Rozhovory

ZLOCHA: „Robíme všetko pre dokonalú búrku na prúser.“

Na papieri videl už toľko reforiem slovenského vysokého školstva, že si na všetky ani nespomína. Väčšina totiž skončila iba na papieri. Branislav Zlocha sa vysokoškolskej problematike venuje 25 rokov, posledných 15 ako  riaditeľ pre marketing a rozvoj na Vysokej škole manažmentu / City University of Seattle v Bratislave.

V roku 2007 vypracovala misia  Európskej asociácie univerzít komplexnú štúdiu stavu vysokých škôl na Slovensku. Presne definovala čo musíme urobiť pre zlepšenie stavu. Urobili sme to?

Takmer nič. Naozaj minimum. Keď naozaj chcete niečo zmeniť, trvá to strašne dlho. Systém vysokých škôl nie je ako firma, kde si sadnete s ľuďmi za zatvorené dvere a poviete, pozajtra chcem riešenie a výsledky.


Takmer 28 od revolúcie a 10 rokov od štúdie je málo?

Je to veľmi veľa! Všetkým návrhom však chýba exekučná časť. Na papieri vieme všetko čo treba urobiť, ale keď prišlo k tomu, že poďme to urobiť, tak sa nič nestalo.

Kam sa slovenské školstvo rúti?

Neviem, či sa rovno rúti, lebo ľudia sa vždy nejako zachránia. Vždy nastúpil zdravý rozum rodičov, ktorých nedokážeme naviesť na to, že sa niečo rúti. Stále využijú všetky svoje nástroje, rozhľad a financie na to, aby pre svoje deti, ak doma nenájdu riešenie, urobili to najlepšie. Pozerajú sa potom za hranice čoho dôsledok je aj to, že dnes máme na českých univerzitách 25 tisíc vysokoškolákov a aj to, že vonku pracuje viac ako 300 tisíc Slovákov. Veď dnes máme reálne 20 percent promočného ročníka medikov už na zahraničných klinikách. Nejde ešte o apokalypsu, ale z makro pohľadu sa už reálne takmer 28 rokov niečo vážne deje. Otázkou teda je, ako dlho sa to ešte dokáže rúcať.

Ako dlho?

Podľa mňa ešte dosť dlho. Ku skolabovaniu má podľa mňa bližšie skôr zdravotníctvo, ale vysoké školstvo to ešte chvíľu takto potiahne. Tam tečie 500 mil. eur ročne plus eurofondy, takže školy sa nejakým spôsobom vedia vždy zariadiť.


Spoločnosť však potrebuje vychovávať moderných ľudí. Toto čo produkujeme na vysokých školách, to je podľa vás normálna cesta vyspelej spoločnosti 21. storočia?

Áno, je pravda, že systém nemáme nastavený smerom k študentovi a pokiaľ to nebude čistý “focus” na študenta s tým, že všetko ostatné je druhoradé, tak dovtedy sa nemá čo zmeniť. Pokiaľ bude na škole všetko vystavané okolo učiteľa a vedy, a nie študenta a jeho záujem študovať, tak dovtedy nemôže nastať zmena k lepšiemu. Vzniká tu aj obrovská generačná priepasť vo vekovej štruktúre pedagógov vo vzťahu k študentom. Prístupy JA som profesor, ty si študent, to už svet dávno prekonal.

foto: VŠM/City University Bratislava

Ťaháme za sebou socializmus?

Určite. Veď sa pozrime iba na reprezentantov zmien v univerzitnom priestore. Kto to je? Nájdeme tam ešte ľudí, ktorí tam boli pred rokom 1989 alebo hneď v 90 rokoch, alebo tí, ktorí už boli ministrami a šancu na reformy mali, ale ju nevyužili a dnes sa pasujú do role reformátorov. Potom ich kredit je veľmi nízky, veď už povedali všetko. Spoločnosť by predsa za 500 miliónov eur ročne mala chcieť niečo nové, čo bude reflektovať na zlý stav a bude prinášať reálne riešenia. Žiadne do zásuvky, ale aby sa naozaj začali diať veci. Bojím sa ale, že starých psov nové triky nenaučíš. Určite musí prísť generačná výmena, ktorá prinesie nový vietor a motiváciu.

Aká je motivácia starých v systéme ostať?

To je čisté udržovanie status quo. Je mi dobre, bol som na tej škole posledných 30 – 40 rokov. Viem, že ma tam vždy čaká moja kancelária, idem s určitým prúdom v nejakom systéme a nemusím sa až tak veľmi snažiť o to, aby som tam bol aj zajtra aj pozajtra aj o rok. Tlak na ľudí v systéme verejného vysokého školstva je veľmi malý alebo skoro žiadny.

Ubližujú takíto pedagógovia svojim pohodlným postojom verejnému školstvu?


Ak by sme povedali, že novej generácii ubližujú, chápali by sme to, že to robia vedome. Čo si nemyslím. Systém je však nastavený tak, že oni do neho iba vstúpia a neočakávajú žiadne turbulencie.  A keď si tú vlastnú ryhu v systéme vyjazdia dostatočne hlboko, tak už aj oni začnú byť voči zmenám  rezistentní.

promócie VŠM/City University, zprava B.Zlocha/Foto:VŠM

Myslíte napríklad na poslednú komisiu, ktorá má opäť a znova zhodnotiť stav vysokých škôl na Slovensku aj s bývalým ministrom školstva?  Má na to, aby modernizovala systém so 158 tisícmi ľudí?

Tam je jediná šanca a tou je, že sa medzi nimi objaví osvietenec. U starých štruktúr málo vidieť odvahu na zmenu. Môžeme sa porovnávať s univerzitami na úrovni Slovenska, alebo niekto, nedajbože, nájde odvahu a povie, poďme sa porovnávať s úspešným svetom. Ale v takom prípade musíme vyjsť zo zápecníctva a reálne sa pozrieť na kroky, ktoré postupne uzatvoria priepasť medzi slovenským a zahraničným  vysokým školstvom. Bohužiaľ dodnes sa táto priepasť stále otvára,  čoho výsledkom je stále zvyšujúci sa počet odchádzajúcich študentov do  zahraničia.

Nie je to aj tým, že máme vysoké školy zadarmo?

Určitá spoluúčasť študenta by naozaj mala byť. Dôvod, že veď ich vychovávame pre spoločnosť sa už pominul, keďže významná časť absolventov odchádza do zahraničia. Štát už nestráca len ľudí, ale aj peniaze za každého absolventa, ktorý ostane vonku alebo štúdium neukončí. A samostatnou kapitolou je, samozrejme, keď absolvent neskončí v odbore, ktorý vyštudoval. Áno, je to vyhadzovanie peňazí.

Tak v čom je problém? Prečo sa za školy neplatí? Chýba politická odvaha?

Presne. Povedzme si to otvorene. Problém Slovenska je, že nám chýba politická odvaha! Na to čo urobili napríklad Briti, vo forme odloženého 6 tisícového školného, ktoré zvýšili na 9 tisíc. Zopár áut na predmestí Londýna zhorelo, potom to utíchlo a dnes tam študent študuje formou odloženého školného. Teda po získaní diplomu, keď sa až zamestná, a pokiaľ nezíska určitú minimálnu mzdu, z ktorej začína platiť späť školné, tak až vtedy to začína štátu splácať späť. Ak nikdy nedosiahne určenú výšku príjmu, tak školné nespláca vôbec.


Hosťovská prednáška Eurokomisára Šefčoviča (Smer-SD) o energetickej únii/foto:VŠM/City University BA

Akú našu verejnú univerzitu by ste u nás odporučili mladému Slovákovi, ktorý chce mať naozaj kvalitné vzdelanie?

Na Slovensku existujú fakulty, z ktorých sa dá vybrať, ak reprezentujú odozvu potrieb praxe. Potom tu máme študijné programy, ktoré sú nadbytočné, duplicitné a spoločnosť ich v našej ekonomike v takom počte nepotrebuje. Tam treba upratať, a to je práve úloha štátu, kam bude smerovať svojich 500 mil. eur každý rok. A ja ako štát, ak viem, že potrebujem viac technikov, tak spravím opatrenia.

Je to aj o ich počte, alebo iba kvalite verejných škôl?

Je pravdou, že ich  máme trošku viac. Počet nám riedi balík. Veď čím mám viac rektorov, tým ich viac musím platiť. Pre mňa je napríklad nepochopiteľné na čo máme v Trnave dve univerzity?! Tak si povieme vážení, tu máme v Trnave dve univerzity, kde platíme dva rektoráty a neviem čo ešte všetko, tak ich spojme! Veď sa spojil napríklad rozhlas s televíziou, a čo? Nič zásadné sa nestalo.  Súkromné vysoké školy nás nepália, tie nefinancujú daňoví poplatníci. Paradoxne po roku 2008 začal počet študentov klesať a klesá dodnes. Z 225 tisíc študentov podľa odhadov padneme  na 140 tisíc nielen  v dôsledku demografie, ale práve aj pre odchod študentov do zahraničia. Ale paradoxne počet učiteľov sa nám zvyšuje! Keď sa na to sedliackym rozumom pozeráme – keď sa mi znižuje počet klientov, tak predsa nepotrebujem toľko obsluhujúcich?!

foto:promócie VŠM/City University Bratislava

Kedy budú na verejných školách vypúšťať študentov osobnosti do života   ako vo vyspelých krajinách so slovami, urobili ste všetko preto, aby vám život ležal pri nohách. Veď ste mimoriadni a jedineční, dokázať môžete všetko. Stať sa aj Generálnym tajomníkom OSN.

Áno, na kvalitných univerzitách naozaj absolventom vštepujú do hláv, že môžeš dokázať všetko. My sme urobili, čo sme mohli, aby sme ti dali čo najkvalitnejšie vzdelanie a zajtra ráno, keď sa zobudíš s diplomom v ruke si najlepšie pripravený na to, aby si tým generálnym tajomníkom OSN mohol byť. A my ti to zo srdca prajeme. Nastavenie podpory študentom v posledný deň je najmä na amerických univerzitách naozaj silné. Že síce odchádzaš od nás, ale my sme urobili všetko preto, aby si mohol  byť v živote úspešný. Najmä na kvalitných amerických školách sa to povie nahlas.  Je pravdou, že u nás nie. Možno by to znelo veľkohubo až neprirodzene. Faktom však je, že mnohé tie kvalitné  univerzity vychovali nobelistov, prezidentov, svetových lídrov, takže tá škola hovorí aj so svojej vlastnej histórie. Pozor! A zároveň im hovoria, že my ťa potrebujeme, neodchádzaj z regiónu, lebo spoločnosť ťa potrebuje. Toto je veľmi významný fakt, ktorý u nás chýba. Jednoznačný odkaz mladým, že moment, ale my vás potrebujeme tu! Vy ste dostali naše diplomy, my sme vám to štúdium, ako daňoví poplatníci zaplatili, ale my nechceme, aby ste to štúdium potom realizovali v zahraničí! Každý rozumný štát si uvedomuje, že mladých ľudí potrebuje.

Slovensko je podľa EÚ krajinou, kde bude najväčší rozdiel medzi produktívnou a neproduktívnou časťou obyvateľstva. Slovensko zatiaľ robí všetko pre takzvanú „dokonalú búrku na prúser.“  To znamená, že budete musieť, či sa vám to páči alebo nie,  zo stále menšieho rozpočtu, keďže do neho prispieva stále menej ľudí sa starať o stále viac neproduktívnych. Nastane takzvané manažovanie chudoby. A teraz si reálne povedzme, kto chce v takej krajine žiť?!

Prečo to na promóciách nemôžeme povedať mladým aj my a požiadať ich, že vyštudovali za peniaze dospelých, aby ostali tu, lebo ich krajina potrebuje?

Môžeme. Napríklad im povedať áno, vychovali sme tu na univerzite prezidenta, či ministra a dať im aspoň odkaz, že sa nimi môžu stať aj oni, lebo my sme presne takých vychovali a je to už iba na vás. Ale potrebujeme vás doma! Toto nie je nič zložité a má to veľký odkaz.

City University BA, 1.miesto Microsoft Awards Praha 2017, zprava B. Zlocha/foto:VŠM

Prečo by sa mali študenti s prestížnymi zahraničnými diplomami vrátiť na Slovensko? Čo im vlastne môžeme ponúknuť?

Môžeme im ponúknuť iba podmienky, aké sú ale s tým, že im ponúkneme aj svetlo na konci tunela. Lenže to musí byť aj pravda. Mladí však svetlo na konci tunela nevidia, a tak odchádzajú. Vidia, že to ide nesprávnym smerom a chýba im perspektíva. Takže zoberú zdravý rozum do hrsti, poradia sa s otcom, mamou, že tam a tam mám také možnosti, odchádzam, uvidím, keď sa to o pár rokov zlepší vrátim sa. Mladí všetko sledujú. Vidia čo sa na Slovensku deje.

 



Komentáre (3)
  1. marian píše:

    pravdu ma, ako hovorim uz davnejsie, slovensko je rovnako nevzdelane ako v 18 storoci akurat ze tu dnes kazdy ‘beha s diplomom’. Na co su tisice socialnych pracovnikov ci pedagogickych absolventov alebo rozne vs riadenia statnej spravy ci masmedialnej komunikacie ??? ….. struktura absolventov absolutne nereflektuje dopyt na trhu, ludia „si robia“ vysku aby ju mali, to je myslenie 20ho storocia. Ku mne ked pride na pohovor takyto ‘inzinier’ tak ma urcite mensiu sancu ziskat miesto ako clovek bez VS ktory sa na nic nehra. Okrem podnikania som aj rodic a sucasna situacia ma okrem nevyhod aj iste pozitiva z hladiska konkurencieschopnosti buducich absolventov. Zodpovedni rodicia vcas riesia zahranicne univerzitne vzdelanie svojich deti, to je dnes jediny rozlisovaci znak na pracovnom trhu. Skratka zamestnavatelia prestali ‘nasim’ skolam verit. Vedomy si toho ze vacsina studentov dostane slovensku kvalitu vzdelania mam pocit konkurencnej vyhody ked moje deti budu „behat“ so zahranicnymi diplomami. Je to moj nazor, mozno sa mylim, ale zatial to vidim takto. Jeden z prvych krokov by malo byt spoplatnenie studia, co je zadarmo nema hodnotu a rovnako to beru aj studenti, maju „na haku“, a maximalne improvizuju (teraz nemyslim medikov, matfyz, feiku ani stu).

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *