Ako si žijem s „koroňákmi“
Nie, nerobím si z koronavírusu srandu. Naopak, beriem ho s plnou vážnosťou, ale bez humoru nedokážem žiť a toto odľahčené pomenovania v Show Jana Krausa ma rozosmialo.
Moje miesto a domov je vždy tam, kde je pracovne môj muž, takže máme niekoľko domovov. Doma v Prahe, v metropole turizmu, sme si povedali, zaočkovaní proti chrípke, tak ako každý rok, sme, tak snáď už tých pár krokov navyše zvládneme.
Inak, očkovanosť proti chrípke, na ktorú každoročne zomrú stovky ľudí je v oboch krajinách, ČR aj SR, minimálna. Čo si myslíte, aká by bola v týchto dňoch proti koronavírusu? Dali by sa aj tí, ktorí odmietajú očkovanie proti chrípke? To sa pýtajú aj najrešpektovanejší českí infektológovia.
Takže, urobila som maximum. Čakajú ma totiž o pár týždňov aj návštevy zahraničia a dlhý let lietadlom.
Na Slovensko chodím minimálne každé dva týždne. Naposledy som bola doma na Slovensku, keď prešli susediace krajiny prvou vlnou vykupovania obchodov bez jediného prípadu COVID-19. Pôvodne som neplánovala ochranu na dýchanie, myslela som viac na zdravotníkov, aby im nechýbali a dnes už chýbajú. V lietadle by však respirátor FFP3 bodol. Skôr, ako ich po desiatkach vykúpia ľudia, ktorí nikdy nikde necestovali, chcela som dva na Slovensku kúpiť aj ja. Smola.
Tak som si aspoň v lekárni kúpila vitamíny pre geriatriu, dve balenia na horúčku a chrípku a dve už podpultové balenia dezinfekcie rúk. A nahnevaná pre „obchod so strachom“ som sa vrátila do Prahy (Česka), kde hlásia už viac ako 30 prípadov.
A čo tam? V podstate nič. Urobila som základné opatrenia. Zrušila som stretnutia v meste, naučila sa odborne si umývať ruky, nechodím na verejné miesta, školu-zahraničný inštitút som presmerovala cez Skype, metro som vymenila za auto, zrušila všetkých lekárov, ktorí ešte počkajú, aj rehabilitácie a operáciu. Behať teraz po predoperačných vyšetreniach vraj v mojom prípade polymorbídnej pacientky nie je najlepší nápad. Zrušila som aj zubára, ktorým odporučili, aby teraz veľké zákroky nerobili, radšej zub vytrhli. No a do toho sa mi teda fakt nechce!
Učím sa nechytať si tvár, pri rozhovore dodržiavať dvojmetrový odstup a byť “neslušná” a pri stretnutí nepodať ruku. Dezinfekciu na ruky používam často a kým sa dá, nosím tenké kožené rukavice… Praha je predsa len svetová metropola.
Prežijem aj bez hokeja, či kina, aj sauny. Do obchodov roky nechodím, uvarené jedlo mi vozia. Do práce však chodím/e normálne aj bez respirátora FFP3, ktorý som v ČR, ešte pred reguláciou, zohnala za 41 eur. V lietadle ho o niekoľko týždňov budem/e naozaj potrebovať.
Inak, vedeli ste, že na to, aby vás „koroňák“ nakazil, musíte byť pri ňom aspoň 15 minút? Upozornila na to primárka infekčných ochorení na Bulovce Hana Roháčová. Keď už niekto vykúpil tie rúška a respirátory, ktoré teraz chýbajú tým, ktorí ich reálne potrebujú.
Zatiaľ som OK rovnako, ako drvivá väčšina potenciálnych „koroňákov“ v Českej republike. A verím, že to tak aj ostane.
A keď nie, ako občianka ZŤP som manželovi povedala: „Nevadí, prežila som s tebou takých nádherných 22 rokov, o ktorých mnohí iba snívajú a nikdy ich nezažijú. Žila som s tebou prenádherný život a s dcérou a vnučkou tu aj tak ešte ostane najlepší otec a „bestefar“ na svete!“ Manžel mi zaťukal na čelo a objal ma… Budem pri ňom vždy tam, kde bude on. Na Slovensku, v Česku, či kdekoľvek inde. Nech sa deje, čo sa deje.
Inak doma nič nové, žijeme rovnako ako predtým, v pohode. … a ďakujem všetkým, ktorí nezabudli a zaujímajú sa, či sme OK.