Kultúra

Vymysleli si ľudia Boha?

Potrebujú ľudia Boha? Existuje, alebo si ho len vymysleli? Prežije Boh vedecké objavy a pokroky? Aký bol Ježiš a prečo sa práve on stal vyvoleným? O týchto otázkach hovoril religionista Andrej Zeman, ktorý vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Má tituly z biblistiky na University of London, z histórie a filozofie vedy a náboženstva na University of Edinburgh. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli a je členom redakcie Historyweb.sk. Zameriava sa na obdobie druhého chrámu, historického Ježiša, rané kresťanstvo, históriu vedy a biblickej interpretácie, ako aj na dialóg a konflikty vedy a náboženstva.

Ľudia vždy v niečo verili, no nebol to zákonite vždy Boh ako taký. Ako sa k nemu dostali?

Dostali sme sa k nemu evolučným vývojom, čo ešte vôbec neznamená, že Boh neexistuje. Ľudia sa snažili nachádzať v prírode všelijaké spojenia a dať im význam. Zároveň hľadali za nimi aj akéhosi „agenta“. Vo svete plnom nebezpečnej prírody to bola účinná stratégia, ako prežiť.


Veľa vecí, ktoré kedysi ľudia nevedeli vysvetliť, už vysvetliť vieme. Oslabuje sa viera v Boha, náboženstvo s vedeckými pokrokmi?

Už Friedrich Nietzsche ohlasoval kultúrnu smrť Boha. Tvrdil síce, že Boh neexistuje, ale netrápili ho klasické argumenty pre a proti Bohu. Pozeral sa na to, ako vplyvná je viera a zistil, že v tej dobe prestával byť Boh dôležitý. Od Nietzscheho sme sa posunuli, ale aj v 20. storočí si ľudia mysleli, že čím bude veda napredovať, tým bude náboženstvo a jeho vplyv ubúdať.

A stalo sa tak? Ako sme na tom?

Celkom opačne. Napriek mnohým pohrebným rečiam sociológov, je náboženstvo na vzostupe a je živšie ako kedykoľvek predtým. Čiže Boh nielen že nie je mŕtvy, ale má sa celkom fajn a darí sa mu.

Čím to je, že je to presne naopak, ako sa predpokladalo?

Veda, zdá sa, nevie nahradiť náboženstvo a to, čo ponúka. Niekto by mohol povedať, že vedeckejšie a prosperujúcejšie štáty, napríklad škandinávske, sú ateistickejšie, ale nie je to také jednoduché. Keď sa pozrieme do Ameriky, je to jeden z najpoprednejších štátov, čo sa týka vedeckého vývoja. A predsa vykazuje veľký počet ľudí veriacich v Boha. Je to možno stále 90 percent. Náboženstvo teda s vedou odtiaľ neodišlo. Náboženstvo neustupuje, ani keď veda ide hlbšie do spoločnosti.


Ľudia sa často na Boha obracajú, keď im je ťažko, občas aj neveriaci…

Áno, pre mnohých Boh je taká barlička. Ale keď potrebujeme ozajstné barle, to ešte neznamená, že neexistujú. Je otázne, či je správne veriť v jeho existenciu, len keď prídeme do ťažkých situácií, alebo je tu dôstojnejší dôvod. Napríklad ten, že by sme mali v niečo veriť preto, že to je pravda. Veľa ľudí prichádza k viere v Boha v ťažkých situáciách, ale určite to nie je jediný dôvod, prečo sa k nemu obracajú.

Neveriaci by povedali, že Boha si vymyslel človek. Mýlia sa?

Aj keby všetky texty z Biblie boli nepresné alebo vymyslené, Boh môže stále, samozrejme, existovať. S tézou, že si ľudia vyprojektovali Boha, prišiel Ludwig Feuerbach. Pozrel sa na to, aké vlastnosti dávame Bohu a čo nám chýba. Vravel, že preto je Boh všeláskavý, všedobrý, všemohúci… To sú vlastnosti, ktoré nám chýbajú a projektujeme ich do nejakého nebeského Otca. Je to síce zrozumiteľná stratégia, ale tá nemôže byť náhradou za argument, ktorý Feuerbach neponúkol.

Takže vymysleli si ľudia Boha?

Ak neexistuje, tak potom áno. Ale ak existuje, potom nie. A na tú otázku vám nedajú odpoveď ani na kurzoch z filozofie náboženstva. To, že si ľudia kultúrne prispôsobovali božstvá, je jasné. Ale nejaký vedecký či nevedecký dôkaz o tom, že neexistuje, nemáme.

Rovnako ako nie je dôkaz, že existuje.


Áno, ale nestačí povedať, že ľudia si Boha vymysleli. O týchto argumentoch pre a proti existujú už dlhé debaty, a to nielen v krčme pri pive, ale aj na oveľa vyššej úrovni.

Na Slovensku je hlavným náboženstvom kresťanstvo. O Ježišovom živote a učení sa dozvedáme z Nového zákona. Vy hovoríte o Svätom písme ako o historickom dokumente. Bol Ježiš Kristus historická osobnosť?

Určite áno. Bol tu Ježiš, o ktorom hovoria evanjeliá a apoštol Pavol. Nevieme dokázať, že to tak naozaj bolo, ale rovnako nevieme stopercentne dokázať ani iné historické udalosti. Ani vo vede nevieme dokázať nič, pokiaľ dokázať znamená stopercentne a bez akýchkoľvek pochybností. Nemáme stroj času a nemôžeme sa ísť pozrieť, či Ježiš existoval a čo robil. Môžeme ale hľadať čo najlepšie možné vysvetlenie. Mnohí ľudia spochybňujú Ježiša, ale nespochybňujú ho žiadni odborníci, okrem možno dvoch, troch výnimiek, pričom na univerzite z nich učí len jeden. Ale všeobecne ho nikto nespochybňuje. A asi sú nejaké dôvody, pre ktoré si historici rôzneho vierovyznania myslia, že Ježiš existoval.

To sú ktoré?

Čokoľvek, čo vieme o osobe z minulosti, vieme z nejakého zdroja, alebo si to niekto vymyslel. Kniha Da Vinciho kód si napríklad vymýšľa, ale ozajstní historici zdroje preverujú, porovnávajú a hodnotia ich spoľahlivosť. Keď sa pozrieme na Ježiša, máme pre neho zdroje, ktoré sa nachádzajú v Biblii aj mimo nej a z toho, čo z nich „historicky vyžmýkame“, môžeme povedať, že taký človek existoval a pôsobil zhruba tak, ako to biblické evanjeliá spomínajú, hoci určite nie sú vo všetkom spoľahlivé.

Skúsme konkrétne.

Máme štyri evanjeliá a potom Pavla. Evanjeliá sa od seba odlišujú, ale vidíme v nich mnohé spoločné veci. Niektoré majú spoločné príbehy a dokonca aj slová a frázy. Na základe akoby detektívnej práce dnes historici berú za samozrejmosť, že tieto evanjeliá čerpali z iných zdrojov, ktoré boli od seba nezávislé. A existencia takýchto zdrojov ukazuje na to, že tu takáto osoba existovala. Keby sme to takto mali aj pre iné osoby zo staroveku, historici by boli veľmi vďační. A máme ešte apoštola Pavla, ktorý napísal listy. V nich spomína veci, ktoré poukazujú, že hoci on nepoznal pozemského Ježiša, ale poznal ľudí, ktorí ho poznali. Poznal napríklad jeho brata Jakuba, ktorý bol v Jeruzaleme. Kritici vedia, že nemôžu spochybňovať existenciu Pavla, ale musia potom napríklad spochybňovať význam slova „brat“.


Spomenuli ste, že okrem biblických zmienok existujú aj mimobiblické.

Áno. Od niektorých rímskych autorov a tiež od židovského, Jozefa Flaviusa, ktorý spomína Ježiša. Viaceré sú nezávislými historickými zdrojmi o Ježišovi, ale musíme pri nich dávať pozor na isté neskoršie doplnky. Čiže máme aj mimobiblické potvrdenie. To ešte neznamená, že robil zázraky, že bol Boží syn, ale znamená to, že tu nejaký Ježiš bol.

Prečo sa práve on stal vyvoleným, keď v Palestíne bolo v tom čase veľa podobných prorokov a mesiášov?

Bolo vtedy niekoľko mesiášov alebo aspoň ašpirantov, ktorí sa snažili vyslobodiť Židov spod rímskej okupácie. Na druhej strane, nik nebol taký ako Ježiš. A prečo to bol práve on? Veriaci by povedali, že bol skutočne Bohom a Božím Synom, ktorý sa zjavil svojim učeníkom a tak sa začalo šíriť jeho učenie a viera v neho. Ale na čom sa zhodnú všetci historici bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo neveriaci, je, že sa niečo stalo. A to niečo je, že títo ľudia boli minimálne presvedčení, že sa im Ježiš zjavoval a že s nimi nejakým spôsobom komunikoval. Určite si to nevymysleli v tom zmysle, že poďme teraz napísať nejaké príbehy, vymyslime si nejaké evanjeliá, spravme z toho knihu a najväčšiu konšpiráciu na svete. Takto to určite nebolo. V najhoršom by sa asi mohli mýliť v tom, že mali ozajstné vízie a iné zjavenia.

Biblia hovorí o Ježišových zázrakoch, tie sa ale dokázať nedajú. Neznižujú dôveryhodnosť Biblie ako historického dokumentu?

Zázraky sa nedajú dokázať, ale to neznamená, že ľudia neboli presvedčení, že niečo také sa deje. Práve naopak. Evanjeliá ani nepoužívajú slovo zázrak, skôr sú to divy, znamenia, silné veci. Aj dnes sa po svete dejú veci, ktoré označujeme za zázraky, hoci to neznamená, že to skutočne zázraky sú. Nemožno teda povedať, že „zázraky“ v evanjeliách podkopávajú historickosť Biblie. Zjavne tam bolo niečo, na základe čoho ľudia verili, že má Ježiš túto moc. Podobní divotvorcovia a ich divy totiž existovali aj v jeho dobe a existujú aj dnes.

Čo všetko historické sa o Ježišovi dozvedáme z Nového písma?

Nevieme o ňom veľa takého, na čom sa zhodnú všetci historici. Chceli by sme, ale, žiaľ, sú s tým problémy. Všetci sa ale zhodujú v tom, že Ježiš sa narodil okolo roku 4 pred Kristom. Prevláda názor, že sa narodil zrejme v Nazarete a nie v Betleheme. Že sa narodil do rodiny Márie a Jozefa a že učil, kázal o božom kráľovstve. Bol známy tým, že robil rôzne zázraky, mal reputáciu, že robil exorcizmy, kázal v podobenstvách, v názoroch sa odlišoval od iných židovských elít, a tiež vieme, že musel spôsobiť nejaké problémy, pretože bol okolo roku 33 ukrižovaný. A nemohlo to byť za to, že bol sladký, milý a dobrý kazateľ. Ukrižovať totiž mohli iba Rimania a nie Židia. Čiže musel urobiť niečo, čo bolo provokačné voči Rimanom, respektíve spomínať aj takpovediac geograficko-politický rozmer Božieho kráľovstva, ktoré malo byť na tejto zemi. A takýto incident a zmienky máme aj v evanjeliách. Ježiš ku koncu života v Jeruzaleme vytvoril známy incident v priestoroch chrámu, s čím Rimania nemali žiadnu toleranciu. A to zrejme dospelo k jeho definitívnemu odsúdeniu.

Ježišovo ukrižovanie a zmŕtvychvstanie si pripomíname na Veľkú noc. Pre veriaceho je to sviatok o víťazstve Ježiša nad smrťou, nad hriechom, o obete pre ľudí… Čo vidí vo Veľkej noci religionista?

Historici sa na zmŕtvychvstanie pozerajú rôzne. Veriaci ho prijímajú, neveriaci odmietajú a niektorí sú v istom zmysle uprostred. Miestami existuje diskusia, či historik vôbec môže skúmať zmŕtvychvstanie. Takmer všetci sa zhodnú, že nie, pretože história a iné vedy nenarábajú s Bohom. Historik sa ako historik k tomu, či je reálny, nemôže vyjadriť. Súčasťou otázky zmŕtvychvstania je, či v kontexte danej doby dáva zmysel. Napríklad, prečo by apoštoli verili v nejaké zmŕtvychvstanie, ak na to nemali žiadny dôvod, ak to bolo proti ich židovstvu, v ktorom nemali žiadny koncept zmŕtvychvstalého mesiáša predtým, ako má prísť premena tohto sveta. Prečo by si vymýšľali takéto niečo, ak to nie je pravda? Jeden významný historik a teológ je napríklad presvedčený, že pravdepodobnosť toho, že Ježiš vstal z mŕtvych, je asi taká, ako vieme, že Jeruzalem bol dobytý Rimanmi v roku 70, čo vieme určite. To nikto nespochybňuje. A keď sa pozrieme na to, v čo verili apoštoli, učeníci napriek tomu, že to išlo proti prúdu, tak máme veľkú šancu povedať, že je to historické. Mnohí si však myslia, že preháňa a ja tiež.

Spomínali ste, že Ježiš musel urobiť niečo, čo veľmi nahnevalo Rimanov, keď ho ukrižovali, lebo len tak hocičo by ho život nestálo. Bol burič?

Ježiš mal mnohé spory s farizejmi, ale to boli vnútrožidovské záležitosti, ktoré vtedy existovali. A tie netrápili Rimanov. Ale narobil riadny chaos počas paschy a Pilát sa snažil udržať pokoj, to bola jeho úloha. Z evanjelia Pilát pôsobí ako ovplyvniteľný človek, za ktorým chodili a presviedčali, aby Ježiša ukrižoval. Dokonca má miestami bázeň voči Ježišovi, zmenšuje sa jeho vina na jeho odsúdení. Vina sa postupom času a neoprávnene hádže viac na Židov. Ale z historických prameňov vieme, že Pilát nebol padavka, ktorá sa nechala ovplyvňovať inými. Bol krutý vládca. Jeho zrejme vôbec netrápilo, že by proces s Ježišom mal byť nejaký férový. Pilát sa snažil udržať pokoj počas veľkého sviatku, ktorý Ježiš zásadne narušil. Preto ho nemal problém odsúdiť, zvlášť, keď robil problémy v chráme a mal svoju predstavu o mesiášovi. To bolo zrejme politicky relevantné.

Ježišom sa zaoberá aj Dan Brown v Da Vinciho kóde. Hovorí tam o akomsi stratenom evanjeliu, ktoré má hovoriť o Ježišovi ako o obyčajnom mužovi so ženou a potomstvom. Môže niečo také skutočne existovať a mohol mať Ježiš manželku?

Pravdepodobne ju nemal. V historických zdrojoch nikde nie je, že Ježiš mal za ženu Máriu Magdalénu a tá mu porodila dieťa a vznikla Ježišova dynastia. Je možné, že by ženu mal, ale ani v tej dobe nebolo nič nemysliteľné, ak by manželku nemal. Vieme o židovských skupinách mužov, ktorí zámerne nemali manželky. Okrem iného aj apoštol Pavol. Je hlúposť tvrdiť, že všetci židia v Ježišovej dobe mali ženy. Nemali a bolo by neprekvapivé, ak by Ježiš k nim patril. Zvlášť keď videl seba ako nástroj v Božích rukách, chcel ohlasovať Božie kráľovstvo a možno spôsobiť nejakú kontroverziu. Možno preto rodinu neplánoval mať. A je to síce na tú dobu trochu nezvyčajné, ale normálne. Okrem toho, biblické a mimobiblické spisy mali nespočetne veľa príležitostí spomenúť, že mal ženu. Prečo tak nespravili? Evanjeliá napríklad spomínajú jeho matku, bratov a sestry. Prečo nie aj jeho manželku? Lebo zrejme žiadnu nemal.

Na začiatku sme spomínali vedu. V dávnej minulosti cirkev s vedou bojovala. V súčasnosti sa pri vzťahu vedy a náboženstva hovorí o konfliktnej téze, teda že keď sa stretne veda s náboženstvom, náboženstvo vždy prehrá. Platí to?

Je to historický výmysel z konca 19. storočia. Je to vzťah s rôznou dynamikou a okrem toho, rôzne náboženské skupiny majú rôzne názory, od veľmi konzervatívnych po veľmi liberálne. Spomeniem však napríklad Charlesa Darwina, ktorý nevidí dôvod, prečo by mali veda a náboženstvo na seba agresívne útočiť. Je zaujímavé, že Darwin, ktorý prišiel s evolúciou prirodzeným výberom, sa nikdy nestal ateistom. A aj dnes máme mnoho veriacich vedcov. Pomer veriacich a neveriacich vedcov je dokonca takmer porovnateľný.

Dá sa povedať aj ktorí vedci podľa vednej disciplíny skôr veria v Boha?

Existuje štúdia, v ktorej sa pozreli, ako sa mení viera, náboženská príslušnosť so štúdiom jednotlivých vedeckých disciplín. Zisťovalo sa, či sa stane človek menej veriaci, keď študuje fyziku, matematiku a iné disciplíny. Podľa zistení sa najviac veriacich vedcov nachádza pri tzv. tvrdých vedách a najviac neveriacich je u psychológov a u antropológov, kde to stúpa k 50 percentám. To je prekvapivé, pretože by sme to čakali skôr naopak.

Aké je dnešné náboženstvo? Ako sa zmenilo?

Samotný pojem náboženstvo dnes neznamená to isté, čo v minulosti. Náboženstvo sa zmenilo v tom, že reflektovalo na seba, vzalo do úvahy mnohé vedecké poznatky. Dnes uvažujeme o svete úplne inak ako v dávnej minulosti. Teologické dôsledky majú všetky veľké objavy, aj darvinizmus. Hoci nevyvrátil náboženstvo, ale zmenilo sa chápanie toho, kto je človek a odkiaľ sme sem prišli. A možno aj to, aký plán mal Boh. A na základe toho, že vieme, kto sme a ako sa vyvíjame, tomu musíme v istom zmysle prispôsobiť aj náboženstvo. Súčasné náboženstvá nemôžu ostať v dobe pred heliocentrizmom, evolučnou teóriou, alebo objavom DNA. Nemenila ho však len veda, ale rôzne iné historické a spoločenské udalosti.

Spýtam sa inak, potrebujú dnes ľudia Boha?

Zdá sa, že áno. Hovorí to aj štatistika, podľa ktorej veda nenahradila náboženstvo. A je otázne, či to vôbec niekedy dokáže. Okrem vedeckých zistení tu máme tiež vzťahy, hodnoty, morálku či zmysel života. Nech veda napreduje akokoľvek, tieto oblasti pravdepodobne nikdy nenahradí. A preto nie je dôvod myslieť si, že náboženstvo vymizne. Človek potrebuje mať nejaký význam, dôvod, prečo ráno vstáva. Jeden môj obľúbený komiks znázorňuje, ako rôzne formy života vychádzajú z vody a vravia: „Jesť, prežiť, rozmnožiť.“ Jedine človek má nad sebou bublinku s iným obsahom, ktorá vraví: „O čom to všetko vôbec je?“

Rozhovor s Andrejom Zemanom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

Môže vás zaujať:

Mladí Európania neveria v Boha a Česi opäť vedú



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *