Ako Kriváň okrivel nad ruskou zástavou
Keď v istom hoteli vo Veľkej Lomnici odomknete izbu, na posteli vás vždy čaká malá zaujímavosť „BED TIME STORY“ ako pozornosť hotelovým hosťom. Na nadúchaných perinách sa nedá prehliadnuť. Ani potom, čo vám pri vstupe do hotela vyrazí dych pohľad na to najkrajšie čo Vysoké Tatry ponúkajú.
„Ako Kriváň okrivel“ som sa učila kedysi pradávno na základnej škole a priznám sa, absolútne mi to z hlavy vypadlo. Som rada, že mi to vedenie hotela pripomenulo. „Taká maličkosť a ako vie spestriť deň,“ pomyslela som si a začítala sa do malého papierika so starobylou fotografiou nášho Kriváňa, symbolom nielen detských čias, ale najmä národného sebavedomia. Ale prečo ohnutého?
Zneužitý Kriváň
Kriváň je doslova opradený povesťami a legendami. V minulosti bol symbolom posilňujúcim národnú hrdosť a identitu, inokedy ho chudáka zneužívali politici pri každej príležitosti na politické ciele. Bohužiaľ, najčastejšie na šírenie netolerancie až nenávisti k všetkému cudziemu a nepoznanému. Však si spomeňme iba na výroky Mečiara aj s kumpánmi, ktorí sa do hrudí búchali tak, až z toho rozhľadenému človeku prišlo ťažko. A po ňom ďalší.
Z hotelovej izby som pozerala na slovenský symbol a rozmýšľala, prečo sme si vybrali práve takýto ohnutý, akoby toho ohýbania chrbtov na Slovensku už nebolo dosť. Je to náhoda alebo je to v nás až geneticky zakorenené, že si za symbol národnej hrdosti nevyberieme „hrdý kopec“? Asi ako to spievame aj v tej našej tak trochu násilníckej hymne? Nad Tatrou sa blýska… zastavme ich bratia… Vždy sa pozastavím nad tým, prečo si slovenský národ vybral práve hymnu, v ktorej necítim samozvanú slovenskú pohostinnosť, lásku a ľudskosť… Naozaj by nebola krajšia Aká si mi krásna?
„BED TIME STORY“
Hodila som sa na hotelovú posteľ rovno pod najkrajším výhľadom v Tatrách a začítala sa:
„K Vysokým Tatrám ľudia z podhoria odpradávna vzhliadali s úctou, rešpektom a pokorou. Nečudo, že vznikalo množstvo legiend, ktorými si vysvetľovali ich pôvod a poslanie. Jedna z nich sa týkala aj pôvodu vrcholu Kriváňa, ktorému podľa nej môžeme byť vďační prakticky za krásu celých Tatier. Ako to teda bolo?
Traduje sa, že v siedmy deň stvorenia sveta poslal Boh svojho najšikovnejšieho anjela , aby ešte po Zemi rozsial zopár prírodných krás a zveľadil tak už skoro hotové božie dielo. Čo sa však nestalo?!
Keď anjel doletel k najkrajšiemu vrcholu pohoria, zachytil oň krídlom. Vrchol sa ohol a ostal už na veky krivý, vďaka čomu dostal meno Kriváň. To však nebolo všetko.
Po tom, čo anjel zachytil krídlom o horu, roztrhlo sa mu vrece s prírodnými krásami a do Tatier sa vysypali plesá, lúky a dokonca aj svište či kamzíky. Z Tatier sa razom stalo jedno z najkrajších miest na Zemi. Vďaka Kriváňu. Vďaka vrcholu, ktorý sa výstupmi rozhodujúcich historických osobností Slovenska stal jedným z našich národných symbolov. Ale o tom inokedy. Dovtedy ďakujeme Kriváňu za jeho „pomoc“ nielen s Tatrami,“ dočítala som príjemný vzdelávací text o nádhernom Slovensku, kde však zvlčili mnohí ľudia. Rovno som si totiž spomenula na obrovskú ruskú zástavu v obci Malužiná (ako hovorí môj manžel, do smrti si bude pamätať názov tejto obce), ktorá viala na penzióne s reštauráciou takmer rovno do cesty. Taká bola obrovská. Srdce ma zabolelo, čo sa ešte musí strašného stať, aby 51% obyvateľov Slovenska sa konečne zobudilo a hlavne spamätalo. Aby prestali ničiť budúcnosť nielen svojich detí a vnúčat, ale aj naše.
(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)