Budeme potrebovať veľa síl, lebo mnohí už zabudli a väčšina nezažila nikdy

Nevedeli sme sa dočkať, kedy sa nám pandémiu podarí dostať ako tak pod kontrolu, aby sme si aspoň na pár mesiacov mohli vydýchnuť. Načerpať sily pred jeseňou. Nikto totiž nevie, či koronavírus nezmutuje zasa do niečoho, čo z nás vypumpuje posledné zvyšky energie a zdravého rozumu. Nevedeli sme sa dočkať, kedy si konečne budeme môcť objednať letenky nie preto, že rodina, práca… ale pre obyčajné načerpanie síl a zresetovanie duší. Aby sme po dlhých dvoch rokov konečne mnohí vypli negatívne emócie aj informácie. Často aj agresiu a egoizmus okolia, ktoré mnohým zatemnili myseľ.  

Mnohí potrebujú urgentne od všetkého utiecť. Zaplatiť dovolenku niekde na druhej strane planéty, aby od zloby utiekli čo najďalej, aby sa znova naučili mať radi ľudí. Začali sa konečne tešiť, lebo cítia, že ak si naozaj neoddýchnu, ten dlhodobý tlak už v zdraví neprežijú…

Ani sme si však nestihli dať dole respirátory a vyprázdniť nemocnice, a za hranicami je vojna. A nikto nevie, kde sa ruský okupant Ukrajiny zastaví. Kým doteraz sme mali pocit, že už nič horšie ako pandémia neexistuje, zrazu cítime úzkosť z ešte väčšej hrôzy. Bežne sa pri pohľade na bombardovaných ľudí na Ukrajine rozplačú malí aj veľkí, na verejnosti aj v súkromí.   

Pred obrazovkou

Zrazu sa vám na výsostne profesnej sociálnej sieti z hodiny na hodiny vymenia fotografie bankárov, úradníkov, lekárov, ekonómov, sekretárok, analytikov, či IT-čkári, vrcholových športovcov…. na vojačky a vojakov so zbraňami. V lepšom prípade v kanceláriách aj s helmami, v horšom v pivniciach a najhoršom priamo na bojisku. Pozeráte sa na ženy a mužov, ktorí mali byť úplne niekde inde. V živote dokázali veľa a ešte aj majú dokázať. A miesto klávesníc zrazu držia v ruke samopal. Niektorých poznáte osobne, iných nie a neveríte vlastným očiam…

Z fotografií na LinkedIn som hotová, normálne ľudsky odpálená. Sú to ľudia ako my, riaditelia celých pobočiek, úspešných firiem, ktoré budovali roky. Je to moja sieť, na ktorej som sa cítila dobre. V týchto dňoch pred obrazovkou plačem…

Nikdy

Dnes nastala doba, kedy je len za a proti. Nič medzi tým. Dnes len nenormálny človek „hľadá odpovede“ pri agresii a nevie rozlíšiť dobro od zla. A mnohí do toho balia kufre, lebo potrebujú zrelaxovať, lebo už aj tak nevládzu. Cítim sa strašne trápne a previnilo, písala mi priateľka, ktorá odcestovala na dovolenku. Cítim sa strašne trápne a previnilo, písala som priateľke a uvažovala nad tým, že ak odletím aj ja, či by som si zbalila všetky lieky, ktoré bezpodmienečne potrebujem. Alebo mi bude stačiť len zásoba ako vždy? Nikdy v živote som niečo podobné v hlave neriešila. Nikdy, či sa budem mať kam vrátiť… Nikdy.

Oddychujte čo najviac. Človek, ktorý žije život v súvislostiach to potrebuje. Nevyčítajte si naplánované dovolenky. Tým, ktorí sa dnes cítia previnilo, lebo odišli na dovolenky, hovorím už iba jedno. Po prečítaní komentárov na asociálnych sieťach, mnohých aj mladých, nemusíte mať žiadne výčitky. Po tom, čo ešte aj dnes niektorí dokážu vyprodukovať zo seba, akú ľahostajnosť či nenávisť, nemusíte mať žiadny zlý pocit. Ľudia, ktorí si pamätajú, alebo sú jednoducho príčetní, potrebujú načerpať sily, aby vládali spracovať aj tieto pomýlené hlavy. Aby im vládali vysvetľovať, ako sú mimo. A na to človek potrebuje načerpať veľa síl. Takže oddychujte čo najviac, kým sa ešte dá. Budeme totiž potrebovať veľa síl, lebo mnohí už zabudli a  väčšina nezažila nikdy.

(Ak vás tento komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)