Kto vyvetrá v slovenskej diplomacii? Mladí, prišla vaša chvíľa

Vo víre udalostí posledných mesiacov, kedy verejnosť oprávnene požadovala a požaduje vyšetrenie ohavných kriminálnych činov, ale aj riešenie politických, ekonomických a korupčných káuz, akosi zaniklo, že závažné funkčné, personálne a politicko – etické problémy sa skrývajú aj v rezorte slovenskej diplomacie. Na margo niektorých zdanlivo neviditeľných negatívnych javov zazneli (a hneď aj zanikli) dva hlasy.

Najskôr v Postoji zaujalo smelé vyhlásenie, že „obyčajní“ ľudia majú skvelú kandidátku na post ministerky zahraničných vecí. Absolvovala dve zahraničné univerzity a ovláda päť jazykov. Klobúk dolu, ale vie spomínaná mladá talentovaná politička, čo ju za múrmi bielej budovy na Hlbokej vlastne čaká? Možno to vyplynie z nasledujúcich riadkov.

Druhý, odvážnejší a principiálny hlas, prišiel od poslanca Zsolta Simona, ktorý vyzval ministra Lajčáka a zároveň predsedu 72. VZ OSN, aby sa vo svetle notoricky známych faktov dištancoval od Ficovej skompromitovanej vlády (Denník N, 5.marca 2018).

Vítam iniciatívu pána poslanca, ale neviem si predstaviť, ako by sa Lajčák dokázal od Fica dištancovať. Veď sú spojení, podľa môjho názoru, ako duša s telom. Bývalý premiér o. i. za onoho času vyhlásil (parafrázujeme): “Miro má moju dôveru, je to vynikajúci minister zahraničných vecí.”

Nihil novum sub sole. Bývalý premiér dokonca aj o Kaliňakovi vyhlásil, že bol najlepší minister vnútra, akého Slovensko malo… Samozrejme, Lajčákovi nemožno uprieť jeho dlhoročnú a preverenú, aj keď nepreniknuteľnú profesionalitu.

(Treťou reakciou, skôr internou, bol odchod bývalého asistenta ministra zahraničných vecí, ktorý niektoré ministrove postupy nazval normalizačnými praktikami.)

Verejný kompliment voči ministrovi zahraničných vecí a familiárne, či dokonca kamarátske oslovenie, nebýva v aktívnej vysokej politike a diplomacii zvykom. Mali zrejme nadštandardné osobné vzťahy a tie sa napríklad prejavili v tom, že Ficov „človek“, bol veľvyslancom vo Francúzsku sedem rokov, čo je v slovenských i svetových diplomatických pomeroch málo vídaný jav. A nielen to. Ten istý človek nebol odvolaný po 4 – 5 rokoch do ústredia, ako káže dobrý zvyk a mrav, ale „delegovaný“ hneď k Rade Európy v Štrasburgu.

Takisto zaujala aj iná rošáda. Veľvyslanec nešiel z Budapešti domov, ale hneď  priamo do Prahy. Cui bono? (A propos,  poradcom pána prezidenta nebolo nič podozrivé?)

Tieto a iné podobné prípady, za ktorými sa môžu skrývať zatiaľ nevysvetliteľné javy, ma motivujú zamýšľať sa nad takmer neobmedzenou právomocou ministra zahraničných vecí a ad hoc aj premiéra. Arbitrárne si totiž môžu vyberať „svojich“ kandidátov na veľvyslancov. Po skúsenostiach s doterajšími tromi siláckymi premiérmi a mojimi informáciami bude treba aspoň čiastočne relativizovať aj ich ústavne kompetencie.

Na Slovensku je to takto

V našich zemepisných šírkach je zaužívaná prax, potvrdená zrejme aj kompetenčným zákonom, že minister zahraničných vecí navrhuje kandidáta na veľvyslanca, vláda ho schvaľuje a prezident mu odovzdáva poverovacie listiny.

Túto tradíciu už inicioval, aplikoval, využíval a niekedy aj zneužíval minister zahraničných vecí prvej republiky E. Beneš; privilegovanú pozíciu si posilnil aj ako predseda vlády (1921/22). V slovenských pomeroch si právomoci ministra pre niektoré  teritóriá prekvapujúco vzal k sebe aj Fico, hoci nekumuloval obe funkcie. Len čas ukáže, prečo. Príliš zvedavému a netrpezlivému čitateľovi odporúčam blog Viktora Béreša zo 4. januára 2018.

Vráťme sa však k meritu veci, pretože tento príspevok nepíšem pre vlastné ego, ale v záujme mladých nadaných ľudí zo špecializovaných fakúlt v SR, na ktorých sa prednášajú medzinárodné vzťahy,  politológia, diplomacia, jazyky, právo, manažment….

Ich základným ľudským právom je podieľať sa na správe vecí verejných, ergo majú sa právo pobiť v objektívnej súťaži aj o posty v diplomacii. A najlepšie pod dohľadom Aliancie Fair-play.

Ako sa vlastne absolventi týchto fakúlt môžu dostať do tzv. vychyteného rezortu?

Možno som prehliadol všetky údaje z webstránky MZVEZ, ale náboru mladých ľudí sa nevenuje dostatočná publicita a záujemca sa musí preklikať cez viaceré stránky. Jednoducho nie sú handy. Testy sú zväčša formulované pomerne ťažko (čo je v poriadku), ale aj interní diplomatickí pracovníci by s nimi mali určite problém. Čo je však dôležitejšie: konkurzy nie sú vypisované na miesta riadnych diplomatov…

V zahraničí verejne

Uveďme však príklady dvoch krajín, ktoré každoročné verejné výberové konania jasne vypisujú.

Poď a slúž USA v najzaujímavejšom odvetví ľudskej činnosti … takto láka záujemcov o diplomaciu veľmoc, s ktorou sme bezpečnostne spätí. Prvé kolo je zamerané na vynikajúce znalosti anglického a jazyka … a dvoch cudzích. Prísne jazykové testy pripravuje, sleduje a vyhodnocuje externý jazykový ústav, nie vnútorná ministerská komisia…

V Poľsku každý rok, donedávna každoročne, prijímali 120 úspešných kandidátov do diplomacie, na medzinárodné odbory ministerstiev atď.

A takto u nás

Spomíname si však, že MZVEZ, v núdzi najvyššej, vyhlásilo výberové konanie na radcov atď., aby pokrylo zvýšené personálne a technické nároky súvisiace s predsedníctvom SR v Rade EÚ. (Ozaj, nemohli použiť vlastné intelektuálne rezervy? Alebo sa už minuli? Alebo sú permanentne deficitné?)

Stalo sa však, čo v rezorte málokto čakal. Viacerí úspešní kandidáti boli  vynikajúci nielen po odbornej stránke, ale aj po morálnej. S tým zrejme výberové komisie nerátali a „šťuky“, ktoré si pustili do rybníka, poriadne  popreháňali niektoré pomalé, stagnujúce, mlčiace (… mlčí ako ryba, tam platí dvojnásobne…) a nič netušiace kapre.

Dvaja mladí ľudia totiž zistili závažné chyby pri objednávkach ministerstva na reklamu nášho predsedníctva. Všetci vieme, že  šlo o mladých, čistých a úprimných ľudí. Sklamaní z ministerstva odišli (alebo ich vyhnali?) a namiesto toho, aby sa spustila hĺbková kontrola NKÚ, tento úrad pohrozil ministerstvu iba prštekom ako neposlušnému decku.

A kapre vegetujú, mlčia a priberajú  v stojatých vodách aj naďalej. Postoj NKÚ mal byť oveľa razantnejší. A ak bolo treba, nasledovať malo trestné oznámenie.

Nevstúpil práve vtedy do hry aj onen kompliment: “Miro má moju dôveru?!” Máme tomu rozumieť aj tak, že rezort Mira nebolo treba potopiť? A pritom sa treba zamyslieť, či to neplatí aj vice-versa.

“Bežná prax”

Čo z toho vyplýva? Mohli by sme uvádzať desiatky odpudzujúcich prípadov zaznamenaných počas môjho pôsobenia v rezorte a aj  po odchode.

Ministerstvo a vyšetrovacie orgány ich zväčša „nechali plávať“. Uvedieme len pár prípadov:

–          Nedôstojné získavanie financií z výberu poplatkov za víza; správa rozmazávajúca tieto negatívne praktiky v r. 2011, na internete už nie je.

–          Zneužívanie diplomatickej pošty z Londýna v júli 2003 … Ďalšie  konkrétne prípady nájdete v knihe Diplomacia – vec verejná? Podozrenie zo zneužívania diplomatickej pošty z r. 2000 počas humanitárneho(?)  programu OSN Ropa za potraviny. Že sa diplomatická pošta nedá zneužiť? Zneužíva sa každodenne všade na svete a previezť sa dá hocičo; a nemusí byť na to len diplomatický pas. (Ľudia blízki vyšetrovanému exprezidentovi Sarkozymu preniesli 50 miliónov eur … a preprali ich cez Panamu.)

–          Osobnostné zlyhanie dvoch slovenských diplomatov v Prahe a v Čiernej Hore; pokiaľ vieme, obaja ešte pracujú na ministerstve.

–          Viacnásobný škandál s rozvojovou pomocou a údajnou krádežou v africkej K. Listinné dôkazy, samozrejme, sú už určite skartované; hlavnou figúrkou tam bol tiežveľvyslanec, neskôr právoplatne nepodmienečne odsúdený v kauze Osrblie za nepriamu korupciu …

–          Podozrivé pôsobenie niektorých honorárnych konzulov; ale samozrejme sú aj mnohí excelentní honorárni konzul.

–          A ďalšie delikátnejšie prípady…

Mladí, pýtajte sa nahlas

Predchádzajúce, takmer úmyselné faux pas a závažné podozrenia nech vás/nás naštartujú. Vy mladí, najmä nadaní altruisti, predurčení pracovať v slovenskej diplomacii, naberte odvahu  a začnite konať. Už nikdy nebudete mať takú šancu zmeniť veci v tejto vysoko humánnej činnosti ako teraz. Diplomacia  by totiž mala byť v širších medziľudských vzťahoch najvýznamnejším povolaním hneď po povolaní duchovnom. Diplomacia musí byť výkladnou skriňou charakterov, talentov a humanizmu celej spoločnosti, ako protipól odvrátených stránok ľudskej povahy.

Preto sa pýtajte, bombardujte MZVEZ  otázkami a žiadajte vysvetlenia.  Nečakajte, že tento štát a toto ministerstvo sa začnú reformovať zvnútra. Je to absurdná, naivná a iluzórna predstava.

A prosím sledujte aj budúcich nových ministrov či záujemcov o šéfovanie v bielej budove.

Aj účty vedené pod kódom

Prídu s pinzetou alebo už konečne so skalpelom? Prídu s návrhmi očakávaných zmien, ktoré budú vopred dôveryhodne deklarovať? Čím ich podložia? Vedia, do čoho idú? Alebo zachovajú status quo a preberú ministerskú personálnu štafetu? A nový minister musí bezpodmienečne nechať vypracovať etický kódex diplomata a prísne kritériá objektívneho hodnotenia dosiahnutých výsledkov veľvyslancov.

V rámci kódexu musí každý diplomat zverejniť svoje majetkové pomery a všetky kontá: doma, v zahraničí, pre/vedené na iné osoby, anonymné, vrátane účtov vedených pod kódom.

Napĺňať kolobeh generačnej a pravidelnej výmeny (apropo, koľko zamestnancov a veľvyslancov nad  63 rokov má MZVEZ, koľkí nadsluhujú nad 5 rokov, koľkí boli viackrát v tom istom teritóriu? …

Nemecko sťahuje veľvyslanca a posiela ho do dôchodku k poslednému dňu mesiaca, kedy dovŕši dôchodkový vek; Francúzsko vysiela veľvyslancov na 3 aj pol roka atď. Závažné zneužitie postavenia by malo znamenať odobratie diplomatickej imunity, okamžité prepustenie, prípadne i trestné stíhanie.

Milí mladí ľudia! Prosím Vás, riaďte sa dnes starou známou adaptovanou  Mičurinovou vetou:

Neždájte mílastej ot ministérstva inastránnych del.

Vazmíte ich u nevó.

Éto váša zadáča!

Sledujeme ťahy vytypovaných Moskovčanov a ich niektorých oddaných veľmi pozorne už od r.1998; napriek  údajnej profesionálnej fasáde robia príliš podozrivé figúry. (Kto tak dlho váhal s odsúdením cynického vyhlásenia ruského vojenského média ospevujúceho krvavú inváziu do ČSSR v r.1968? Prečo neboli vyhostení ruskí diplomati?) Myslia si, že ich záhadné súkolesia a „poslania“ nikto nevidí? Azda sa domnievajú, že tzv. vychytený rezort je vyárendovaný hlavne pre nich a pre kráľových obľúbencov?

“Sme zabetónovaní pri zmene každej garnitúry”

Prečo sú priemerné ročné náklady na slovenskú diplomaciu vyššie ako v ČR, ktorá má o 100% viac obyvateľov? Baví ich azda byť finančnou superelitou a opájať sa hedonizmom?

Možno sú si až príliš istí svojím „zabetónovaním“  a exkluzivitou. Jeden z nich, starší veľvyslanec, ináč obdarený viacerými pozitívnymi hrivnami, mal práve v tejto súvislosti dokonca vyhlásiť: „Nás odtiaľto nikto nedostane. My sme zabetónovaní pri zmene každej politickej garnitúry.“

Ale nezdravá istota už nie je na mieste; aj v onej bielej budove raz zaveje prievan a zavládnu zákony vyššieho princípu, dialektiky a  prírody … V súčte spoločenského a individuálneho nám preto vychádza, že v rámci novej spoločenskej a politickej reality musia niektorí čím skôr prepustiť miesto iným, lepším, spoločensky žiadanejším a  mravnejšie založeným. Nezostáva im nič iné, „len sa zbaviť nezdravej túžby po privilégiách a pocitu nenahraditeľnosti”.

Čakám na reakcie nekonformných osobností aj zo samotného rezortu. Azda to nebude Čakanie na Godota … Prvý  statočný, už bez ministerskej Gáže, totiž už TROŠKU prehovoril.

Ak sa neodhodlajú ďalší, my starší podáme pomocnú ruku a poskytneme know-how neskazeným, odvážnym a mravne založeným mladým adeptom diplomacie. A nech začnú bojovať. Za seba samých a za nový vnútorný chod slovenskej diplomacie.

P.S. Minister Lajčák sa  v novej zostave Pellegriniho spokojne usmieval. Slovami Napoleonovej matky doplnené: Pourvu que ça dure… (Len aby mu to vydržalo…)

Autor Peter Kopecký je absolvent FF UK v Bratislave (1979), kombinácia francúzština-rumunčina, pedagogický smer. Po skončení fakulty pracoval v cestovnom ruchu (ČEDOK), v zahraničnom obchode (Považské strojárne, a.s.)a v diplomacii. Od r.1997 do r.2002 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Rumunsku a v Moldavskej republike. V r.2002 MZV dobrovoľne opustil a do r. 2010 prednášal Diplomaciu a Medzinárodné vzťahy na novozaloženej FSEV UK v Bratislave. Od r.2011 garantuje bakalársky stupeň štúdia francúzštiny, odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo na Katedre translatológie FF UKF v Nitre.