Poradňa

Ako neuraziť svokrinho kapra

Vianočná etiketa, alebo malý sprievodca Štedrovečernou večerou.

ZASTAVME (SA) BRATIA

Sviatky pokoja a mieru, oslava božieho narodenia, Vianoce. Rolničky, soby a všadeprítomný gýčový Santa. Odvšadiaľ sa na nás hrnú „nevtieravé“ reklamy na nové smartfóny, tablety, ale aj skutočné tablety – na kĺby pre babku a dedka.


Obchody sa predbiehajú vo vianočných superzľavách a ľudia už pomaly vybielujú svoje bankové účty. So skracujúcim sa adventom sa blíži onen deň, pre ktorý každoročne podstupujeme „tortúru“ nákupného šialenstva, stresu a veľkého upratovania. Onen deň „D“ je vlastne večer, Štedrý večer.

Aj keď si to mnohí z nás nepripúšťajú, ale ak sa na nás díva niekto zhora (minimálne ten, pre ktorého tento sviatok slávi každý kresťan, ba aj neveriaci), musíme podaktorí naňho pôsobiť ako poriadni barbari, „burani“ a „sedláci“. Keď už toľko energie, času a peňazí vrazíme do už spomínaného „onoho“ dňa, neuškodilo by aspoň malú štipku toho úsilia venovať aj ľuďom okolo nás, rodine, priateľom a známym. A najmä tým, s ktorými Štedrý večer strávime.

Vianočné trhy v Prahe/foto: Dalito.sk

AJ VIANOCE MAJÚ SVOJU ETIKETU

Možno neuveríte, ale i taká štedrovečerná večera má svoj protokol a etiketu. Už len fakt, že sa skalopevne roky rokúce stretávame v tento deň so svojimi deťmi, súrodencami, zaťmi, nevestami, strýcmi, tetami, rodičmi, svokrovcami, či prarodičmi za jedným stolom o šiestej večer, že darčeky si rozbaľujeme až po večeri a potom ideme spolu na „polnočnú“, nesie silné znaky protokolárneho charakteru.

Sú to zaužívané rodinné zvyklosti a tradície, ktoré sa snažíme dodržiavať, pritom si to ani neuvedomujeme. A to, že si ctíme aj vianočnú etiketu, potvrdzujú aj naše slávnostne prestreté stoly so svietnikmi, najkrajší mamin obrus, ligotajúce sa plamene sviečok, kryštálové poháre, cibuľový servis a samozrejme na puky vyžehlené nohavice a čistý slávnostný odev…

Ako by sme sa mali teda pri sviatočnom stole správať, ak by sme si k nemu posadili „Pani etiketu“?


Keďže ide v našich končinách o najväčší kresťanský, spoločenský, ba aj rodinný sviatok, jeho význam by sme mali podčiarknuť aj „sviatočnejším“ odevom. Nie, tu naozaj nečakajte predpísaný „dress code“. Nik vás nebude snímať do „módnej polície“, tu sa neobliekame pre cudzích, ale kvôli svojim najbližším…

Vianočný stôl/foto: pixabay.com – Kaboompics

ZASADACÍ PORIADOK SI CTÍ ZVYKY I ETIKETU

K stolu by sme nemali meškať. Ak sme v pároch, mali by sme si posadať tradične s partnerkou (manželkou) po pravici.

Pri klasickom „malom“ rodinnom stole sedíme podľa zvyklostí. Každý tam, kde sedáva aj po celý rok. Pri veľkom rodinnom kruhu za vrchom stola (ak je obdĺžnikový) by mal sedieť najstarší člen rodiny (prababka, stará mama, starý otec, otec, alebo matka).

Ostatní podľa veku a postavenia v rodine po jeho boku sprava a zľava. Starý otec, stará mama, potom ich deti s manželmi a manželkami (partnermi) a svojimi deťmi.

MENU PODĽA TRADÍCIÍ

Krásna slovenskej štedrovečernej tabule spočíva v jej rozmanitosti a rázovitosti. Tak ako jednotliví členovia rodiny pochádzajú z rôznych kútov našej zeme, tak aj ich zvyky a slávnostné pokrmy. Každá gazdinka má svoj vlastný štýl varenia a to sa týka aj vianočného menu.


foto: pixabay.com – Einladung Zum Essen

Po prísnom, či menej prísnom celodennom pôste prichádza čas na hodovanie. To začíname pečenými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré sú naším tradičným predjedlom. Oblátky sú nasledované zväčša polievkou, najčastejšie kapustnicou, ale aj hrachovou, šošovicovou, hríbovou, či rybacou. Na juhu Slovenska je mimoriadne obľúbené tradičné „halászlé“.

Ako hlavný chod sa podáva najmä pečený, či vyprážaný kapor, alebo rybie filé s majonézovým, či kyslým zemiakovým šalátom. No stále častejšie ho nahrádzame pstruhom, zubáčom, lososom či iným rybím druhom mäsa. V niektorých regiónoch Slovenska sú na Štedrý večer bežné aj rezne, či pečená hus, alebo bryndzové pirohy.

Dezert je takisto rozmanitý. Niekde sú na stoloch typické makové „pupáky“ (bobáky, bobaľky) a inde zas tvarohové, či makové párance, opekance alebo šúľance. Iní majú zas lokše s makom, štrúdľu, či koláče z kysnutého cesta.

Na slávnostnej tabuli nechýbajú aj zákusky, sladké a slané pečivo, medovníčky, jabĺčka, hrozno a tropické ovocie i rôzne orechy a sušené ovocie.

foto: Dalito.sk

JEDLO SERVÍRUJE DOMÁCA „GAZDINÁ“

Jedlo zväčša podáva matka (hostiteľka). Tá postupne nalieva polievku prarodičom, svojmu manželovi (starému otcovi), deťom a nakoniec vnukom. Hostiteľka si potom sadá za stôl a začína jesť ako prvá, a ostatní ju nasledujú.

Pri jedle používame príbory, rukami jeme len oblátky s cesnakom a medom. Podľa možností by mali byť na stole prestreté čisté príbory pre každý samostatný chod. Lakte by sme si nemali opierať o slávnostnú tabuľu. Ak si chceme oprieť ruky, tak len po zápästia a na okraj stola.

foto: Dalito.sk

Jedlo, aj keď nám nemusí všetko chutiť, vždy aspoň ochutnáme a „inteligentne porýpeme“, aby sme neurazili svokrinho kapra. Ak Vaša manželka vie, že kapra „nemusíte“ môže mamu vopred upozorniť, nech spraví radšej aj pstruha, alebo filé. Domácu gazdinku vždy potešia aj pochvalné slová a poďakovanie za dobré jedlo a za námahu s prekrásnym stolovaním.

MOBIL A SOCIÁLNE SIETE RADŠEJ ANI NEOTVÁRAJTE

„Závisláci“ by mohli aspoň na chvíľu zabudnúť na Facebook a Instagram, a nezdieľať každý chod jedla na sociálnej sieti a čakať na „lajky“. Rozprávame sa kultivovane, venujeme pozornosť najstarším členom rodiny aj deťom. Ak má „hlava rodiny“ slávnostný príhovor, v tichosti počúvame.

foto: Dalito.sk

AKÉ NÁPOJE PODÁVAŤ K ŠTEDROVEČERNÉMU MENU?

Na stole nesmie chýbať voda, či už pramenitá z kohútika, alebo balená. Tú ale radšej prelejeme do skleneného džbána, či karafy. Sladené nápoje a ovocné šťavy by rovnako mali dostať elegantnejší „obal“ a určite sa vyhneme ich servírovaniu v plastových PET fľašiach.

K dobrému sviatočnému jedlu patrí aj kvalitné víno, Tokaj, sekt, prípadne aj ovocné destiláty ako aperitív pred jedlom a brandy ako digestívum po ňom. K vianočným oblátkam s medom a cesnakom podávame sladšie a aromatickejšie vína (polosuché, polosladké biele a ružové) Napríklad iršaj, tramín, muškát, pálava, devín, ale hodí sa i sekt s vyšším cukorným zvyškom. Bublinky sú k slávnostným chvíľam ideálne. Ku kapustnici môže dobre sadnúť suchý rizling, ale ak mávame kapustnicu sladkú s medom a slivkami, radšej k nej nalievame sladké tokajské. K rybe sa hodia ľahšie biele a ružové vína, k dezertom, ako pupáky s makom, môžeme opäť naliať z toho tokajského, alebo robustnejšie červené. Vína aj napriek zimnému obdobiu pred konzumáciou ochlaďte na ideálnu teplotu 7 – 10 °C. Červené trochu menej na 12 – 16 °C.

foto: pixabay.com – Goyaines

Ak ste skôr pivári, nie je hanbou si dať aj jedno dobre orosené priamo z chladničky. Ale aj to radšej z elegantného pivného pohára na stopke.

KEDY ROZBALIŤ JEŽIŠKA?

Po večeri nastáva chvíľa vzrušenia. Najmä pre tých najmenších, ktorí ešte stále veria v „Ježiška“. K vianočnému stromu sa nevrháme ako malé deti, ale najskôr počkáme, kým doje posledný člen rodiny. Aj tu by sme ako na prvých mali myslieť na tých najstarších a na malé ratolesti, ktoré sú najnedočkavejšie. Starším členom rodiny radi pomôžeme s „hľadaním“ to ich darčeka. Svokru slušne pochválime za vhodný výber veľkosti našich ponožiek, tak ako každý rok 😊. Najmä, ak rozbaľujeme darčeky od detí, snažíme sa tváriť prekvapene a radostne. Robíme to najmä pre ich radosť.

foto: pixabay.com – Bru-nO

AJ POČAS ZVYŠKU VEČERA SLUŠNE A ZDVORILO

Zvyšný večer by sme mali aj naďalej zanevrieť na smartfóny a ignorovať pípajúce sms-ky s gýčovými prianiami. Na tie odpovieme neskôr, v tento večer by prioritou mala byť rodina, teplo domova a tradičné Tri oriešky pre popolušku…

Po výbornej večeri je ideálny čas na malú prechádzku, či na návštevu polnočnej omše. Aj keď vysedávanie pri televízore je lákavé, lepšie je ho nahradiť rozhovorom s blízkymi pri rozohriatom krbe a poháriku vína, telefonátom s tými, ktorí na Vianoce nemohli byť s nami, alebo sa jednoducho zahrajme so svojimi deťmi.

Má takáto „paráda“ zmysel, alebo je to len gýčový zvyk, ktorý by sme radšej vymenili za tepláky a reality show v televízii? Vianočná etiketa nie je len starosvetský rodinný ceremoniál so striebornými svietnikmi a kryštálovými pohármi. Je to slušnosť, zdvorilosť a úcta k ľuďom okolo nás i k nám samým. Ak si ju pre stresový a rýchly životný štýl nemôžeme dopriať v roku, tak sa prekonajme aspoň v tento jeden deň. Buďme k sebe milší, vľúdnejší a chovajme sa na úrovni. Vychutnajme si Vianoce nielen telom, ale i dušou!

Pozn. Autor má rád kapra aj pstruha a so svokriným kaprom si vychádzajú dobre 😊

foto: pixabay.com – Monicore

Môže vás zaujať:

Prvé neznesiteľne a príšerne smutné Vianoce, bez nich…

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *