Zápisník hallux valgus: 16 týždňov od operácie do práce (14. časť)
Sneh a ľad sa roztopili a tak som po takmer 16 týždňoch nastúpila v letných crocsoch do práce. Ak mi dovtedy noha len ťažko odpúchala, po viac ako 11 tisíc krokoch denne v práci mi už odpúcha rovno pred očami. Absolútne som si nevedela predstaviť ako to dokážem a či vôbec, nakoniec som však na bolesť či iné pohybové obmedzenia nemala v práci ani čas pomyslieť.
Po dvoch týždňoch v práci som gumené sandále vymenila za dreváky a s maličkou dušičkou si upratala medzi topánkami, ktoré som si šetrila na slávnostnú chvíľu, keď sa po prvý raz obujem do normálnych jarných topánok. Zatiaľ nevydalo a prenádherne topánky z Francúzskej riviéry zatiaľ ostávajú v krabici. „Nová noha“ je totiž stále akási širšia. Dúfam, že nie navždy.
Na čižmy zabudni
Vyskúšala som aspoň zimné čižmy. Nohu som síce do nich konečne po mesiacoch narvala a aj ich zapla, ale manžel prvý pokus veľmi dobre odhadol a zobral mi na výlet radšej crocsy, že keby niečo. A to „niečo“ sa začalo ozývať už cestou autom. Obrovská bolesť. Vyzula som sa ešte počas jazdy a s obrovskou láskou hladkala manžela šoféra, ktorý ma dobrou radou zachránil. Čižma ma nesmierne na operovaných kĺboch tlačila už aj bez toho, aby som v nej urobila čo i len krok. Veľmi rýchlo som sa musela prezuť.
Napriek tomu tretí týždeň lietam po práci akoby som na operácii nebola. Sem tam zakrývam, ale fakt to ide. Až na tu šialenú únavu, ktorú po práci pociťujem. A niekedy medzi jednou a druhou poobede ma od vyčerpania hádže zo strany na stranu tak, že mám čo robiť, aby som sa vmestila do chodby medzi ambulanciami. Kríza preveľká… Sú dni, keď sa ledva doplazím domov a zaspím už o 18 hodine ako zabitá až do rána.
Prvé tejpy
S operovanou nohou je to stále naozaj veľmi náročne, ale ide to. Naďalej prekračujem svoje limity, denne urobím aj 14 tisíc krokov iba v práci, neflákam ani rehabilitácie, ale ako povedala fyzioterapeutka, od môjho nástupu do práce sa pozerá na zázrak, ktorý výrazne začína konečne vyzerať ako chodidlo a začína sa aj zafarbovať do správnych odtieňov. Po prvý raz v živote som si nechala nalepiť tejpy, pridali mi síce ešte pretlakovú rúru na ešte lepšie prekrvenie aj s lymfou, ale je to naozaj na dobrej ceste. Docentko mal pravdu, najlepšia rehabilitácia je chodenie. Už sa dokonca ako tak postavím aj na špičky. Opatrne a nie na doraz, ale postavím. Niektoré uhly nie sú síce stále príjemné, ale bolesť sa dá vydržať a nevyžaduje si ďalšie analgetiká.
Sezóna bez golfu
Dobre, občas to v práci preženiem a noha do večera celkom slušne opäť napuchne, ale do rána sa zasa spamätá. Na golf to túto sezónu asi nevyzerá, ani na tanečky ruka hora, dokonca ani na moju milovanú brigádu v záhradníctve, ale nádej zomiera posledná.
Snáď sa raz do tých krásnych nových topánok predsa len obujem.
Som nesmierne rada, že najhoršie mám už za sebou a že sa to aj vďaka enormnému chodeniu v práci rýchlejšie hojí zo dna na deň. Ďakujem všetkým, ktorí ma celé tie mesiace podporovali, pomáhali mi a zaujímali sa o mňa. Boli to dlhé mesiace v nekomfortnej zóne a aj samoty.
A druha noha? Určite pôjde pod nôž aj tá. Už však neurobím dve zásadné chyby:
1. Operáciu si naplánujem mimo zimného obdobia, aby som mohla do práce nastúpiť skôr a nebáť sa, že sa niekde na ľade v gumených sandáloch prizabijem.
2. A určite si pri prepúšťaní po zákroku rovno vypýtam aj poukaz na rehabilitácie, aby som s nimi mohla začať čo najskôr. Na základe prežitého totiž viem, že rekonvalescencia po operácii potom trvá oveľa kratšie. Škoda, že to nenapadlo aj chirurga.
Ponaučenie
Neodkladajte túto operáciu na čo najneskôr. Je to úplne zbytočné. Len tým všetko skomplikujete. Naozaj pri nej platí, čim neskôr, tým horšie. Nemáte ju prečo odkladať. Najmä, ak máte vďaka mne a Dalito možnosť si prečítať, ako to po takej operácii s vami vlastne bude. Čo vás čaká a neminie. Ja som tú možnosť nemala. Som však rada, že som vám pocity mohla sprostredkovať. Dúfam, že som pomohla. Lebo to bol pôvodný hlavný zámer. Nie sa nechať ľutovať, ale pomôcť každému, kto nad operáciou halluxov uvažuje. Držím vám nesmierne palce na rukách aj nohách, lebo už ten operovaný palec aj s prstom vedľa dokážem konečne ako tak aj ohnúť. Najhoršie na všetkom je však to, že ma začína celkom vážne bolieť koleno!
(Ak vás zápisník halluxov zaujal, čo všetko vás po takej operácii čaká alebo len nechcete prísť o skúsenosti, postrehy či komentáre na Dalito.sk, tak nás môžete podporiť a darovať nám kávu)