Rozhovory

Ľuboš Pástor: „“Zlatokopky“ rozmýšľajú len cez peniaze. Ekonomické rozmýšľanie však neznamená len rozmýšľanie cez peniaze.“

Keď som oslovila celosvetovo rešpektovaného ekonóma, vedca a profesora Ľuboša Pástora upozornila som ho, že som vlastne ekonomický analfabet, ktorý rozumie jedine tomu, že má dať a dostal, ale že ma jeho životná púť a veda fascinuje. Že sa chcem pýtať za ľudí, ktorí možno ekonomike nerozumejú rovnako ako ja, ale denne im ovplyvňuje život. Nezaváhal ani sekundu a s profesorom sme sa stretli tesne potom, ako vystúpil z lietadla a rovno si to namieril do Národnej banky Slovenska. Člen Bankovej rady NBS sa v USA vypracoval na uznávaného ekonóma, ktorého pravidelne oslovujú svetové médiá.  Od roku 1999  prednáša na Booth School of Business, ktorá je súčasťou Chicagskej univerzity. Prednášať začal mladší, ako boli jeho študenti.  Hovorili sme o problémoch bežných ľudí, ich peňaženkách, o toľko sľubovaných dvojnásobných platoch aj Slovensku ako Švajčiarsku, o šanci chudobných aj začínajúcich podnikateľoch, o najbohatších futbalistoch sveta, o priemerných Slovákoch aj o tom, či nám hrozí ďalšia kríza, o našom zadlžovaní, o tom čo študovať, aby ste raz dobre zarábali,  ale aj o ekonomickom myslení „zlatokopiek“.  

https://www.chicagobooth.edu/faculty/directory/p/lubos-pastor

Práve ste prileteli, ešte ste ani nespali, ďakujem, že ste napriek tomu Dalito neodmietli. Aká bola cesta?


(úsmev) Som rád, že sa môžeme porozprávať a ďakujem, cesta bola v pohode.

Ako často lietate na Slovensko?

Zhruba raz do mesiaca, na zasadnutie Bankovej rady NBS a ďalšie stretnutia. Takže je to dosť. (povzdych) Cesta sama o sebe ma až tak netrápi, skôr tie časové posuny. Chodím zhruba na každé druhé zasadanie, ale kolegovia mi vychádzajú v ústrety v tom, že keď je nejaký bod programu, pri ktorom by som chcel byť prítomný, tak program prispôsobia. Ak sa nemôžem dostaviť, tak niekedy pošlem svoje pripomienky v elektronickej podobe. Ešte sa mi za tri roky nestalo, že by som Bankovú radu NBS zmeškal, ale práve minulý mesiac mi zrušili let a musel som letieť inak, takže niekedy to nejde tak ľahko ako dnes.

Oddychujete v lietadle alebo pracujete?

Cestou sem spím,  naspäť výlučne pracujem.

Ste Košičan, úspešný univerzitný profesor ekonómie na prestížnej univerzite. Čím to je, že asi 70% respondentov Dalito, ktorí  sú v živote úspešní, sú z východu? 


Nevedel som, že až také percento je z východného Slovenska … Možno aj tým, že keď niekto vyrastá na západe, tak cíti sa komfortne a vidí, že aj keď sa nebude veľmi snažiť, tak bude v pohode. Zatiaľ čo ak niekto vyrastá v chudobnejšej časti Slovenska, tak o to viac sa musí snažiť, aby niečo dosiahol. Treba na to aj nejakú guráž, aby sa človek presťahoval z Michaloviec do Bratislavy, či z Bratislavy do Prahy.

Po druhom ročníku Fakulty managementu UK ste odišli na študijný pobyt do USA a už ste sa nevrátili, lebo ste si tam chceli urobiť doktorát. Ale ten ste si mohli urobiť aj na Slovensku…

V roku 1994 som odišiel na výmenný pobyt a odvtedy som už v Spojených štátoch, asi 23 rokov. Už vtedy som vedel, že ak chcem študovať ekonómiu na špičkovej úrovni , tak to treba robiť na špičkových miestach. A keď máte možnosť ísť na špičkovú univerzitu, tak prečo nie? Dovolím si tvrdiť, že v polovici 90 rokov sa u nás ekonómia nedala študovať kvalitne. Všetko sa tu len rozbiehalo, aj keď na fakulte sme mali viac ako polovicu predmetov učených americkými lektormi z amerických učebníc. A z našich slovenských ľudí sa len budovala skupina, ktorá by to bola schopná učiť.

Ako je možné, že stále tak dobre hovoríte po slovensky?

(smiech) Pomáha aj to, že sa často vraciam na Slovensko, ale predovšetkým mám manželku Slovenku a s ňou sa rozprávame iba po slovensky. Snažím sa aj s deťmi, aj keď to niekedy úplne nejde.

Profesor Ľuboš Pástor s rodinou/foto: faculty.chicagobooth.edu

Dcéra mi študovala v USA. Po rokoch už mala problém akoby rozmýšľať v slovenčine. Poznáte to aj vy?

Prevažne to ešte dokážem, ale niekedy sa vyjadrujem pomalšie, pretože hľadám tie správne slovenské slová. (úsmev)


Pamätáte sa na svoju prvú prednášku pred študentmi?

Bolo to v roku 2000 a mal som 25 rokov. Bol som takzvaný Assistant Professor a už som mal mal za sebou PhD. Aj tak som bol v triede najmladší. (úsmev)  Študenti, ktorých my učíme sú totiž starší, to nie sú študenti bakalárskeho štúdia , ale študenti MBA, teda Master of Business Administration. Oni začínajú vo veku asi 27-28 rokov, takže som bol ucho, keď som pred nich predstúpil. Trošku mi to aj dali pocítiť (úsmev), ale slušne. Nikdy mi neubližovali, ale videl som na nich také nóóóó… , čo nám tu ten chce rozprávať… Chvíľu trvá, kým si človek vybuduje reputáciu a rešpekt.

Prednášky v USA sú veľmi živé a interaktívne. Sú tam iní študenti ako na Slovensku alebo je to systémom výučby?

Aj aj. Učím na business škole, takže tam je komunikácia ešte živšia. Tímová práca je tiež dôležitá ešte viac ako na bakalárskom štúdiu. Často debatujeme o prípadových štúdiách, ako sa to v nejakej firme urobilo, ako sa to malo urobiť, takže viac času sa strávi diskusiou ako na Slovensku. A celkovo Američania sú viac vychovávaní, aby sa na verejnosti vedeli dobre prezentovať, pýtať sa, aby jasne prejavili svoj názor , či je pravdivý alebo nie. Neraz sa stretnem s tým, že študent trvá na tom, čo nie je celkom pravda.

Ako ich presvedčíte o opaku?

Musíte argumentovať logicky a pomocou faktov. A keď sa rozumní ľudia pozrú na fakty a vidia, že ukazujú jedným smerom, tak sa dohodnú na tom jednom smere.

Profesor Ľuboš Pástor/foto: faculty.chicagobooth.edu

Na Slovensku bojujeme s tým, že mladí šikovní po získaní vzdelania odchádzajú. Ako to vnímate na vašej univerzite aj z pohľadu rôznorodosti?


Chceme, aby naši študenti vycestovali do celého sveta. Nechceme aby ostali doma, ani náhodou… Ide nám o to, aby boli čo najviac úspešní kdekoľvek. No Slovensko je jedna z najhomogénejších krajín sveta, nielen farbou pleti, ale aj národnosťou či náboženstvom. Naozaj len málo krajín to môže o sebe povedať.  Spojené štáty sú oveľa pestrejšie. Dokonca je otázkou času, keď biela rasa už nebude v USA väčšinovou.  Ak to tam niekto rieši, tak skôr opačným spôsobom, ako zabezpečiť diverzitu. Možno to až trošku preháňajú, ale tá dobrá stránka je, že ľudia sú voči sebe tolerantní.

V Spojených štátoch zo 100 detí, ktorých rodičia patria medzi 10% ľudí s najnižšími príjmami, iba 20 až 30 z nich ide na vysokú školu. Ak rozmýšľam ekonomicky, tak potom mi ten americký úspech celkom nesedí, pretože percento vysokoškolských vzdelaných ľudí nie je v USA až také vysoké smerom k úspechu, veď vzdelanie si tam nemôže dovoliť každý.

Sú to pre mňa nové čísla, ale viete koľko takýchto detí ide na vysokú školu na Slovensku?

Neviem…

Myslíte si, že je to až 20 – 30%?

Dnes sa hovorí, že vysokú školu na Slovensku už študuje každý …

(smiech) Keď som ešte žil na Slovensku, pred dvadsiatimi rokmi, tak percento Slovákov s vysokoškolským vzdelaním bolo nižšie. Možno je to dnes už viac, ale ak by ste sa dnes pozreli na spodných 10% rodín, čo sa týka príjmov, tak si nemyslím, že tie čísla by boli vyššie ako v Spojených štátoch.

Viem však opačné čísla „horných“ 10 % rodičov s najvyššími príjmami. Až 90 zo 100 detí navštevuje vysokú školu. Výskum ukázal, že keď elitné vysoké školy otvoria svoje dvere študentom z chudobného prostredia, akademický výkon týchto inštitúcií neklesá.

Určite, všetky univerzity v Spojených štátoch  sa veľmi snažia najímať študentov v prospech diverzity, vrátane farby pleti, pohlavia či na socioekonomické zázemie. Takže aplikantovi z chudobnej rodiny dajú často prednosť pred aplikantom z priemerne bohatej rodiny. Samozrejme, ak sa nejaký Rockefeller prihlási na univerzitu tak dobre.. (úsmev) Má väčšiu šancu.

Teraz vám asi veľa ľudí neverí, lebo sú presvedčení, že bohatí sú úspešnejší, lebo majú väčšie šance vďaka peniazom.

Keď je niekto z naozaj veľmi bohatej rodiny a jeho rodičia si môžu dovoliť desať miliónový dar pre univerzitu, tak má väčší predpoklad dostať sa na ňu. Keď nie ste z takej bohatej rodiny a 99% detí naozaj nie je, tak je to o tom, ako urobíte prípravné testy, aké máte známky na strednej škole, do akých klubov sa zapájate, čo dokážete popri škole… Problém je v tom, že deti z chudobnejších rodín nemajú všetky tie možnosti rozvíjať sa, aj keď do vienka dostanú rovnakú inteligenciu.  Ale ak napriek tomu urobia testy dobre, možnosť študovať na univerzite dostanú.

Je aj toto súčasťou ekonomiky, ktorú skúmate a hľadáte jej pravdu?

Hm .. áno aj. Ako ste spomínali, nožnice medzi chudobnými a bohatými sa stále roztvárajú a naozaj tento problém sa stáva akútnejším. Zčasti je to aj problém redistribúcie v krajine. V USA sa redistribuuje menej ako v Európe. Teraz ešte prezident Trump znížil dane, takže miera redistribúcie sa tam nebude zvyšovať, práve naopak, bude sa ešte viac prehlbovať nerovnosť medzi bohatými a chudobnými.

Ak bude pokračovať trend, do roku 2030 bude mať 1 % najbohatších ľudí sveta pod kontrolou takmer dve tretiny, teda 66 % všetkých peňazí. Uviedol to britský denník The Guardian. Je toto normálna ekonomika? Je toto ešte vôbec trh?

No trh to je, práve že trh vás dovedie k takýmto výsledkom.

A je potom trh zdravý? Nemal by byť svet  trochu viac vybalancovaný?

Práve toto je trh a je len úlohou demokraticky zvolenej vlády, do akej miery sa rozhodne redistribuovať toto bohatstvo, ktoré je kumulované v rukách najbohatších. Trh to vytvorí. Keď ste najlepší futbalista na svete, keď ste Lionel Messi  alebo Ronaldo, tak máte disproporčne veľa všetkého. Každý chce mať vo svojej reklame vás a nie siedmeho alebo 27. najlepšieho futbalistu. Takže najlepší dostávajú disproporčne veľa všetkého a takto to je vo všetkom. Ako sa hovorí, víťaz berie všetko. A v globálnej spoločnosti to funguje ešte duplom, pretože ak ste najlepší vo Fínsku, tak zrazu môžete predávať svoje schopnosti po celom svete. Takže najlepší získavajú zdroje z celého sveta. Práve trh vedie k takýmto výsledkom a je otázkou, ako sa má do toho montovať vláda , aby ovplyvnila tieto trhové výsledky. Osobne si myslím, že by sa mala do toho montovať viacerými spôsobmi.

Asi sa montujú do toho málo, keďže sa takto nožnice otvárajú …

Súhlasím s vami, ale treba byť veľmi opatrní ako. Lebo takéto najjednoduchšie ľavicové riešenie, že iba redistribuujeme, že dajme vyššiu daňovú sadzbu bohatým a dáme viac chudobným, to možno nie je najlepšia cesta. Schodnejšia cesta je práve v tom, čo sme hovorili predtým, a to, umožniť chudobnejším deťom, aby sa mohli vzdelávať za rovnakých podmienok ako deti bohatých. Jednoducho vytvoriť rovnaké príležitosti pre všetkých, bez ohľadu na to, či majú majetok alebo nie.

Niekto robí čestne od rána do rána a výsledok sa nedostaví. Je to o tom, čo si vybral alebo už šancu na progres budú mať len startupy a technológie? 

Ak niekto robí od svitu do mrku a má pocit, že zarobí menej ako ten či ten, áno, zčasti je to tým, čo si ten človek vybral za zamestnanie. Ak niekto vyštuduje antickú históriu, tak nemôže rátať s mimoriadne vysokým príjmom.

Ale nemôžu byť všetci napríklad zubári…

Presne tak. Ak niekto chce študovať antickú históriu, lebo ju má rád,  tak tú možnosť má, len potom musí počítať s tým, že to bude mať menej zaplatené. Ďalšia vec, na ktorú nesmieme zabúdať je, že v rôznych povolaniach si na seba berieme aj rôzne množstvo rizika. Najbohatší ľudia na svete to nie sú tí, ktorí pracovali od svitu do mrku alebo robili viac hodín ako iní. To sú ľudia, ktorí mali dobrý nápad a zobrali na seba riziko, že sa to podarí. Veľa ľudí má aj dobré nápady, ale má smolu, že sa im to nepodarí. To sú ľudia, o ktorých nepočujete. Počujete len o víťazoch, ktorí si na plecia  to riziko zobrali, mali aj dávku šťastia a v priemere by za to ľudia mali byť kompenzovaní. Je preto prirodzené, ak takýto človek zarobí viac ako napríklad štátny zamestnanec.

Na ekonomiku veľmi vplýva politická neistota. Stačí ak Trump napíše niečo na twitter a akcie lietajú hore dole. Ako je možné, že na Slovensku padla vláda a slovenská ekonomika ešte napredovala?

Pomenovali ste to dosť dramaticky, že padla vláda. V zásade sa až tak veľa nezmenilo. Stále  tu máme tú istú  vládnu koalíciu a stále veľa ľudí ostalo na tých istých miestach. Iba niektorí kľúčoví ľudia odišli. Takže to nebola až taká dramatická zmena ako v USA keď prišiel Trump. Druhá vec je, že osud Slovenska až tak nezávisí od ľudí, ktorí tu vládnu. To si veľa ľudí neuvedomuje. Veľa ľudí si myslí, že nemám sa dobre a preto to automaticky musí byť vina tých tam hore. Slováci niekedy podceňujú to, ako je pre nás významný globálny trh a globálna ekonomika. Pre našu zamestnanosť je dôležitejšie, aká je vláda v Nemecku, ako u nás. Či to je u nás pravica alebo ľavica, stále má limitované možnosti ako môže ovplyvniť chod nášho štátu. Je oveľa dôležitejšie, či si Nemci chcú kúpiť nové autá alebo tu založiť novú fabriku, alebo či Čína chce s nami spolupracovať, aký je rast v Amerike… To sú tie najdôležitejšie veci! To, aký je teraz u nás minister na rezorte x, y, z, to je sekundárna vec.

Pre ľudí je najdôležitejšie čo majú v peňaženke. Po revolúcii je už takmer 30 rokov. Kedysi nám politici sľubovali Švajčiarsko. Je to vôbec reálne?

Na to by Slovensko muselo rásť čínskym tempom rastu… Existuje spôsob, ako dobiehať západnú Európu rýchlejšie, len to by sme tu museli urobiť čistý trh a na to by ste potrebovali extrémne pravicovú vládu , ktorá by zaviedla prudko trhové podmienky vo všetkom. Minimálnu redistribúciu, jednoducho minimálne zásahy do ekonomiky a to je niečo, čo by jednoducho Slovensko nemohlo tolerovať.

A vy ako ekonóm?

Ani ja osobne by som nebol fanúšikom niečoho takého , lebo to by bolo dosť bolestné. Čína rástla tempom 10%, aj teraz má 7% a to neznamená, že sa Číňania majú dobre. Rastúce množstvo Číňanov sa má dobre, ale máte tam množstvo takých, ktorí na vidieku ledva prežívajú.

Čísla Slovenska sú výborné, ale ľudia to aj tak necítia. Krízu máme za sebou, možno ďalšiu pred sebou, teraz by sme mali mať najviac a niekto má v peňaženke ešte menej, ako to je možné?

Ako hovoríte, ekonomika rastie rýchlo, nezamestnanosť nám prudko klesá, Slováci sa majú možno lepšie ako kedykoľvek predtým. Na mzdách sa to donedávna veľmi neprejavovalo, ale minulý rok už mzdy rástli rýchlo, aj tento rok, takže priemerný Slovák vidí už viac aj v peňaženke.

Akoby mal dnes vyzerať priemerný Slovák?

(úsmev) Má príjem zhruba 1 000 eur, má prácu …

Za tisíc euro nepôjde dvakrát do roka na dovolenku a asi, ako priemerný Slovák, by si to už zaslúžil…

Ide o to, kam na tú dovolenku pôjde… Sú pekné miesta, na ktoré sa môžete dostať aj za málo peňazí.

Nie je to málo? Keď ten priemerný Slovák bude túžiť po Švajčiarsku , dožije sa ho ešte ak má dnes 30 rokov?

Môže sa ho dožiť aj zajtra, môže sa tam presťahovať (úsmev). Ak po tom naozaj tak túži, tak je tu voľný pohyb osôb v rámci Európy. Tým, že sa Slováci nesťahujú vo väčších číslach do zahraničia, tak vidíte, že Slovensko je pekná krajina, ľudia tu chcú žiť, napriek tomu, že majú možno menej v peňaženke ako Švajčiari. Nie je to také jasné, že Slovensko je chudobná krajina. Je chudobnejšia ako niektoré iné krajiny, ale zasa ponúka isté veci, ktoré iné krajiny neponúkajú, napríklad bezpečnosť.

Profesor Ľuboš Pástor s manželkou/foto: faculty.chicagobooth.edu

O Slovákoch je známe, že sú konzervatívni a neradi investujú do rizika. Viete vysvetliť, prečo sú potom schopní celoživotné úspory vložiť do nebankových spoločností, radšej ako napríklad do indexových či iných bankových fondov?

Posledné roky sme mali aj v Európe veľmi nízke úrokové miery a táto doba ešte bude chvíľu trvať. Keď Slovák vidí, že takmer nič na úrokoch nezarába a ešte platí aj bankové poplatky, tak chápem, že hľadá vyšší výnos. Do istej miery to súvisí aj s finančnou gramotnosťou. Ale to nie je len problém Slovenska , ale celosvetový, vrátane USA.

NBS sprísnila podmienky hypotekárnych úverov.  Mám si myslieť, že keď sa NBS nepáči ako sa Slováci zadlžujú, že nás ohrozuje ďalšia hypotekárna kríza, ktorej sa chceme vyhnúť?

(úsmev) Nóóó …  To sú dve otázky. Prvá bola, či sa na nás valí nejaká kríza. No, myslím si, že nie a druhá , snažíme sa jej zabrániť? To by bola odpoveď áno. Ak chcete, aby kríza neprišla, je dobré kroky robiť predtým ako príde. Na Slovensku je úroveň zadĺženia domácnosti ešte stále rozumná, ale dynamika rastu za posledné roky je jedna z najrýchlejších v Európe. Jednoducho, slovenské domácnosti sa zadlžujú tempom vyšším ako badáme inde v Európe a práve na to musíme prihliadať. Slovenské domácnosti nemajú až toľko úspor, o ktoré by sa mohli oprieť, keby sa niečo stalo, napríklad by niekto z rodiny ochorel.. Takže preto si v NBS myslíme, že treba sprísniť podmienky poskytovania úverov. Nehovoríme tu o prudkom sprísňovaní. Hovoríme o tom, že si niekto zoberie úver vo výške 10 násobku svojho ročného príjmu. To si predsa každý človek musí zvážiť. Sú prípady, keď to je na mieste, keď napríklad očakávate prudké zvýšenie svojho príjmu. Nové pravidlá sme nastavili tak, že to nie je zakázané, ale banky musia znížiť podiel úverov, ktoré presahujú určitý násobok príjmu.

Kým som vás nespoznala, mala som pocit, že ekonóm pozná len tabuľky a exaktné čísla. V ekonomike nevidím žiadnu krásu, je mi vzdialená, na druhej strane obdivujem každého, kto sa jej rozumie. Keď vás tak počúvam, mám pocit, že v ekonomike sú aj emócie..

(smiech) Ekonómia je veda o spoločnosti. O tom, ako funguje spoločnosť z ekonomického hľadiska, ako ľudia robia rozhodnutia a to nie sú len rozhodnutia , do ktorého dlhopisu idem investovať. To sú aj rozhodnutia typu čo idem študovať, aj to je z časti ekonomické rozhodnutie. Môj bývalý kolega Gary Becker, ktorý nedávno zomrel, tak bol práve priekopníkom rozširovania záberu ekonómie do úplne iných oblastí. Napríklad písal o ekonómii zločinu, o tom ako si potenciálny zločinec vypočítava, či sa mu oplatí spáchať zločin alebo nie. Alebo o ekonómii manželstva, ako si človek hľadá partnera. Našiel som už niekoho, kto je dosť dobrý pre mňa alebo chcem pokračovať v hľadaní?  (smiech)

To znamená, že aj „zlatokopky“ rozmýšľajú iba ekonomicky… (smiech)

(smiech) Nóóó… Keď  používate slovo zlatokopky, tak človek, ktorého si pod takýmto slovom predstavujem, tak rozmýšľa len cez peniaze. Ale ekonomické rozmýšľanie neznamená len rozmýšľanie cez peniaze. Ekonómovia radi robia modely, v ktorých človek niečo maximalizuje. Rozhodujem sa tak, že maximalizujem nejakú funkciu úžitku , čiže rozhodnutie, ktoré urobím, mi dá najviac úžitku, lenže ten úžitok môže mať svoju peňažnú aj nepeňažnú zložku. Môžem si niečo vybrať preto, lebo sa mi to páči, to je úplne racionálne rozhodnutie. Ako keď máte dva obrazy. Jeden stojí desaťkrát viac ako ten druhý, ale ak ten drahší sa mi páči viac, tak si ho kúpim. To nie je neekonomické rozhodnutie, to je úplne racionálne rozhodnutie založené na tom, že sa vám viac páči. Toto platí takmer na všetko. Ekonómia nie je len veda o číslach, platoch a investíciách. To je veda o tom, ako spoločnosť funguje, ako ľudia robia svoje rozhodnutia , či racionálne alebo neracionálne, ako môže spoločnosť fungovať lepšie, čo by vlády mohli robiť, aby spoločnosti pomohli, ako nastaviť pravidlá , aby to ľudské správanie sa premietalo do dobrých výsledkov, aby sme nemali napríklad príliš vysokú príjmovú nerovnosť, čo to spôsobuje, aké môže mať následky… Toto všetko skúmajú ekonómovia.

Profesor Ľuboš Pástor/foto: faculty.chicagobooth.edu

Za Mečiara,  keď sa povedalo „podnikateľ“, bola to skôr nadávka, často používaná ešte teraz.  Ako podľa vás vyzerá typický slovenský podnikateľ dnes?   

Dnes sa už líši od typického slovenského podnikateľa začiatkom 90 rokov. Dôvod prečo slovo „podnikateľ“ získalo zlé meno na Slovensku  sú práve 90 roky, keď na ich začiatkoch, možno aj viac ako polovica podnikateľov bola „úspešná“ tak, že sa k majetku dostala pokútnym spôsobom, či už cez nekalú privatizáciu alebo inú korupciu. Dnes to tak už určite nie je. Dnes väčšina úspešných podnikateľov mali dobrý nápad, vzali si na plecia riziko a tvrdo pracovali. Samozrejme, stále sa nájdu podnikatelia, ktorí si niečo uchmatnú, či už cez eurofondy, alebo .. ja už neviem ako sa to tu robí, ale určite je škoda, že niektorí ľudia sa stále na podnikateľov  pozerajú optikou spred 25 rokov.

Ako sa pripravujú prognózy pre nedôveryhodné krajiny?

Je veľa medzinárodných organizácií, ktoré sa tomu venujú. Napríklad Grécko ak by prišlo s nejakou prognózou, ktorej by sme nedôverovali, stačí keď sa pozrieme na prognózy Eurostatu alebo MMF. Osobne si myslím, že tento problém  je oveľa menší akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Grécko som spomenul nie náhodou, lebo práve tam viac menej sa začala európska dlhová kríza pred ôsmymi rokmi. Práve tým, že Grécko vypúšťalo systematicky nepravdivé čísla , potom to začali merať Európania na európskej úrovni.  Odvtedy neviem, minimálne v Európe, že by sme mali takýto problém, že by sme nedôverovali číslam. Potom je krajina ako Čína, ktorá je kategória sama o sebe, lebo čínske čísla nemá veľmi kto kontrolovať.

Čo to tam je vlastne za ekonomiku?

Začali z veľmi nízkej úrovne a nechali trhu voľnú ruku.

Je to ešte z pohľadu ekonóma komunizmus?

Je to komunizmus z pohľadu politiky, ale je to tvrdý trhový mechanizmus z pohľadu ekonomiky. Čiže z pohľadu politiky extrémna ľavica, z pohľadu ekonomiky extrémna pravica. Tento systém hnal Čínu vpred už dávno spolu s počiatočnou chudobou. To je dôvod prečo Čína rástla tak rýchlo . No, ale tým, že Čínu nemá veľmi kto kontrolovať, tak tie čísla z Číny … no…, ale oni sú približne pravdivé…  Ako to vieme? Napríklad, zaujímavosťou je, že ekonómovia si čísla overia aj tak, že si pozrú satelitné zábery, koľko svetiel je v Číne rozsvietených a už aj na základe toho viete robiť aproximácie. Vyzerá to tak, že Čína naozaj rastie rýchlejšie ako zvyšok sveta.

Práve som si si vás predstavila, ako sedíte za počítačom a pozeráte sa na osvetlenie Číny.

(smiech) Osobne nesedím, ale sú naozaj ekonómovia , ktorí si sadnú za počítač a naozaj si pozerajú satelitné snímky na počítači. (úsmev)

Kedy ako ekonóm, vedec, ktorý hľadá pravdu o svete, a podľa vašich vyjadrení ste ju ešte nenašli , zažíva najvzrušujúcejšie chvíle, že napríklad celú noc sledujete čo sa deje vo svete?  

Aby som celú noc nespal pre nejakú ekonomickú otázku… To sa mi ešte nestalo. (úsmev)

Necítite istú frustráciu, že stále ste vo svete ekonomiky nenašli pravdu?

Pravda, to nie je to, že sa jedného dňa prebudíte a zrazu ju nájdete. Pravda sa hľadá postupne, krok po kroku. Nemyslím si, že mi niečo ujde ak sa v noci dobre vyspím. (úsmev). Takže nemám problém zaspať len preto, že som ešte nenašiel pravdu. (smiech)

Celý rozhovor s profesorom Ľubošom Pástorom. 

 

Môže vás zaujať:

1 % najbohatších bude mať pod kontrolou takmer 66 % peňazí 

 



Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *