BUĎME HRDÍ SLOVÁCI, ALE BEZ PÍSKANIA!
Ako sa zachovať pri hraní (aj cudzej) štátnej hymny.
NÁROD ZAHOREL VLASTENECTVOM PRE HOKEJ
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji opäť prebudili v Slovákoch národnú hrdosť. Obliekame si národné dresy, tričká a čiapky so štátnym znakom, dvojkríž (s hokejkami i bez) nám vlaje na autách i v oknách domov a panelákov. Vidieť opäť hrať našich chlapcov ako za starých čias až hreje pri srdci a vášňou pre hokej horí celý národ.
Potiaľto na našej národnej hrdosti nie je nič nezvyčajné a naše fanúšikovské správanie sa je rovnaké ako kdekoľvek inde vo vyspelom hokejovom svete. Ale len do pondelka 13. mája 2019, kedy sme takmer zdolali Kanadu a minimálne sme mali na dosah jeden isto zaslúžený bod za remízu v riadnom hracom čase.
PÍSKAŤ POČAS HYMNY JE HANBA
Dostať víťazný gól v oslabení 2 sekundy pred koncom mimoriadne napínavého a emóciami nabitého zápasu isto veľmi mrzí aj zabolí. No ešte viac zamrzí horká príchuť inak „hrdej“ prehry, ktorú svojim nešportovým správaním sa vyvolali naši fanúšikovia v košickej hokejovej aréne. Pískať a bučať počas hymny je absolútne nešportové, nemiestne, ba priam prízemne vulgárne!
ČO JE HYMNA A AKO VZNIKLA?
Štátna hymna je symbolom štátu v „zvukovej“ podobe. Ide o hymnickú pieseň, ktorej tóny (alebo aj text) znejú pri štátnych sviatkoch, významných protokolárnych ceremóniách, pri štátnych pohreboch, i počas oficiálnych návštev štátnikov zahraničí. Ale hymnu počuť aj na športových zápoleniach, či pri udeľovaní olympijských medailí víťazným športovcom.
História hymien vo svete sa začala v 16. storočí, kedy si Holanďania ako prví na svete „vybrali“ svoju národnú pieseň za symbol štátu. Drvivá väčšina hymnických piesní však vznikla v priebehu 18. a 19. storočia, kedy sa začali z kráľovstiev a monarchií vytvárať národné štáty. Hymny vo svojich textoch zvyčajne opisujú krásu svojich zemí, národnú hrdosť a boj za slobodu.
Tú našu slovenskú si spievame od roku 1844, kedy na k motívom piesne „Kopala studienku“ napísal verše Janko Matúška z Oravy. Novú hymnickú pieseň si začali spievať študenti bratislavského lýcea počas protestného odchodu pre vylúčenie Ľudovíta Štúra z profesúry. Neskôr sa popevok „Nad Tatrou sa blýska“ spontánne ujal ako národná hymnická pieseň a symbolizovala zápas Slovákov o svoje národné záujmy.
ČO NA TO PROTOKOL A ETIKETA?
Etiketa je predovšetkým o slušnosti a zdvorilosti, protokol už stanovuje isté limity, podľa ktorých sa máme v konkrétnych situáciách správať. A hymna, ako jeden zo symbolov každého štátu, je úzko protokolárna záležitosť. Ak znie národná hymna, tak je isto na to i pádny dôvod. Postavením sa a pohľadom na štátnu vlajku krajiny, ktorej hymnu práve hrajú, vzdávame hold a úctu jej národu a občanom. Tým, že ticho stojíme a prerušíme počas tónov hymny akúkoľvek činnosť, prejavujeme i našu kultúrnosť a úroveň v očiach našich zahraničných partnerov.
Viem, že šport vyvoláva emócie a vášne nikdy nie sú tiché a pokojné. Chápem, že väčšina z nás cíti krivdu z rozhodovania arbitrov v dueli s hokejovým velikánom Kanadou, ako keby to bol boj Dávida s Goliášom. No herný výsledok zápasu 5:6 nebol tou skutočnou porážkou, naozajstnou prehrou a K.O. bolo až naše pískanie počas kanadskej hymny!