Záchranári jedla predstavili najmodernejšie riešenia neplytvania potravinami. Skúste to podľa nich
Ak sa nič nezmení, do siedmich rokov sa z potravín stane najväčší zdroj globálnych emisií. Odpad sa tvorí už na farmách, pri výrobe a spracovaní potravín, pri ich distribúcii a predaji, v reštauráciách či školských jedálňach, ale najmä v domácnostiach. Spoločnosť Tesco ako líder v znižovaní množstva potravinového odpadu zorganizovala už 6. konferenciu, kde sa tentoraz zamerala na inovatívne prístupy v boji proti plytvaniu potravinami. Pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR spoločnosť Tesco pozvala odborníkov z rôznych oblastí potravinového systému, aby predstavili udržateľné riešenia na znižovanie potravinového odpadu či jeho premenu na ďalšie vzácne zdroje.
„Teší ma, že sa nám podarilo zorganizovať už 6. ročník odbornej konferencie o znižovaní potravinového odpadu. Svedčí to o tom, že téma je čoraz dôležitejšia a prináša množstvo inšpirácií aj riešení, ako zmierniť vplyv plytvania potravinami na globálne emisie. Tesco je príkladom, že každý dobrý nápad a inovácia majú zmysel – keď sme v roku 2016 zverejnili prvú správu o našom potravinovom odpade aj s riešeniami na jeho zníženie, stretli sme sa aj s nevôľou a skepsou. Dnes už môžem hrdo povedať, že za sedem rokov merania potravinového odpadu sme ho v Tescu znížili až o 76 %, čím sme usporili 33-tisíc ton emisií. Vlani sme až 93 % nepredaných potravín vhodných pre ľudí darovali ďalej,“ hovorí Martin Kuruc, generálny riaditeľ Tesca na Slovensku.
„Uvedomujeme si, že znižovanie potravinového odpadu je beh na dlhú trať a bez nadšených kolegov, dobrovoľníkov a partnerov z charitatívnych organizácií by sa nám to nepodarilo, za čo všetkým patrí obrovská vďaka. Verím, že inšpirujeme aj ďalších členov potravinového systému, ako sa nám to podarilo pri 14 stredoeurópskych dodávateľoch, ktorí už aktívne manažujú svoj potravinový odpad,“ dodal.
Odborníci sa na konferencii venovali inovatívnym riešeniam, ktoré pomáhajú zabrániť plytvaniu potravinami, ako sú napríklad výroba chleba druhej generácie či premena kontaminovaných plastov na hodnotný materiál pomocou lariev. Novinkou bola aj živá diskusia, ktorá sa zaoberala problematikou potravinového odpadu z hotového jedla z gastroprevádzok a školských jedální. Odhadom asi 12 % potravinového odpadu pochádza z reštaurácií a ďalších stravovacích zariadení.
Podľa prieskumu OZ Free Food, ktorá realizuje projekt Zero Waste kantína, tretina jedla (200 –230 g) z obeda stravníka (porcia 600 – 700 g) skončí ako potravinový odpad. Približne 10 – 20 % porcií jedla zostáva nevyzdvihnutých v školských jedálňach, čo je jednoznačne príležitosť na darovanie.
Podobné dáta potvrdil aj Martin Polovka, generálny riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) pri rezorte pôdohospodárstva, ktoré sa stará o meranie, analýzu a edukáciu v oblasti potravinového odpadu: „Podľa našich meraní pred pandémiou sa vyhodila až pätina hotových jedál v školských jedálňach. Žiak alebo rodič dieťa neodhlási alebo si jedlo nepríde prevziať. Uprednostnia pizzu, bagetu, ktorú si kúpia mimo jedálne, čo je škoda.“ Podľa údajov sa iba v roku 2020 na Slovensku vyhodilo 577 000 ton potravín.
„Teší ma, že Tescu sa podarilo znížiť až 76 % potravinového odpadu, je to reálny príklad ako to môže fungovať v praxi. Aj my v rezorte pôdohospodárstva sa venujeme téme ako znižovať potravinový odpad. Podarilo sa nám do legislatívy presadiť darovanie a dopredaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti, samozrejme za zachovania bezpečnosti potravín, ktorá je pre nás najdôležitejšia. Okrem legislatívy sme po vzore EÚ zriadili národnú platformu, ktorá má predchádzať stratám potravín. Priebežne spolupracujeme s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, ktorý pre nás meria potravinový odpad a pripravuje podklady pre informačné kampane a v tejto téme spolupracujeme aj s rezortom životného prostredia,“ vysvetľuje Denisa Petrakovičová, generálna riaditeľka sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Konferenciu uzatvorila radami expertka Lenka Fryčová z organizácie Svetový fond na ochranu prírody (WWF-CEE), s ktorou dlhodobo spolupracuje aj Tesco: „Aj to, ako a čo jeme, má vplyv na životné prostredie. Cieľom je smerovať k udržateľnému stravovaniu. Ak chceme obmedziť globálne otepľovanie, musíme na deň znížiť uhlíkovú stopu súčasnej diéty na Slovensku zo 4,51 kg ekvivalentu oxidu uhličitého na 2 kg na osobu na deň. Každý z nás môže urobiť drobné zmeny v stravovaní – trošku ubrať na mäse a pridať zeleninu a ovocie, vopred plánovať, ak má náročné dni alebo veľa cestuje, a jedlo si aj vychutnať. Spoločne tak urobíme veľkú zmenu. Pri znižovaní uhlíkovej stopy je dôležitá aj diverzita v stravovaní. Pestrosť v jedle sa prenáša aj do prvovýroby, pre ktorú je biodiverzita kľúčová.“
V rámci partnerstva Tesca s WWF boli pripravené princípy pre udržateľné potravinové systémy, ktoré Tesco prijalo za svoje. Ide o vedecké odporúčania pre maloobchodníkov, spracovateľov a výrobcov potravín v oblastiach, ako sú klíma, plytvanie potravinami, obaly, odlesňovanie, poľnohospodárstvo, rybolov a stravovanie. Prijatím týchto princípov môžu potravinárske podniky prispieť k udržateľnejšej výrobe potravín. Tesco zároveň predstavilo akčný plán, ktorý implementuje vo svojich prevádzkach v súlade s týmito princípmi, a pozvalo iné podniky, aby predstavili svoj akčný pán a znížili množstvo potravinového odpadu, ich uhlíkovú stopu a odstránili zo svojich produktov nerecyklovateľné obaly.
Nielen Tescu, ale ani Nadácii Tesco nie je plytvanie jedlom ľahostajné. Správkyňa nadácie Katarína Pšenáková na záver konferencie ohlásila piatich víťazov grantového programu Záchranári jedla: „Záujem o aktivity spojené so znižovaním potravinového odpadu rastie z roka na rok. Do našej 4. edície grantu sa prihlásilo až 39 skvelých projektov. Odborná komisia vybrala päť víťazných projektov a Nadácia Tesco tak tento rok podporí projekty neziskových organizácií SAMARIA, Potravinová banka Slovenska, FreeFood, Živica a Vagus zameraných na aktívnu podporu opatrení proti plytvaniu potravinami na Slovensku. Spolu víťazi získajú 40 000 eur na podporu svojich projektov. “