vody zaliať mliekom, aby bola ešte výživnejšia.

3)      Začínajte proteínmi – únava pri CHOCHP je u niektorých ľudí príčinou, že skončia s jedením ešte skôr, ako stihnú prijať dostatok živín. Preto je lepšie začínať jedlo výživnými potravinami bohatými na bielkoviny (napr. hydinové mäso, chudé bravčové mäso, ryby, tofu, vajíčka, orechy…), aby ste telo dostatočne zasýtili aj vtedy, keď nezjete celú porciu. Dostatok živín a kalórii dodá aj syr, ktorý si môžete pridať napr. na zemiaky, ryžu či zeleninu.

4)      Pite veľké množstvo tekutín – pomôžu udržiavať hlien v pľúcach redší a vďaka tomu sa ho môžu jednoduchšie zbaviť.

5)      Jedzte dostatok vitamínu C a E – tieto vitamíny preukázateľne zvyšujú kapacitu pľúc a keďže sú to zároveň silné antioxidanty, chránia telo pred voľnými radikálmi, ktoré poškodzujú tkanivo pľúc a tým aj znižujú ich funkciu. Skvelým zdrojom vitamínu C a E je zelená listová zelenina, paradajky, či citrusové plody.

6)      Menej tuku, viac vlákniny – pokiaľ nepotrebujete pribrať, vyhýbajte sa jedlám s vysokým obsahom tuku. Nadváha totiž spôsobuje stratu pružnosti pľúc a obezita priamo ovplyvňuje kapacitu pľúc a pľúcne funkcie. Naopak, vláknina je pre zdravé pľúca životne dôležitá. Jej bohatým zdrojom sú strukoviny – hrach, šošovica, fazuľa, rovnako tiež hnedá ryža, celozrnné cereálie a chlieb, čerstvé ovocie a zelenina.

7)      Ryby nielen pre srdce – Omega-3 mastné kyseliny nechránia len srdce, ale aj pľúca. Konzumácia veľkého množstva rýb priamo znižuje zápalové ochorenie pľúc, dýchavicu, aj výskyt astmy.

8)      Pozor na kofeín – podporuje „nabudenosť“ organizmu, nepokoj, či nervozitu a tým môže zhoršiť pľúcne funkcie. Okrem kávy treba obmedziť aj čaje a studené nápoje s obsahom kofeínu.

9)      Počúvajte svoje telo – Každý organizmus môže na potraviny reagovať odlišne. Niekto má napríklad na paradajky či citrusy alergiu, iný má zas po konzumácii strukovín veľké problémy s plynatosťou. Preto treba najmä počúvať svoje telo a sledovať, po ktorých jedlách sa cítite dobre a ktoré vás, naopak, zaťažia.

Fyzická aktivita

Ochabnuté svalstvo spotrebuje až 10-krát viac kyslíka, ako posilnené svaly. Naopak, ak je človek vo forme, jeho pľúca sú zaťažené menej a dýcha sa mu ľahšie. Pravidelné cvičenie je preto vynikajúcim pomocníkom, ako si udržať pľúca zdravé a netrpieť dýchavicou už pri miernej námahe. Pokiaľ ste pohyb dlhšie zanedbávali, začínajte pomaly, postupne. Cieľom je cvičiť aspoň 3x do týždňa po 20-30 minút.

Pokiaľ pri cvičení cítite bolesť alebo vám dochádza dych, urobte si krátku pauzu a až potom pokračujte. Pokiaľ máte pochybnosti, poraďte sa so svojím lekárom, aká fyzická aktivita je pre vás vhodná a akým cvikom by ste sa mali vyhýbať.

Prechádzka

Prechádzka v pohodovom tempe je aktivita vhodná takmer pre každého, vrátane pacientov vo vysokom štádiu CHOCHP. Vyberte si prostredie, v ktorom sa cítite príjemne, aby ste mali z prechádzky radosť. Ak na túto aktivitu nájdete spoločníka, môže byť pohyb ešte zábavnejší. Pokiaľ spočiatku nevládzete a rýchlo sa zadýchate, nezúfajte a začínajte pokojne len s niekoľkými metrami. Postupne pridávajte napr. o 30 sekúnd viac alebo o 10 metrov viac – aj drobný krôčik vpred je pre vaše zdravie prospešný.

Bicyklovanie

Ak nie ste vo forme, je vhodné začať na stacionárnom bicykli, či už v súkromí domova alebo v posilňovni, kde vám môže poradiť a dohliadnuť na vás odborník. Keď sa už budete pri bicyklovaní cítiť istejšie a bude sa vám lepšie dýchať, môžete si tento šport užiť aj v prírode.

Cviky na ruky

Ruky môžete posilňovať pomocou ľahkých závaží, elastického pásu, alebo hoci s pollitrovými fľašami vody. Cvičiť začínajte s ľahšími činkami a každé 2-3 týždne záťaž mierne zvyšujte.

Cvik 1: Ruky so závažiami pripažte, dlane smerujú dopredu. Nadýchnite sa a zdvihnite závažia k hrudníku – ruky krčte tak, aby lakte ostávali pri tele – a pomaly vydychujte. Pri ďalšom nádychu ruky pomaly spúšťajte naspäť k telu. Opakujte 10-15x a potom sériu zopakujte ešte raz.

Cvik 2: Začínate znovu pripažením so závažím, dlane ale smerujú k telu. Nadýchnite sa a pri výdychu pomaly dvíhajte vystreté ruky so závažiami do výšky ramien. Pri nádychu ruky pomaly spustite späť k telu. Opakujte 2 série po 10-15 zdvihnutí.

Stoj na špičkách

Postavte sa asi 20 centimetrov od stola či stoličky, ktorá vám pomôže udržať rovnováhu. Rozkročte sa na šírku panvy. Nadýchnite sa a s výdychom sa pomaly dvíhajte čo najvyššie na špičky. V pozícii krátko zotrvajte. S ďalším nádychom sa pomaly spúšťajte späť na päty.  Cvičte aspoň 2 série po 10-15 opakovaní.

Naťahovanie svalov na nohách

Posaďte sa na stoličku a oprite sa  o operadlo. Nadýchnite sa. Potom pomaly vydychujte a zároveň dvíhajte jednu vystretú nohu pred seba tak vysoko, ako dokážete. S nádychom nohu pomaly spustite naspäť k zemi. Opakujte 10-15x každou nohou. Pokiaľ je pre vás tento cvik príliš jednoduchý, môžete si dať okolo členkov ľahké závažia.

Naučte sa dýchať bránicou

Bránica je veľmi dôležitý dýchací sval, ktorý si tiež môžete posilniť a naučiť sa bránicové dýchanie, vďaka ktorému dokážeme dýchať hlbšie a väčšie množstvo vzduchu.

Kľaknite si alebo sa pohodlne posaďte. Jednu ruku položke na hrudník a druhú na brucho pod úroveň rebier. Pomaly sa nadýchnite nosom tak, aby sa vám ruka na bruchu dvíhala. Vydychujte pomocou sťahovania brucha cez privreté pery. Pozor – ruka na hrudníku by sa vôbec nemala hýbať, ale mali by ste dýchať len „bruchom“. Opakujte toto dýchacie cvičenie 5 až 10 minút 3-4x denne. Uvidíte, že sa vám bude robiť stále ľahšie a bránicové dýchanie bude pre vás jednoduché a automatické.

Vyskúšajte tai či

Toto čínske cvičenie využíva mierne, plynulé pohyby, preto je to aktivita vhodná v každom veku a aj vo vyšších štádiách CHOCHP. Posilňuje zdravie srdca a pľúc a tiež odbúrava stres a pomáha relaxovať, čo je ideálne pre ľudí, ktorí trpia v dôsledku ochorenia úzkosťou, depresiami alebo sú podráždení.

Cvičenie ako súčasť života

Mnohí ľudia sa síce odhodlajú začať cvičiť, no pokiaľ hneď nevidia výsledky, alebo sa už naopak cítia „dostatočne“ dobre, motivácia klesá. Preto si na pohyb nájdite priateľa, s ktorým bude cvičenie zábavnejšie a budete sa môcť podporiť, keď sa objaví nechuť. Vyhraďte si na cvičenie konkrétny čas v súlade s vaším bežným denným programom a dodržiavajte ho – práve neschopnosť zaradiť cvičenie do bežného dňa plného povinností je totiž často príčinou, prečo ľudia nešportujú. Dobrou motivačnou pomôckou je aj diár, do ktorého si budete zaznamenávať, čo ste kedy ako dlho cvičili a ako ste sa v ten deň cítili – poznámky vám pomôžu uvedomiť si, aké robíte pokroky a po akom cvičení sa cítite lepšie.

Ako (konečne) prestať fajčiť

Vedeli ste, že nikotín je rovnako návykový ako heroín? Mnohí fajčiari priznávajú, že by so svojím zlozvykom chceli skoncovať, ale nevedia nájsť spôsob, ako na to. Pomôcť môžu tieto tipy:

·         Nájdite si svoj osobný, závažný dôvod – každý vie, že fajčenie škodí zdraviu, no pre väčšinu to nie je dostatočná motivácia. Základom je preto nájsť si svoj skutočný osobný dôvod, niečo, čo človeku samému prekáža a chce to zmeniť pre svoj vlastný dobrý pocit a kvalitnejší život. Niekto si uvedomí, že fajčením ohrozuje svoju rodinu, iný chce byť lepším vzorom pre svoje dieťa, ďalší zistí, že fajčenie mu zhoršuje partnerský a sexuálny život, niekto chce vyzerať lepšie a mladšie, iný sa kvôli fajčeniu stretáva s odsúdením okolia… Dôvodom môže byť čokoľvek, čo človeku pomôže uvedomiť si, čo fajčením stráca a čo by naopak mohol získať, keď prestane.

·         Zistite si možnosti – fajčenie je závislosť, a preto sa telo bráni, keď mu zrazu nikotín prestaneme dodávať. Je dobré s tým počítať a byť pripravený zabojovať. Okrem rôznych nikotínových náplastí či žuvačiek môže pomôcť psychoterapia, meditácia, behaviorálna terapia, hypnóza, ale aj rôzne podporné skupiny. Zistite si, aké sú možnosti vo vašom okolí a keď vám bude ťažko, budete vedieť, kde a akú pomoc hľadať.

·          Hovorte o sebe blízkym – rodina a priatelia môžu človeka podporiť v rozhodnutí skoncovať s fajčením a byť významnou oporou, keď sa objaví chuť na cigaretu.

·         Naučte sa relaxovať – mnohí fajčiari tvrdia, že im cigareta pomáha sa uvoľniť a  relaxovať. Preto je dôležité nájsť si nové spôsoby, ako vypnúť – obľúbená hudba, dýchacie cvičenia, stretnutia s priateľmi, masáž, či rôzne koníčky. V prvých týždňoch nefajčenia by sa mal človek snažiť vyhýbať stresovým situáciám, ktoré môžu spustiť neodolateľnú chuť na cigaretu.

·         Vyhýbajte sa „spúšťačom“ – Pitie kávy a alkoholu sa väčšine fajčiarov spája s fajčením. Preto by ste sa im mali v prvých týždňoch nefajčenia úplne vyhýbať. Namiesto kávy si doprajte čaj. Pokiaľ ste boli zvyknutý zapáliť si vždy po jedle, nájdite si miesto toho inú činnosť, napríklad si vždy po jedle dôkladne umyte zuby, zavolajte priateľovi, urobte si malú prechádzku okolo domu, vylúskajte pár orieškov, alebo si pomôžte napr. žuvačkou.

·         Upracte domácnosť – vyhoďte všetky popolníky a zapaľovače. Operte všetky veci, ktoré smrdia od cigariet, vyčistite koberec, čalúnenie, aj záclony. Môžete použiť tiež jemný osviežovač vzduchu. Ak ste zvykli fajčiť v aute, vyčistite ho tiež.

·         Nenechajte sa odradiť neúspechom – ak si napriek odhodlaniu predsa len zapálite, nepodliehajte beznádeji a radšej sa zamyslite, čo vás k cigarete viedlo, aké ste mali emócie, v akej ste boli situácii, čo vám malo fajčenie v tej chvíli dať… Poučte sa z tejto skúsenosti a využite ju, keď sa znovu odhodláte prestať. Ak sa vám to aj nepodarí hneď, nikdy to neprestávajte skúšať znovu a znovu.

·         Hýbte sa – fyzická aktivita je skvelým pomocníkom – zamestná vás, zmierni niektoré abstinenčné príznaky, zlepší náladu aj kondíciu a tiež spáli kalórie, pokiaľ bez cigariet trpíte „žravosťou“.

Ako odlíšiť CHOCHP od astmy?

Chronická obštrukčná choroba pľúc ako aj astma sú časté pľúcne ochorenia. Aj keď obe spôsobujú problémy s dýchaním a prejavujú sa kašľom, sú medzi nimi viaceré rozdiely, ktoré ich umožňujú odlíšiť.

Pri CHOCHP je poškodenie dýchacích ciest trvalé, zúženie dýchacích ciest a tým pádom aj príznaky pretrvávajú. Aj možnosti liečby sú preto obmedzené a poškodenie pľúc sa už nedá zvrátiť.

Pri astme je príčinou zápal, ktorý spôsobuje sťahy svalstva dýchacích ciest a to vyvoláva zúženie dýchacích ciest. Liečba proti zápalu a na uvoľnenie dýchacích ciest obyčajne dobre účinkuje a ochorenie nepostupuje.

CHOCHP v porovnaní s astmou častejšie vyvoláva pretrvávajúci kašeľ spojený s vykašliavaním hlienov.

Nočné prebúdzanie kvôli dýchavičnosti alebo iným problémom s dýchaním sú typické pre astmu a len zriedkavo sa objavujú pri CHOCHP. U ľudí s astmou sa obyčajne objavujú aj iné imunitné poruchy, ako sú alergie, ekzém či senná nádcha.

Zdroj: Nadačný fond pre zdravé pľúca

Môže vás zaujať:

Vakcíny zachránia každú minútu 5 ľudí. Všetko o očkovaní odborne a s dôkazmi



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *