Spektrum

Gróf Štefan Forgáč bol boháč. Pochovať sa však nechal skromne

Na netradičnom mieste, v lesoch pri obciach Ruskov a Slančík (okres Košice-okolie), sa nachádza hrobka príslušníka jedného z najstarších a najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. V roku 1916 na tamojšom Okrúhlom vrchu podľa jeho posledného želania pochovali grófa Štefana Forgáča (Istvána Forgácha), ktorému patrili hrad Slanec, kaštieľ v Slanci a mnohé ďalšie majetky.

Za svoj posledný odpočinok si zvolil skromné miesto v prírode medzi stromami. Pokoj mu však po smrti nebol dopriaty a hrobka je už desaťročia prázdna.

„Gróf Štefan Forgáč bol najväčším veľkostatkárom v Abovskej stolici a jeho majetky sa rozprestierali na ploche 28.000 hektárov. Mal veľký význam pre celé okolie, pretože poskytoval množstvo pracovných príležitostí, jednak na svojom veľkostatku, kde choval hovädzí dobytok a ovce, a jednak vo svojich lesoch. Drevo z nich sa používalo na výrobu železničných podvalov, ako stavebný materiál a na ďalšie výrobky. Založil napríklad aj skláreň v Slanskej Hute. Ozdobou a pýchou jeho veľkostatku boli čistokrvné anglické dostihové kone, s ktorými sa gróf zúčastňoval na dostihoch v Uhorsku, ale aj v Anglicku a ďalších krajinách,“ priblížila túto postavu Jolana Janičkárová, ktorá o rode slanských Forgáčovcoch a Waldbottovcoch napísala knihu.


Politika ho nezaujímala

Okrem toho, že bol úspešným hospodárom, gróf prejavoval svoj záujem a talent v mnohých oblastiach – ako chovateľ dostihových koní, hráč na klavíri, hodinársky majster, legendárny poľovník, fotograf či maliar.

Hoci sa o veľkú politiku nezaujímal, bol aj členom hornej snemovne uhorského parlamentu.
Bol zručným hodinárom a pre vežu slaneckého kostola a faru zostrojil veľké hodiny. Mal aj hudobný talent a jeho hra na klavír často spríjemňovala salónne spoločenské stretnutia šľachty.

„V roku 1912 kúpil v Berlíne od firmy Choralian Company americký píšťalový organ nesmiernej hodnoty, ktorý mal vo svojom kaštieli umiestnený v troch miestnostiach,“ uviedla Janičkárová.

V súčasnosti sa časť tohto organu nachádza v rímskokatolíckom kostole v Ruskove, ktorého patrónmi boli práve Forgáčovci.

Štefan mal blízko k prírode a zvieratám, na Okrúhlom vrchu si nechal vybudovať pekný lovecký zámok, z ktorého bolo vidieť do Slanca. O tom, že bol zároveň človekom modernej doby, svedčí, že si zriadil súkromnú telefónnu sieť spájajúcu jeho kanceláriu, hájovne a lovecký zámok.


Bol obľúbený

Medzi ľuďmi bol rešpektovaný a obľúbený, svoje humánne cítenie prejavil aj po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď sa z frontu vracali ranení a chorobami vysilení vojaci.

„Pri svojom kaštieli zriadil malú nemocnicu s 12 posteľami. Každý deň prichádzal k raneným, pomáhal ich ošetrovať a venoval sa im,“ povedala Janičkárová, kronikárka obce Nižná Kamenica, kde sídlil Štefanov brat Alexander.

Dňa 29. februára 1916 gróf vo veku 62 rokov náhle zomrel. Členovia jeho rodu boli pochovávaní v krypte ruskovského kostola, on však chcel spočinúť vedľa svojho loveckého zámku v lone prírody, kde posledné roky trávil čoraz viac času. Tak sa počas pohrebu za veľkého smútočného sprievodu aj stalo.

Komunisti zdevastovali čo vedeli

Za éry socializmu mali grófove sídla aj hrobka smutný osud. Kaštieľ v Slanci zbúrali a lovecký zámoček v roku 1985 nezmyselne vyhodili do vzduchu.

„Jeho hrobku vandali v 50. a 60. rokoch minulého storočia trikrát otvorili, zrejme v snahe nájsť nejaké cennosti, ale gróf bol skromný v živote, a tak sa aj nechal pochovať, takže nenašli nič. Nemali úctu ani k mŕtvole nebohého a nechali ju mimo hrobky. Grófovo telo tak postupne zmizlo v útrobách lesa a možno aj v útrobách lesnej zveri,“ dodala Janičkárová.


Náležitej úcty sa grófovi opäť dostalo až v novom storočí. V roku 2004 poškodený náhrobok opravili a premiestnili k ruskovskému kostolu, kde ho vysvätil arcibiskup Alojz Tkáč.

V auguste 2016 pri príležitosti 100. výročia grófovej smrti vyhlásili lokalitu s niekdajším loveckým zámočkom a upravenou hrobkou za významné lesnícke miesto. Štefana Forgáča a jeho zámok tam turistom približuje informačná tabuľa s fotografiami.

Slovenská hanba: Dva kaštiele chátrajú aj vďaka pamiatkarom



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *