Buď 30. septembra vôľa tohto národa
Bol raz jeden obytný dom, do ktorého sa nasťahovali prevažne mladí ľudia, zadlžení hypotékami až po uši aj vďaka parkovaciemu miestu pred domom. Riadne označenému žltými čiarami a tabuľami „Súkromný pozemok, neparkovať.“ Všetci poctivo platili dane nielen za dom, ale aj súkromný pozemok, garáže pod ním a parkovacie miesta na ňom. A nie malé.
Mladí už vyrástli na naozaj dospelých, mnohí z nich už majú vnúčatá.
Napriek tomu takmer 20 rokov denne riešia to isté. Poviete si, že všade sa nájde jeden „arogantný blbec.“ Ale obyvatelia tohto domu takýchto arogantných blbcov riešia každý deň už desaťročia! Takže celkom slušná vzorka slovenského národa. A vlastne už ani neriešia, lebo zloba druhých vás aj tak časom prevalcuje.
Hlavne vo večerných hodinách, keď sa vracali unavení z práce, aby zaplatili aj hypotéky a nemohli zaparkovať na vlastnom súkromnom pozemku, pretože tam niekto od vedľajších panelákov, či miestneho úradu zaparkoval napriek upozorneniu, že ide o súkromný pozemok a všetci to aj dobre vedeli. Označený tabuľami, aj vymaľovaný. Viac majiteľom nedovolili.
Také slovenské fuj
Zákon majiteľov a daňových poplatníkov totiž nijako nechráni. Povolenie na stavebné úpravy, aby tam cudzí ľudia nemohli parkovať nedostali a na odtiahnutie auta nemáte nárok.
Od amorálnych šoférov po upozornení, kde zaparkoval , dostávajú len arogantné reakcie, často s vulgarizmami, vrátane zamestnancov úradu.
Raz dokonca cez tri parkovacie miesta, práve ten mestský úrad, ktorý dane vyrubuje, dal zberný kontajner na verejný neporiadok. Majitelia a daňoví poplatníci podali trestné oznámenie na starostu . Našťastie, vtedy polícia majiteľom parkovacích miest naozaj pomohla a chránila. Starosta musel kontajner odstrániť na základe neodškriepiteľných listov vlastníctva. Ale prišli úradníci z úradu a jedno parkovacie miesto si vyčlenili až kým im na dvere nezaklopala prokuratúra. Úradníkom, ktorých platia aj majitelia pozemku!
Čo tu kameňom dohodíš
Som si istá, že toto by si žiadny Slovák ani starosta , čo tu kameňom dohodíš v Rakúsku, nikdy, ale nikdy nedovolil, pred voľbami a ani po voľbách. Od spomínaného starostu s kontajnerom prešli ďalšie volebné obdobia, po KDH nastúpil Smer-SD, po nich takzvane „nezávislá“, ale ešte arogantnejšia starostka. Taká, viete, tá usmievavá slušná, ktorá vám však do očí bude bez hanby klamať a používať rovnaké praktiky ako jej predchodcovia. Lebo na Slovensku je to tak.
Závidíme tak slovensky, ako iba my vieme, životnú úroveň v susednom Rakúsku, ale doma preto nič neurobíme. Práve naopak. To, čo by sme si v zahraničí nikdy nedovolili, doma robíme s neuveriteľnou ľahkosťou, arogantnosťou až hrdosťou! Dokonca sme až na to pyšní, ako sme to tomu majiteľovi „nandali.“
Bohužiaľ už takmer 20 rokov denne, takže nejde len o zlyhanie jednotlivca, ale povahy národa. Nie je to arogantné správanie naozaj už jej vzorka? Akí naozaj sme, významná skupina, či sme z východu, stredu alebo západu krajiny?
Zaslúžime si
Zaslúžime si vôbec žiť aspoň ako Rakúšania, ktorí však aj morálne hodnoty majú nastavené oveľa oveľa vyššie ako my, bohorovní Slováci, ktorí sú naučení prevažne len žobrať, závidieť, brať, ale nie dávať?
Blížia sa voľby ďalšie voľby, a tak som si spomenula na jeden obytný dom a jeho majiteľov, ktorí za svoje pozemky s parkovacími miestami platia poctivo dane ako márovatí a na tých, ktorí im denne na súkromnom pozemku parkujú, či dokonca poškriabu auto len tak, lebo sa majiteľ parkovacieho miesta ohradil.
Nežijeme na tom našom malom zaprdenom Slovensku naozaj iba tak, ako si zaslúžime a na čo vlastne máme? Lebo na viac jednoducho nemáme? Máme my vôbec na to, aby sme žili ako vo vyspelých krajinách EÚ? Často morálnejšie vyspelejších ako sme my?!
Takže buď 30. septembra vôľa tohto národa, ktorý si zaslúži iba to, ako morálny, či nemorálny je. A potom, tak nám treba Slovákom, voličom. Lebo všetko je o ľuďoch, teda o nás.
(Ak vás tento názor zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)