Je za fejkom otroctvo? Zlé pracovné podmienky, plagiátorstvo, detská práca, znečisťovanie životného prostredia, pracovné úrazy a na konci spotrebiteľský nevkus. Čo ak to nie je pravda?
- Aj za fejkom je človek
- Príležitosť osobného rastu
- Práca alebo otročina
Napodobnenina alebo fejk. Nežiaduci fenomén doby, ktorý na seba viaže snáď všetky negatívne súvislosti. Zlé pracovné podmienky, plagiátorstvo, detská práca, znečisťovanie životného prostredia, pracovné úrazy a kdesi úplne na konci spotrebiteľský nevkus. Čo ak to však nie je celá pravda?
Keď niekto vysloví fake, vyvoláva to úvahy o chudobe. A to chudobe na obidvoch stranách. Na stranách tých, ktorí napodobneniny vyrábajú a tých, ktorí si ich kupujú. Veci však nevznikajú zo vzduchu a nedostávajú sa na trh samovoľne. Máloktorý objekt modernej spoločnosti je tak populárny a súčasne tak napodobňovaný ako denimové nohavice. Na miestach, kde ich väčšina z nás nakupuje, však prebieha tichý kontrakt medzi kupujúcimi a predávajúcimi. Každá zo strán má pritom vlastnú filozofiu zamestnávania a kultúru práce. A obvykle sú pozície v obchodoch a pozície vo sweatshopoch zhodne štartovacími bodmi, v ktorých začínajú mladí ľudia kariéru. V prípade sweatshopov a fabrík, kde sa takéto rifle šijú, je vek nižší a často na hranici puberty. A hoci sa z nášho moderného pohľadu môže zdať, že sweatshop nie je vôbec nijaká kariéra, ľudia sa do fabrík hlásia aj dobrovoľne. Či už to znie alebo neznie uveriteľne.
Aj za fejkom je človek
Pohŕdať akýmkoľvek fejkom je prirodzená reakcia, avšak to, nad čím v zásade ohŕňame nos, sa často nelíši od tovaru, ktorý pokojne nakupujeme, často nad limity našich mesačných príjmov. V skutočnosti je to však produkt, ktorý má svoju kúpnu aj predajnú cenu, vytvára predajniam zákazníkov a dáva prácu ľuďom – počnúc tým, ktorí by za iných okolností museli od útleho veku pracovať v často ešte horších podmienkach a končiac tými, ktorí tento tovar importujú, predávajú a napokon aj propagujú.
Je to teda rad množstva profesií. Takýto tovar pritom neprichádza len z Číny, Turecka alebo krajín tretieho sveta. Len v úvode tohto roka vyšlo prostredníctvom reportáži The New York Times a talianskeho Il Tacco D’Italia najavo, že mnohé módne domy a predajcovia luxusných značiek využívali nútenú pracovnú silu na výrobu svojho tovaru v Kalifornii a dokonca aj rodinných usadlostiach v južných regiónoch Talianska.
Z hľadiska spotrebiteľského záujmu pôsobí informácia o tom, že tovar bol vyrobený v Taliansku, USA alebo Portugalsku, o čosi prijateľnejšie. Podmienky, ktoré však títo pracovníci prijímajú vo svojej práci, sa pritom prakticky nijako nelíšia od tých, ktoré sa dostali výrobcom napodobnenín. Sú to len obmeny sweatshopov.
Príležitosť osobného rastu
Oceniť kvalitný tovar či produkt je často otázkou toho, ako na nás pôsobí. Či je, alebo nie je použitý z kvalitných materiálov, či má jeho značka dobrú reputáciu a či sa tak trochu nesnažíme jeho kúpou idealizovať vlastný sociálny status. Súčasne však nadobúdame presvedčenie, že pracovníci, ktorí tento produkt vyrobili, ho vyrobili v čistom prostredí, za humánnych podmienok a že reálna hodnota tovaru je rovná tej na cenovke. Aká je však hodnota práce?
Je výroba napodobnenín otrockou prácou? Viac sa dočítate v článku Môžu fejkové rifle obrátiť pohľad na sociálny systém a trh práce naruby? na pracuj.sk.