Kultúra

Andrej Hryc: „Kniha je moja spoveď a ňou som si s mnohými vyrovnal účty.“ 

Nazretie do súkromného a rodinného života, dlhej hereckej kariéry a rôznych verejných aktivít ponúka Andrej Hryc v knihe Inventúra. V týchto dňoch vyšlo jej doplnené vydanie po šiestich rokoch.

Okrem osobnej životnej bilancie je v nej uvedené konanie množstva iných ľudí, o ktorých tiež píše otvorene.

„Moji súputníci z prelomového novembrového obdobia 1989 napísali knihy, v médiách spomínali vtedajšie udalosti a vždy tam chýbalo moje meno. Pritom som agitačne jazdil svojím autom po Slovensku a počas bratislavských manifestácií na námestí sedel na prvom schodíku na tribúne a púšťal rečníkov k mikrofónu. Keďže som nebol na očiach, nejako sa na mňa zabudlo pri spomínaní na toto revolučné obdobie. Kvôli vnukom som to chcel zachytiť aj očistiť otcovo meno. Preto som napísal knihu pri 25. výročí revolučných udalostí. Je to moja spoveď a ňou som si s mnohými vyrovnal účty,“ zdôvodnil známy herec.


Vraj manželka so sestrou ho od písania odhovárali, že si narobí nepriateľov a bude sa s nimi súdiť. On z toho nemal obavy, pretože kniha je úprimná, sú v nej jeho víťazstvá i prehry. Za všetkým si stojí a text potvrdzuje fotografiami, výstrižkami z tlače, úradnými rozhodnutiami a inými dokumentmi.

Bol prekvapený, keď vlani na jeseň mu z vydavateľstva Slovart pre veľký čitateľský záujem navrhli nové vydanie doplnené o ďalšie kapitoly.

Kniha na 400 stranách je i pohľadom do socialistického aj súčasného obdobia spoločnosti. Spomína, že základná škola sa mu sprotivila, pretože bol veľmi živé dieťa a musel sedieť s rukami za chrbtom a ako ľavák písať pravou rukou.

Nevedel pochopiť, prečo jeho otec nebol doma takmer sedem rokov a za čo bol odsúdený. Dokonca o tom bola výstava v Astorke. Preto malý Andrej ako syn zločinca bol v škole čierna ovca a jediný z triedy nesmel verejne skladať pioniersky sľub.

Vysvetľuje, ako sa dostal do prominentnej strednej školy s výučbou angličtiny, čo kde v mladosti vystrájal, ktorí piati študenti herectva dobrodružne vo Viedni zachránili svojho pedagóga Ladislava Chudíka od emigrácie v roku 1968. Tiež, ako sa vyhol ponúkanému vstupu do komunistickej strany, prečo odmietol a ako nakoniec hral v osemdielnom televíznom filme Povstalecká epopeja na počesť 40. výročia SNP. Že má doma šabľu „železného“ kapitána z Povstania Jana Staneka je dojímavý príbeh.

S radosťou spomína na divadelné pôsobenie v Košiciach, kde bol ubytovaný na dievčenskom internáte. Čitateľ sa veľa dozvie z filmového a divadelného zákulisia. Kto spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou, ako sa udeľovali tituly zaslúžilý a národný umelec, prečo ho vyhodili zo súboru bratislavskej Novej scény, kde sa neskôr stal riaditeľom. Čo je pre neho muzikálový Mount Everest i aké lobovanie si žiada nominovaný film na Oscara.


Hrycovo Rádio Twist v 90. rokoch veľmi ovplyvnilo politické dianie nielen v prípade únosu syna prezidenta Michala Kováča, ale aj v boji o mediálny priestor v období vlády HZDS, ktoré on pomohol zakladať aj rýchlo z neho vystúpil. Autor hodnotí spoluprácu s Jozefom Majským a inými podnikateľmi, tiež osobné skúsenosti s mnohými politikmi i prezidentmi SR.

Uvádza svoj každodenný život „s papalášmi“, prečo chodil nakupovať do diplomatickej predajne, ako sa stal Seychelským konzulom, aj že druhý raz „ušiel z hrobárovej lopaty.“

Slnko v sieti 2017: Čiara šesť, Piata loď tri ocenenia 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *