Ďakujem mu za každé nové ráno

Prebrala som sa na pooperačnej JISKE, kde ma držal za ruku už hodinu po vážnej operácii. Prihováral sa mi vystrašeným tichým hlasom muža, ktorý sa neskrývane bojí o to najcennejšie čo mu doma ostalo. Poprosila som ho, aby hovoril čokoľvek, aj keď budem mať zatvorené oči. Vyčerpaná a uboľavená som bola totiž tak, že som nevládala zdvihnúť ani viečka.  

A on ma držal stále za ruku a hovoril a hovoril až do noci, kým ho sestričky neposlali domov. Bola to chvíľa, keď som sa prestala báť starnúť. Rozprával s takou láskou, že som navždy pochopila, že staroby sa nemusím báť.  

Dôstojne nedôstojne

Nemocničnému personálu pomáhal denne. Postaviť ma za každých okolností na nohy, poumývať aj dať napiť. Moje prístroje okolo nemocničnej postele hučali vlastne non-stop. Čím viac pípali, tým viac ma stískal za ruku a sľuboval, čo ani nemusel. Lebo všetko čo mi šepkal splnil už dávno. Veľmi dávno, od prvého rande v Devíne, kde sme obaja ešte len tušili, ale nič nerealizovali. Obaja sme mali za sebou vzťahy, ktorým dnes ďakujeme, že boli. Lebo až tie nás formovali do podoby, vďaka ktorej si užívame dlhé roky manželskej harmónie.

Pre operačné zákroky som na dlhé dni prišla o ženskú dôstojnosť. Nikdy ma v takej situácii nevidel, vlastne o nej ani nepočul. Keď ma vyzliekal a pomáhal mi do sprchy som ho prosila, aby sa na mňa nepozeral, že vyzerám hrozne. Celý čas ma ubezpečoval, že som ešte aj po operácii to najkrajšie čo v živote stretol. Klamal s takou láskou, že som mu uverila, aj keď zo mňa viseli hadičky a „kabelky“ s mojimi vlastnými tekutinami.

Nepohol sa odo mňa na centimeter celé týždne. Urobil čokoľvek, aby mi pomohol sa čo najskôr vyliečiť. A celé dni nespal. Vyskočil pri každom jednom mojom zastenaní. Natieral a ošetroval jazvu naprieč telom s takou láskou, akoby to bolo najsexi miesto na mojom tele. Najjemnejšie ako to dokázal napriek tomu, že mu z toho vystupoval pot na čele. Ubezpečoval ma, že mi to ošetrí tak, aby som necítila najmenšiu bolesť.  Doma ma samú nechal až po takmer mesiaci, keď si bol istý, že si dokážem navliecť aspoň ponožky.

Vďačná navždy

Budem mu vďačná celý život. Za celý život s ním. Boli to naozaj ťažké týždne. Nová skúsenosť, po ktorej viem, že sa ráno budím vedľa muža, ktorý urobí pre mňa maximum. Vlastne som to vedela vždy, ale to, aký váš partner naozaj je zistíte až v tých najťažších chvíľach. A ja dnes už viem stopercentne to, čo som sa bála povedať nahlas. Že s týmto chlapom sa vôbec nemusím báť zostarnúť! Že to spoločne dáme až do konca. „Kým máme jeden druhého, zvládneme všetko,“ hovorievame.

Pre niekoho sladké, pre nás doma realita.  Život po 50-tke so skvelým chlapom je obrovské šťastie. „Teším sa na to, ako spoločne zostarneme,“ hovorieva môj manžel. Je úžasné vedieť, že vás niekto stále nefalšovane miluje. A vy sa vedľa neho budíte. V dobrom aj v zlom. V šťastí aj nešťastí. Ďakujem mu za každé nové ráno! A je úplne jedno aké. Len nech je nové a čo najdlhšie. Viem, že je nás takých viac a verím, že takých vzťahov bude čo najviac.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)