Kultúra

Slovenská hanba: Dva kaštiele chátrajú aj vďaka pamiatkarom

V malej obci Vlková pod Tatrami sa môžu popýšiť až dvoma historickými kaštieľmi, oba však postupne chátrajú. Postavila ich rodina Wielandovcov a majú renesančné jadro. Zatiaľ čo väčší východne situovaný kaštieľ si zachoval podobu z čias barokovej prestavby z roku 1764, menší západný bol empírovo upravený v roku 1830 a na prelome 19. a 20. storočia. V tom čase ku kaštieľu pristavili jednopodlažnú historizujúcu prístavbu. Už dlhé roky sú však historické budovy nevyužívané.

Mladší kaštieľ slúžil do roku 2006 obecnému úradu, sídlila tam knižnica i kultúrna sála. Odvtedy mu však súkromní vlastníci nenašli využitie.

„Mali sme veľkého investora, ktorý bol ochotný investovať do rekonštrukcie tohto menšieho kaštieľa zhruba 1,5 milióna eur, nedokázal však nájsť spoločnú reč s pamiatkarmi. Stroskotalo to na požiadavke investora, ktorý tam chcel v jednej časti urobiť nadstavbu o približne 1,5 metra. Bol pritom ochotný platiť zo svojich zdrojov výskum, architektonický návrh i samotné práce,“ konštatoval starosta Vlkovej Peter Bendík.


Mohli sa zamestnať… 

Upozornil, že prácu si tam mohlo nájsť približne desať ľudí a Vlkovej by to pomohlo predovšetkým z pohľadu cestovného ruchu. Obec totiž leží v blízkosti Vysokých Tatier, Slovenského raja či kúpaliska Vrbov a ďalších atrakcií regiónu.

„Je mi to veľmi ľúto, celá obec je z toho sklamaná, mohlo nám to veľmi pomôcť,“ dodal s tým, že podľa neho to sčasti zlyhalo aj na lepšej komunikácii, keďže potenciálnymi investormi boli Slováci žijúci v zahraničí. Mali v pláne v kaštieli vybudovať menší hotel so zázemím.
Majiteľmi kaštieľa sú súkromné osoby a v súčasnosti je stále na predaj.

„Hneď na začiatku som upozornil na jeden zásadný problém, že kaštieľ má limitované možnosti využitia podkrovia. Východná renesančná časť kaštieľa má vyššiu strechu a nakoľko je krov z čias vzniku historizujúcej prístavby, uvažovali sme aj nad možnosťou jeho nahradenia novým krovom, ktorý by mal parametre renesančnej stavby a zároveň by poskytol väčší priestor pre vytvorenie ubytovacích kapacít. Nad západnou častou kaštieľa je však oveľa nižšia strecha, avšak s autentickým krovom z čias vzniku samotnej prístavby. Aj ten by sa dal zobytniť, avšak možnosti sú veľmi obmedzené, nakoľko má krov väzné trámy vo výške 60 – 70 centimetrov nad podlahou,“ zdôvodnil pamiatkar Pavol Jackovič z pracoviska Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Prešov v Poprade.

Kde je vôľa, tam je cesta

Pamiatkari si vedia predstaviť, že by sa budova postavená vedľa kaštieľa, ktorá nemá žiadnu historickú hodnotu, zbúrala a namiesto nej by tam investor mohol postaviť ubytovacie kapacity, prípadne zázemie pre fungovanie kaštieľa.


„Nadstavba západnej historizujúcej časti kaštieľa o 1,5 metra, ktorú nám záujemcovia o kúpu kaštieľa predložili ako podmienku bez akejkoľvek overovacej štúdie využiteľnosti podkroví, by úplne zmenila proporcie stavby, čím by sa narušili jej pamiatkové hodnoty. Dobrým podkladom pre obnovu je spracovanie architektonicko-historického výskumu, ktorý by stanovil aj pamiatkové hodnoty krovov a možnosti úprav stavby ako takej,“ vysvetľuje Jackovič s tým, že sú hranice, za ktoré ich jednoducho nepustí pamiatková ochrana.

Príkladom, ako sa to dá zrealizovať, je podľa vedúcej popradského pracoviska KPÚ Prešov Ivety Bujnovej hotel Lomnica v Tatranskej Lomnici.

„Pri obnove hotela musel a aj vlastník splnil prísne kritériá, pri ktorých bola obnova hotela zrealizovaná so zachovaním všetkých pamiatkových hodnôt objektu. V prístavbe k hotelu boli umiestnené funkcie, ktoré nebolo z kapacitného hľadiska možné situovať v historickom objekte. Podobne, v menšom meradle, je prípustné prístavbu zrealizovať aj pri historickom kaštieli vo Vlkovej,“ konštatovala.

Jackovič zároveň dodal, že okolie kaštieľa je veľmi malé a je potrebné zvážiť úpravu priestoru medzi oboma kaštieľmi. Nutné je očistiť ho od hospodárskych a provizórnych stavieb, ktoré sa tam v súčasnosti nachádzajú, resp. z tohto priestoru medzi kaštieľmi úplne vylúčiť výrobné, hospodárske a skladovacie funkcie.

„Aby v centre obce, ktorého súčasťou sú dva kaštiele a anglický voľnokrajinársky park za cestou, vzniklo zaujímavejšie a atraktívnejšie územie pre investora,“ uzatvára Jackovič s tým, že túto lokalitu je potrebné riešiť komplexne.

Môže vás zaujať:

Slovenská hanba: Z kaštieľa v Zemianskych Kostoľanoch len múry 




Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *