Spektrum

Ženy, ktoré menili históriu

Ženy to s postavením v spoločnosti nemali vždy ľahké. Muži im často priradili úlohu matiek, manželiek a kuchárok. Ako sa však menila doba, aj odvaha žien rástla. Ešte stále bolo tých smelých málo, no niektoré z nich môžeme pokojne označiť za priekopníčky.

Považovaná za Berniniho v sukni

Anglická sochárka Anne Seymourová Damerová (8. 11. 1749  – 28. 5. 1828) pochádzala z aristokratickej rodiny a do rovnako postavenej sa aj vydala. Jej manželstvo nebolo nijako úspešné a skončilo sa samovraždou manžela Johna. Až v tomto období začala Anne skutočne tvoriť. V modelárskom umení ju inšpiroval Guiseppe Ceracchi, v rezbárskom John Bacon a v anatomickom William Cumberland Cruikshank. Anne modelovala predovšetkým busty, a to v neoklasickom štýle. Ako materiál používala vosk, terakotu, bronz a mramor. V rokoch 1784 – 1818 vystavila 32 diel ako čestná vystavovateľka v londýnskej Kráľovskej akadémii. Jej skulptúry a basreliéfy sa objavili na mostoch cez rameno Temže alebo v divadelných hrách v Shakespearovej galérii.


Už počas života ju obvinili z lesbického vzťahu. Preferovaním pánskeho oblečenia a demonštratívnymi priateľstvami so ženami tento názor ešte podporovala. Románik medzi ňou a herečkou Elizabeth Farrenovou sa stal námetom pre knihu Život v maske (2004). Jej dokonalé sochárske diela prirovnávajú k talianskemu umelcovi Giovannimu Lorenzovi Berninimu, ktorého diela zdobia polovicu Ríma.

Osobná maliarka Márie Antoinetty

Za najlepšiu maliarku 18. storočia je považovaná Elisabeth Vigée-Lebrunová (16. 4. 1755 – 30. 3. 1842). Jej umelecký štýl sa radí do rokoka, ale ide skôr o neoklasicizmus. Preslávila sa ako portrétistka Márie Antoinetty. Francúzsku kráľovnú alebo jej rodinu zvečnila na plátne viac ako tridsaťkrát počas šesťročného pôsobenia vo Versailles. Elisabeth bola vydatá dvakrát. Prvý raz ju ovdovelá matka vydala ako 13-ročnú za bohatého klenotníka. Nevieme, ako sa skončilo manželstvo, no 11. januára 1776 sa vydala druhýkrát a o štyri roky neskôr porodila dcéru Júliu. V roku 1787 vyvolala škandál autoportrétom, na ktorom je zobrazená s dcérou a úsmevom s odhalenými zubami.

S manželom strávili istý čas na cestách po Holandsku a Flámsku, kde sa inšpirovala technikou tamojších majstrov. Po Veľkej francúzskej revolúcii žila v Rakúsku, Taliansku, Švajčiarsku, Anglicku aj Rusku. Na cárskom dvore maľovala členov rodiny Kataríny Veľkej a namaľovala aj portrét posledného poľského kráľa Stanislawa Augusta Poniatowskeho. Madame Lebrunová zanechala po sebe 660 portrétov a viac ako 200 krajinomalieb.

Obdivuhodná záhradníčka

Britská záhradná architektka, maliarka a spisovateľka Gertrude Jekyllová (29. 11. 1843 – 8. 12. 1932) bola silne ďalekozraká. Začínala ako maliarka a pracovala najmä na veľkých plátnach. No postupne jej zrak slabol a videla len na 5 cm. Svoju lásku k umeniu musela tak preniesla do záhrad. Gertrude je uznávaná pre svoje jedinečné vzory a maliarsky prístup v usporiadaní záhrad. Pri výsadbe využívala žiarivé farby. Ako prvá brala do úvahy celkovú štruktúru, rozloženie a kompozíciu. Získala mnohé ocenenia za vyše 400 záhrad, ktoré navrhla vo Veľkej Británii, Európe i Severnej Amerike, a za 14 kníh, ktoré napísala. Rodinný priateľ spisovateľ Robert Louis Stevenson si požičal jej priezvisko pre svoju slávnu novelu Dr. Jekyll, Mr. Hyde.


ilustračné foto: dalito.sk

Švédska nábytkárska firma odpozorovala jej štýl

Švédska maliarka Karin Bergöö Larssonová (3. 10. 1859 – 18. 2. 1928) rozvíjala svoj štýl na Švédskej kráľovskej akadémii umení. Po ukončení štúdia odišla na Grez-sur-Loing pri Paríži, aby sa pripojila k početnej kolónii škandinávskych umelcov a mohla naďalej maľovať. Tu stretla známeho švédskeho maliara Carla Larssona (1853 – 1919), za ktorého sa v roku 1883  vydala. V najbližších rokoch sa Karin vzdala maľovania, porodila tri deti a kočovala s manželom medzi Francúzskom a Švédskom. Detí mala celkovo osem a postupne v sebe objavila dizajnérske vlohy. Milovala farby, drevo a vzdušnosť. V období, keď Európe vládol viktoriánsky štýl, odmietala ťažobu a pochmúrnosť.

ilustračné foto: dalito.sk

Jej štýlom sa inšpirovala známa nábytkárska firma a dodnes je to pre ňu charakteristická značka. Žltá, zelená, červená a modrá hrali v domácnosti Larssonovcov hlavnú úlohu. Na biely obrus vyšila ovocie, na obliečky kvety. Podlahy zdobili farebné koberce, okná kárované závesy a stoly vázy s kvetmi. Karin sa zamilovala do textílií, návrhov oblečenia a nábytku. Vybavenie ich domu nie je žiadna manufaktúra, ale precízna stolárska práca podľa návrhov domácej panej. Aby dom ešte viac presvetlila a zväčšila, dala Karin z okien dole záclony a závesy a nábytok porozmiestňovala na vyvýšenom mieste pozdĺž stien. Takéto usporiadanie domácnosti umožňovalo veľkej rodine užívať viac miesta v dome. Na mnohých dielach Carla Larssona vidieť Karin v ich dome pri nejakej práci. Ako maľuje, šije, vyšíva. Jej textilné vzory a farby boli absolútnou novinkou. Bol to nový abstraktný štýl vyskladaný v žiarivých farbách.

ilustračné foto: dalito.sk

Korzety a spodná bielizeň ako prežitok

Francúzska módna návrhárka Madeleine Vionnetová  (22. 6. 1876 – 2. 3. 1975) priniesla revolúciu do krajčírstva. Vo Francúzsku ju stavajú na jednu úroveň s Coco Chanel. Svoj prvý módny dom otvorila v Paríži v roku 1912, no s príchodom 1. sv. vojny ho musela zavrieť. Najväčší vzostup zažila v rokoch 1919 – 1939, keď svoje impérium rozšírila aj na slávnu Piatu avenue v New Yorku.

Ako 18-ročná zažila krátke manželstvo aj stratu dieťaťa. Opustila manžela a odišla robiť krajčírku do nemocnice v Londýne. Po návrate z Paríža pracovala 6 rokov v módnom dome Callot Soeurs pri tzv. pásovej výrobe. Jej cit návrhárky však bol v rozpore s volánikovou módou domu. Ako prvá zrušila pod ženským oblečením korzet a dokonca aj spodnú bielizeň. Jej šaty boli rafinovane jednoduché. K nadšencom jej tvorby patrili Marlene Dietrichová, Katherine Hepburnová, Joan Crawfordová aj Greta Garbo. Bola priekopníčkou aj v iných oblastiach. Pre svojich zamestnancov zaviedla platenú aj materskú dovolenku, lekársku a zubnú starostlivosť, zriadila jedáleň. Počas svojej kariéry vytvorila viac ako 12 000 návrhov.

Salón sestier Fontanových


Talianske sestry Fontanové sa postarali o revolúciu vo svete látok, nití a ihiel. Nezľakli sa vojnového obdobia, počiatočného neúspechu a nezastavila ich ani tragédia v rodine. Založili svoj vlastný módny dom a obliekali najslávnejšie hviezdy Hollywoodu. Zoe, Giovanna a Micol boli obyčajné krajčírky, ktoré sa remeslo naučili od svojej mamy. Najznámejšou z nich je prostredná Micol (8. 11. 1913 – 12. 6. 2015).  Ateliér sestier Fontanových vytvoril dostupnú módu pre ženy v 40. až 70. rokov 20. storočia, kedy bol na vrchole slávy.

Micol bola vydatá dvakrát. Prvýkrát sa vydala síce za vcelku zámožného Enrica Landiho, no s lenivcom a sukničkárom šťastná nebola. Nezodpovedný chlap sa nedokázal postarať ani ňu, ani o ich spoločnú dcéru Mariu Paolu. V predvečer prvej veľkej módnej prehliadky Mariu Paolu uniesol, a tak Micol namiesto veľkého triumfu riešila úplne iné problémy. Micol sa našťastie dcéru podarilo vypátrať a vrátiť sa s ňou späť do Ríma.

Výrazný posun v kariére prišiel, keď sa Micol zoznámila s hollywoodskou herečkou Lindou Christianovou a neskôr navrhla jej svadobné šaty pre sobáš s hercom Tyronom  Powerom. V čase, keď sa módny dom dostával do povedomia a jeho meno sa vyslovovalo s úctou, zasiahla Micol najkrutejšia rana osudu. Na prázdninách v Kalábrii sa jej dcéra nakazila týfusom, pravdepodobne zo znečistenej vody, a napriek snahe lekárov, v predpubertálnom veku zomrela. Micol sa zo smrti dcérky spamätávala veľmi dlho. Prijala pozvanie Lindy, aby opäť strávila nejaký čas v USA. Práve počas tohto obdobia nabrala druhý dych. Šila, tvorila, vymýšľala a svojimi kreáciami ohurovala. Na vrchole slávy obliekala hviezdy ako Ava Gardnerová, Grace Kellyová, Audrey Hepburnová, Liz Taylorová či Jackie Kennedyová-Onassisová.

Záhrada princeznej Grace, Monaco, foto: Vladimír Tomeček

Ako každá talianska rodina, aj Fontanovci patrili k veľmi pobožným. Až do 70. rokov 20. storočia neexistoval v Taliansku rozvod. Jedinou možnosťou bolo anulovanie sobáša. Po niekoľkých apeláciách na pápeža, ktorý slávne sestry Fontanové aj s rodičmi prijal na súkromnej audiencii, sa podarilo prvý zväzok Micol ukončiť práve touto cestou. Mohla sa znova vydať, jej druhým manželom sa stal Dr. Leonardo Cafiero. Bola veľmi šťastná, deti však už nikdy nemala.

Sestry navrhli aj kostýmy pre Anitu Eckbergovú vo filme Sladký život, no tvorili aj komerčnejšie. Talianska národná letecká spoločnosť Alitalia obliekala do kostýmov od sestier Fontanových svoje letušky. Ako prvá zo slávnych sestier zomrela Zoe (1911 − 1978). Vysokého veku sa dožila aj Giovanna (1915 − 2004). Niektoré diela sestier sú dodnes vystavené v Metropolitnom múzeu v New Yorku či v parížskom Louvri.

Môže vás zaujať:

Boli sme na mieste, kde havarovala kňažná Grace. 14. septembra zomrela



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *