Rozhovory

Ivana Fujašová: „Covid-19 sa prejavuje aj zápalom spojoviek. Pre rúška zasa pribúdajú aj jačmene. Pre monitory syndróm suchého oka.“

Lekári už dokázali, že ochorenie Covid-19 sa prejavuje aj zápalom spojoviek ako hlavným príznakom koronavírusu. Všimli si to už aj  oční špecialisti na Slovensku. Okrem toho, v ambulanciách sa im množia pre rúška a respirátory pacienti s rôznymi zápalmi oči a jačmene oka aj pre vydychovaný vzduch pod ochranou dýchacích ciest.

Okrem toho epidémia nového koronavírusu mnohých zatvorila doma a posadila za počítače, notebooky, tablety či mobily. Úmerne k tejto situácii narastá aj diagnóza syndróm suchého oka, ktorý bol už pred epidémiou narastajúcim zdravotným problémom.  A vláda obmedzila ešte aj pohyb vonku, ktorý má na toto ochorenie mimoriadne priaznivé účinky. Slzy nie sú iba voda, tekutina bez látok. Ich význam je pre normálnu funkciu oka a zraku priveľký a nenahraditeľný.

O tom, ako sa aj počas ťažkých a dlhých epidemiologických mesiacov nedopracovať až k tomuto vážnemu ochoreniu sme sa rozprávali s MUDr. Ivanou Fujašovou, oftalmologičkou, ktorá upozornila, že v dnešnej dobe plnej rôznych zobrazovacích zariadení je záťaž na oči naozaj neprehliadnuteľná. 


Naozaj môže nedostatočné osvetlenie, či celodenné pozeranie do monitorov dlhé mesiace zhoršiť zrak? 

Na náš zrak vplýva zlý uhol pohľadu na monitor zobrazovacej jednotky, kontrast textu a aj kontúry písmen, ktoré nie sú úplne totožné s textom písaným na papieri. Rovnako aj svetlo v okolí prispieva k diskomfortu. Za zhoršením videnia sa často skrýva aj očná vada (hlavne astigmatizmus), ktorú pacient doteraz nepostrehol alebo ju dokázal kompenzovať.

Čo z toho má teda na naše oči najväčší vplyv?


Najväčší vplyv má dlhodobé pozeranie na blízku vzdialenosť (menej ako 70 cm), pri ktorom sa zapájajú viaceré svaly v okolí oka a aj v jeho vnútri. To znamená, že oko je v neustálom napätí a nerelaxuje, čoho dôsledkom je po čase zhoršené videnie. Na druhej strane mnohé výskumy dokázali, že človek počas práce s počítačom žmurkne 5-krát za minútu, čím rovnako môže dochádzať k vysušovaniu oka. Pri bežnom pozeraní žmurkne 15-krát za minútu.

Existuje nejaké pravidlo ako sa správať za počítačom, aby sme si chránili oči?

V prvom rade je dôležité správne nastavenie polohy sedadla a operadla za počítačom, čo pomôže tak aj chrbtici, ako aj očiam. Monitor by mal byť v správnej výške, čo znamená, že horný okraj by mal byť v línii očí, čo napomôže k menšiemu vysychaniu oka pri správnom uhle nazerania na zobrazovaciu jednotku. Podobne je dôležitá aj dostatočná vzdialenosť od monitora, čo je približne viac ako 70 cm. Pri dlhšej práci je vhodné zakomponovať prestávky a z času na čas sa zamieriť pohľadom na väčšiu vzdialenosť. Existuje ľahko zapamätateľné pravidlo tzv. 20-20-20. Každých 20 minút sa pozrieť na 20 sekúnd na vzdialenosť minimálne 20 stôp, čiže aspoň na 6 metrov. Ďalšiu dobrú pomôcku predstavujú aj sklá v okuliaroch s tzv. bluecontrol filtrom, ktorý odráža modré spektrum svetla a oči nepociťujú až takú únavu. A v neposlednom rade aj pravidelná aplikácia umelých sĺz, keď už sú symptómy suchého oka vážnejšieho charakteru.


Deti sú dnes častejšie na mobiloch ako pri počítačoch. Je mobilný telefón pre zrak ešte horší? Predsa len sú bližšie k oku.

Všetky zobrazovacie zariadenia pri dlhodobom používaní negatívne vplývajú na zrak. Pri mobiloch nastáva problém, že si ho deti a aj dospelí kladú bližšie oku, čiže vzdialenosť od zariadenia k oku je menšia ako už spomínaných 70 cm. Deti pri používaní mobilných telefónov často zabúdajú pozerať na väčšiu vzdialenosť. Následkom toho je vzostup krátkozrakosti (myopie) u detí a mladých ľudí.

Môžeme oči nejako trénovať? Majú také cviky význam pri deťoch?


Najideálnejšie je deti poslať von, hrať sa v prírode, ísť na prechádzku. Nezaťažujú oko na blízku vzdialenosť a odľahčia svaly v oku a v jeho okolí tým, že hľadia na väčšiu vzdialenosť na prírodnom svetle, a nie v umelom. Každá takáto aktivita je prospešná pre zrak nielen dieťaťa, ale aj dospelého jedinca. Momentálne je rozšírená tzv. očná gymnastika, ktorej princípy sú založené na pozeraní sa na rôzne vzdialenosti a smery, čím nedochádza ku „kŕču“ svalov oka.

Je to jedno, kedy umelé slzy použijeme? Stačí až pri pocite sucha v oku?

Každý človek, ak začne mať problémy so suchým okom, ako pichanie, rezanie, začervenanie a aj samotný pocit suchosti v oku, tak ako prvé navštívi lekáreň, kde mu na začiatok odporučia umelé slzy. Ako prvá pomoc nie je podstatné aké umelé slzy si vyberie. Uľaví sa mu. Následne by však mal navštíviť ambulanciu oftalmológa, ktorý stanoví presný plán „boja“ so suchým okom. Vo väčšine prípadov si nestačí len kvapkať umelé slzy. Dôležitá je aj hygiena okraja očných viečok, v niektorých prípadoch aj krátkodobá aplikácia kortikosteroidových kvapiek, následne dlhodobá aplikácia umelých sĺz, prípadne v ťažších štádiách aj lokálnej aplikácie imunosupresív (cyklosporínu). Odporúča sa do stravy pridať jedlá s obsahom omega-3 mastných kyselín.

Ľudia si dnes často kúpia kvapky, občas si nimi uľavia a myslia si, že to stačí.

Osobne pacientom často opakujem, že kvapkanie umelých sĺz 1 až 2-krát denne, prípadne len pri ťažkostiach nestačí. Vo väčšine prípadov je dôležité pravidelne kvapkať aj 3 až 4-krát denne, prípadne aj viac, alebo aj ich doplniť gélom či masťou na noc. Vo výbere vhodných umelých sĺz je najlepšie poradiť sa s oftalmológom. Ale ako prvá voľba sú vhodné umelé slzy s obsahom kyseliny hyalurónovej a bez konzervačných látok. A asi úplne najjednoduchšie je riadiť sa cenou, nájsť strednú cestu medzi najlacnejšími a najdrahšími kvapkami, keďže existuje veľká pravdepodobnosť, že niektorú z uvedených vlastností budú obsahovať.

Ako dlho reálne trvá liečba suchého oka?

Liečba je väčšinou dlhodobá, niekedy až celoživotná. Okamžitá úľava je bežná, no keď sa zmenia podmienky prostredia, tak sa ťažkosti vrátia a celý cyklus sa môže zopakovať. Z toho vyplýva, že je dôležitá pravidelná aplikácia kvapiek, hygiena okraja očných viečok a dať na rady oftalmológa.

Veľmi nepríjemný je stav, keď si ľudia pod rúškom priamo vydychujú vzduch do očí. Môže to nejako oko ohroziť, prípadne spustiť syndróm suchého oka?

Vo všeobecnosti spôsobuje dlhodobý suchý a teplý vzduch oku problémy a môže viesť až k syndrómu suchého oka, pričom na to vplývajú aj iné faktory ako je vek, pohlavie (hlavne po menopauze) či iné vplyvy prostredia. V tomto období oku škodí aj prekúrená miestnosť, klimatizácia v aute, ale môže mať na to vplyv aj dlhodobé vydychovanie v rúšku. Navyše sa pri tom kumuluje na rúškach aj veľa baktérii, hlavne pri nie častej výmene a hygiene rúšok. Toto má za následok toho času aj zvýšený výskyt jačmeňov a zápalov.

Ako sa pri manipulácii dá vyhnúť tomu, aby sme si akýkoľvek vírus nezaniesli do oka? Napríklad sa obyčajne potrebujeme poškriabať. 

Najlepšou prevenciou by bolo nepoškriabať sa vôbec, hlavne keď sa nachádzame v cudzom prostredí, ako napr. v supermarkete, mestskej hromadnej doprave, zdravotníckom zariadení a pod. Ale ak máme naozaj potrebu sa poškriabať, tak najlepšou prevenciou je pred tým dezinfikovať si ruky. Myslím si však, že v tomto období je nevyhnutná hygiena rúk v každej situácii a pri akomkoľvek úkone.

Posledné výskumy zo sveta dokonca ukázali, že zápaly spojoviek opisuje až 10 až 30 % pacientov ako príznak koronavírusu. Zaznamenali ste to aj vy? 

Keďže nosová dutina a slzné cesty sú prepojené, tak prejavy zápalu spojoviek pri koronavíruse sú veľmi pravdepodobné. V porovnaní s výskumami zo sveta, čo uvádzate, je percentuálne zastúpenie v ambulantnej praxi zhruba podobné, pričom presná a priama diagnostika bez celkových symptómov je náročnejšia. Tento vírus je detekovateľný len PCR testami zo sĺz alebo výterov zo spojovkového vaku. Bežnými testami sa jeho prítomnosť dokazuje zložitejšie.

Existuje na vírusový zápal oka vôbec liek? 

Priamy liek na vírusový zápal neexistuje. Liečba zápalu spojoviek vyvolaného koronavírusom je skôr symptomatická. V liečbe sa využívajú lubrikanciá (napr. umelé slzy), studené obklady, príp. schladené lubrikanciá, a aby sme predišli druhotnej infekcii baktériami, tak nasadzujeme aj antibiotické kvapky.

Ako sa taký zápal vôbec prejavuje?

Zápal spojoviek vyvolaných koronavírusom sa prejavuje širokým spektrom, od mierneho začervenania oka až po tzv. zakrvavené oko, vodnatým sekrétom z oka, svrbením, pálením a opuchom. Pomocou tejto liečby by mal zápal do 1-2 týždňov odznieť. Sú však popisované aj prípady, keď zápal trval dlhšie, ale to následne viedlo k ďalším komplikáciám.

Sledujete v ambulancii, že by sa celkovo zrak po roku od prepuknutia epidémie ľuďom zhoršoval? Okrem toho, že mnohí asi odkladajú aj prevenciu…  

V priebehu posledného roku, od prepuknutia pandémie, majú pacienti strach navštíviť špecialistov z obáv pred nákazou. Aj preto odkladajú preventívne vyšetrenia a menej akútne stavy. A teda, včasná diagnostika niektorých ochorení sa zanedbala. Percentuálne to však nie je vysoké číslo. Mnohé diagnózy sú aj vo včasnom štádiu riešiteľné. Vážnejšie a akútne stavy sa vyšetrujú bez ohľadu na pretrvávajúcu pandémiu.

Dá sa vôbec už základná zdravotná starostlivosť o oči odložiť? 

V niektorých prípadoch môžeme elektívnu starostlivosť odložiť. Avšak pri celkových ochoreniach, ktoré vplývajú na oko a zrak, ako je diabetes, pacienti s vysokým krvným tlakom, onkologickí pacienti, je proces odloženia elektívnej starostlivosti komplikovanejší. Napríklad u diabetikov môže mať zvýšený cukor v krvi výrazný vplyv na zrak.

Je potom liečba zraku komplikovanejšia, ak sa v tomto prípade zanedbá? 

Áno, je komplikovanejšia. Napr. u vyššie spomenutých diabetikov nemusí pomôcť len dobrá kompenzácia glykémie pacienta, ale pristupuje sa k olaserovaniu sietnice, prípadne k vnútroočnej injekcii a v niektorých prípadoch až k operačnému riešeniu vo vnútri oka. Ak by sa to zanedbalo, tak hrozí aj k strate zraku.

Aké vyšetrenie očí dnes považujete za odložiteľné? Neviem si ako laik predstaviť, či také vôbec existujú…

V podstate žiadne vyšetrenie očí sa nedá odložiť, ak pacienta trápi problém so zrakom. Medzi menej závažné patrí potreba zmeny dioptrií v okuliaroch alebo stav, keď má pacient pocit zhoršeného videnia, pričom nie je dôležite či už okuliare nosí alebo nie.

Dokáže vôbec oftalmológ liečiť cez telemedicínu?

Telemedicína je vo svojich začiatkoch. Stáva sa síce, že pacienti opíšu svoj problém telefonicky, prípadne pošlú fotografiu, ale bez presnejšieho vyšetrenia je zložité objektívne zhodnotiť ich stav. Na začiatku ich môžeme usmerniť, ale osobnému vyšetreniu sa vyhnúť nedá, keďže diferenciálna diagnostika je v niektorých prípadoch široká.

Dnes je naozaj priam nebezpečné sa oka dotknúť kedykoľvek a kdekoľvek práve pre kvapôčkový prenos aj nového koronavírusu. Existuje nejaký správny návod pri nasadzovaní šošoviek, aby sme sa čo najviac vyhli nákaze? 

Nechcem sa opakovať, ale naozaj to mala byť v prvom rade hygiena, hygiena a ešte raz hygiena. Aj za bežných okolností by mal mať každý pacient umyté ruky pred každým nasadzovaním a vyberaním šošoviek. Rovnako by mali byť šošovky pravidelne menené podľa doby použitia, ktorá je nastavená výrobcom. Najideálnejšie by bolo mať jednodňové kontaktné šošovky, kde po dni nosenia vyhodíte. Predíde sa tak nežiadúcej kontaminácii puzdierka, do ktorého sa šošovka vkladá spolu s na to určeným roztokom. Ak to finančné alebo iné možnosti pacienta neumožňujú, a má šošovky s dlhšou dobou užívania, tak je vhodné používať roztok s obsahom peroxidu vodíka, ktorý dokáže šošovky zbaviť viacerých škodlivých látok. Treba byť však obozretný pri ich používaní a postupovať presne podľa návodu, aby sa ešte aktívny peroxid vodíka nevniesol do oka a nenastali tak iné nežiadúce komplikácie.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *