Martin Cibák: „Aj rodičia vedia dieťaťu zničiť hokejovú kariéru.“

Dalito.sk/Zaplnené Námestie Osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši vítalo 25. júla 2004 popoludní 24-ročného odchovanca miestneho hokejového klubu HK 32, vtedy hráča Tampa Bay Lightning Martina Cibáka a čerstvého držiteľa Stanleyho pohára. Na snímke Martin Cibák medzi fanúšikmi/FOTO TASR - Jozef Ďurník

Aj o nominácii na Majstrovstvá sveta v hokeji, o slovenskej závisti, o veľkých peniazoch v NHL, o talentoch, ktorých rodičia na šport nemajú, ale aj o rodičoch, ktorí zničia hokejovú kariéru dieťaťu s Martinom Cibákom. 

S hokejom začínal v Liptovskom Mikuláši, aby raz skončil v NHL, kde si ho v roku 1998 v úvodnom drafte  vybral klub Tampa Bay Lightning  . Prvé tri sezóny v zámorí odohral v juniorskej súťaži WHL a nižšej profesionálnej súťaži IHL. V sezóne 2001/2002 sa v drese Tampa Bay Lightning dostal prvýkrát na ľad NHL. Stabilným hráčom Tampy Bay sa stal v sezóne 2003/2004 a podieľal sa na víťazstve klubu v play-off. Ako tretí Slovák držal nad hlavou slávny Stanley Cupu. Pred sezónou 2006/07 sa rozhodol vrátiť do Európy, konkrétne do Švédska.

Na Slovensku vybalil kufre po návrate z ruského Nižnekamsku z pozície kapitána. Po sezóne v rodnom Mikuláši zavesil korčule na klinec a začal sa venovať rôznym projektom, vrátane charity a výchovy malých hokejistov. 

Nechýba ti ľad, zápasy, hra? Športoví psychológovia hovoria o tom, že po skončení aktívnej kariéry majú športovci aj abstinenčné príznaky.

Zatiaľ to nepociťujem. Mám veľa iných aktivít a vecí, na ktoré som nemal čas počas hokejovej kariéry.

Teraz si manažér, predtým si bol vrcholový športovec. Dlhé roky si sa živil iba hokejom, dnes ho ovplyvňuješ. Čo je ťažšie?

Som členom Správnej rady občianskeho združenia Hokejové talenty MHK 32 Liptovský Mikuláš, o.z. a jeden zo zakladateľov neinvestičného fondu Hokejové talenty, n.f. a neziskovej organizácie Hokejové talenty Liptova, n.o. Čiže nie som vo výkonnej funkcii, skôr dozornej. Posledné štyri roky som nehral len hokej, ale venoval som sa aj manažmentu, samozrejme v prostredí hokeja. Takže som sa postupne pripravoval na to, že jedného dňa jednoducho s hrou ako takou skončím. Preto som nemal problém prejsť do hokejového dôchodku. (smiech) Myslel som si, že budem mať viac času, no naopak, mám ho menej. A hlavne, aj moja manželka je už spokojná. (smiech)

Dobre, ale tá prvá noc, keď si vedel, že už ráno nepôjdeš na ľad, aké to je, keď si povedal koniec?

Ani si na to nepamätám vlastne, lebo ako som povedal, nebolo to zo dňa na deň. Pripravoval som sa na to a svojím spôsobom to je nejaký zložitý proces, čiže behom toho posledného roka, čo som ešte hral, človek už má také úvahy a rozmýšľa, že ako to celé urobiť, aby to čo najmenej bolelo.

Aj ti padol kameň zo srdca, keď si skončil? Možno zápasový stres…

Ani nie. Ale problém je, že rýchlejšie priberám (smiech). Hovorím, že tých vecí je viac, ktorým sa venujem.

Keď tak rýchlo priberáš a musíš si na to teraz dávať pozor, čo teda robíš?

V hokeji sa teraz venujem zatiaľ hlavne vzdelávaniu mládeži a deťom. Veľa počúvam a učím sa od odborníkov . Je veľa zaujímavých projektov, ktoré sa pripravujú a ja v nich verím. Napríklad, aby sa vylepšila atmosféra v hokeji kvôli deťom a rodičom, aby konečne vznikol jasný projekt a cieľ, aby to bolo trošku na inej úrovni ľudských hodnôt. O to sa snažím a chcem využiť svoje skúsenosti z iných krajín. Videl som miesta kde to funguje . To je môj hlavný cieľ.

Zaujímal vôbec niekoho z vedenia v NHL či v Rusku aj názor hokejistu, alebo jednoducho vedenie či tréneri niečo oznámili a hráči ďalej o tom diskutovať nemohli?

Nefunguje to tak. Vo svete navzájom manažment, tím a tréner komunikujú a cestu k úspechu hľadajú spoločne. Vo veľa prípadoch to však tak nie je, ale malo by to tak byť vždy.

Do hokeja dnes veľa hovoria aj rodičia mladých hokejistov. Ako celkovo dokážu  ovplyvniť chod klubu?

V prvom rade musí byť tréner komunikačne zdatný a vedieť správne komunikovať s rodičmi. Vysvetľovať a zdieľať názory, byť otvorený, niečo ako psychológ-mentor. Keď trojuholník rodič, tréner a dieťa nebude fungovať, ťažko sa pohneme ďalej. Bohužiaľ sa stáva, že sú veľké tlaky hlavne od rodičov, napríklad, že majú inú predstavu o hokeji ako takom, a často majú vo veľa prípadoch aj pravdu, no treba jeden ucelený vzdelávací systém s jasnými hodnotami a pravidlami.

Môžu „ambociózni rodičia“ negatívne ovplyvniť aj výkon ich dieťaťa?

Samozrejme, a vo veľa prípadoch sa to deje. Dieťa nevie, či bude profesionálnym hokejistom v 10 rokoch. Chce sa len baviť hokejom, a byť s kamarátmi. Keď je v správnom prostredí, rýchlo zabúda na prehry. Neuvedomuje si, čo bude a čím bude keď bude dospelé, prežíva len momentálnu emóciu a lásku ku konkrétnemu športu. Samozrejme, že sa to postupne posúva vo vyššom veku a tak nároky rastú. Začína to okolo 14 rokov , kedy je už dieťa pripravené na väčší stres a tlak. Na toto všetko má kľúčový vplyv rodič ! Žiadny rodič nechce ublížiť svojmu dieťaťu, ale veľa krát svojou nevedomosťou ublížia.

Martin Cibák (vpravo)/foto: archív M. Cibák/KHL

Čo sa musí stať, aby hokej hrali naozaj tí najlepší?

  1. Musia sa nastaviť správne podmienky, podpora zo strany štátu, vytvorenie uceleného vzdelávania detí na šport vo všeobecnosti.
  2. Musia byť zaplatení kvalifikovaní tréneri, mentori od najmenších detí.
  3. Musí byť správny proces náboru na šport ako taký, nie len na hokej, aby správne športovala veľká masa detí a z toho nám vyjdú tí najlepší športovci.

Hovoril si, že chceš niečo preniesť z tvojich osobných skúseností zo zahraničia.  Čo ťa napríklad v USA oslovilo?

Ani nie z Ameriky, lebo to nie je americký systém. Myslím si, že to je globálny systém. Už to nie je ako kedysi, že sme videli veľké rozdiely v Amerike v hraní hokeja, v systémoch. Už to tak jednoducho nie je a nefunguje. Veď napríklad nastaviť hokej je úplne jednoduchý spôsob a myslím si, že na tej najvyššej úrovni je ešte jednoduchší. Všetko tam je pospájané ako má byť, všetko do seba zapadá. Proste jeden profesionálny systém a pracovná náplň všetkých ľudí okolo hokeja je úplne jasná. Každý vie čo má robiť. Nevidím na tom nič zložité, aby sme tento sprofesionalizovaný systém preniesli aj na Slovensko. Takže ťažko hovoriť o nejakom americkom, kanadskom, švédskom alebo inom spôsobe. Ten je iba jeden a ten treba čo najviac sprofesionalizovať tu na Slovensku . Sú tu už lastovičky ako Vlado Országh, ktorý ide jasne systematicky . Keď to bude všade tak fungovať tak verím, že naši chalani sú kreatívni, dobrí, máme srdciarov, sme jednoducho hokejový národ a výsledky sa musia dostaviť.

Ty si myslíš, že je ešte šanca aj pre naozaj úplne obyčajné deti z obyčajných rodín s talentom, aby dokázali to čo vy? Zatiaľ je systém totiž nastavený tak, že hokej si môžu prevažne dovoliť len rodiny, ktoré na to majú a veľké talenty končia pred bránami štadiónov. Fanúšikovia vedeniu hokeja vyčítajú práve toto.

Myslím si, že nemajú pravdu. To sa len tak hovorí, ale realita je iná. V Mikuláši to tak nie je. Naša organizácia dala šancu všetkým a urobili sme také podmienky, že ľudia aj zo sociálne slabších rodín si to dovolia. A ak náhodou nie, tak ich podporujeme z fondu, ktorý sme vytvorili ako neziskovky. To znamená, že u nás máme v najnižších štyroch ročníkoch masu detí, cca 120, čiže je to o systéme. Naozaj ten hokej nie je až taký drahý v malom veku, keď viete, čo máte urobiť, ako máte požičať výstroj, technické zabezpečenie, keď viete, aké máte dať členské, aby to rodič dokázal utiahnuť, a keď im dáte podmienky tréningu a správnej výchovy, tak to funguje pre všetkých.

Robila som množstvo televíznych dokumentov o talentovaných mladých hokejistoch. Nebolo trénera, ktorý by nepoukázal na to, že rodičia sa často nechajú ovplyvniť športovými agentmi, hneď ako ich syn hokejovo ako tak dospeje a vlastne sa podpíšu pod neúspešnú kariéru ich dieťaťa.

Áno, stáva sa to. Niektorí agenti nemajú správne hodnoty.

Určite ťa vyhľadávajú aj rodičia, ktorí sú nohami na zemi a prosia ťa o radu. Čo im poradíš, čo môžu pre svoje dieťa urobiť najlepšie, aby v hokeji dokázali čo najviac?

V rannom veku dbať na to, aby dieťa bolo šťastné a robilo to čo ho baví. Nehovorme o hokeji , ale o športe všeobecne, ako takom.  Najlepšie je dať dieťaťu robiť viac športov naraz. Minimálne jeden individuálny a jeden v kolektíve, nech samo zistí, čo ho baví. Viď príklad Michal Martikán sa venoval hokeju aj vodnému slalomu naraz. A vybral si správne ? To iste platí opačne. Veľa veľkých hviezd NHL sa venovalo viacerým športom do juniorského veku.

Slovenská posila Tampy Bay Lightning Martin Cibák objíma gólmana Nikolaja Chabibulina po skončení rozhodujúceho siedmeho zápasu finálovej série NHL 7. júna, v ktorom hokejisti Tampy vyhrali nad Calgary Flames 2:1 a získali tak prestížny Stanley Cup. TASR/AP

Nie každý draftovaný hráč to aj reálne v NHL zvládne, hlavne keď ide o veľmi mladých hráčov. Čo sa to s nimi v zámorí stane, že po roku, dvoch sa vracajú domov? Pritom boli veľkými talentami…

Draft hráča do NHL je len prvý krok pri výbere potenciálne silného jedinca pre daný klub. To ťažšie obdobie sa začína hneď potom, čo vás draftujú, kedy je potrebné sa ešte veľa učiť. Je málo výnimiek, hlavne z Európy, kedy je hráč taký talent, že je pripravený aj mentálne aj fyzicky rovno na NHL. Nový trend však ukazuje, že šancu lídrov dostávajú  už aj mladí hráči do 23 rokov.

Práve včera som robila rozhovor s otcom hráča, ktorý sedel priamo za stolom, keď jeho syna draftovali pred rokmi do NHL. Opisoval tie pocity šťastia, aj prvú skúsenosť jeho syna s veľkými peniazmi, keď mu musel ako rodič dohovárať. Ako to bolo u teba? Nezatočila sa ti z toho hlava?

Nezatočila, na začiatku som veľké peniaze nemal ani nezarábal. (smiech) Myslím si, že záleží od výchovy dieťaťa a jeho rodičov a ich hodnôt.

Poctivou prácou si si zarobil peniaze a ľudia ťa vnímajú ako bohatého človeka. Nestáva sa ti, že od teba častejšie očakávajú, že pre nich mnohé urobíš zadarmo „veď si už za vodou“?

Čo je bohatý človek? Som človek vnútorne vyrovnaný, ktorý zdieľa silno svoje hodnoty. Najdrahšiu vec čo mám je čas, a ten je len jeden. Snažím sa ho venovať aj pomocou pri výchove a správnemu vzdelávaniu našich detí na šport ,formou správneho riadenia a rozhodovania,  napríklad v Hokejových talentoch Liptova. A to sa ešte nebavíme o finančnej podpore. (úsmev)

Ako sa ti pozdáva práca Miroslava Šatana ako generálneho manažéra našej reprezentácie? Viem, že ste kamaráti, ale mnohých nomináciou na OH prekvapil a nakoniec ten výkon, podľa fanúšikov, nebol najlepší.

Opak je pravdou. Ukázal presné zrkadlo súčasného stavu slovenského hokeja a robí to  profesionálne, presne, ako sa to má. Vyberá hráčov presne do systému, ktorý je nadstavený, kde majú hráči svoje úlohy a koncentruje sa na ich momentálnu formu v danom čase. Má pri sebe vynikajúceho trénera a mentora Ramseyho.

Zverejnili už aj nomináciu na majstrovstvá sveta. Čo si myslíš, ako dopadneme?

Prajem im čo najlepšie. Ale netrúfam si tipovať .

Kedy bude podľa teba Slovensko opäť na stupňoch víťazov a národ bude môcť konečne oslavovať a nie si vydýchnuť, že sme nevypadli z A skupiny? Prípadne  organizovať MS, aby sme z nej nemohli vypadnúť ani technicky a ani prakticky?

Keď sa bude pracovať systematicky a spoločnou jednou víziou, misiou a cieľom. Navzájom si nebudeme závidieť, ale priať, pre národný tím Slovenska, tak to nemusí byť tak ďaleko.

Fanúšikovia futbalu a hokeja často medzi sebou súperia, ktorý šport je krajší či populárnejší. Doťahujete sa na túto tému aj vy hokejisti s futbalistami?

Nie, myslím si, že športovci sa rešpektujú.

Stretneme sa opäť na charitatívnom turnaji Petra Bondru Charity Golf Cup 2018 vo Veľkej Lomnici?

Áno, teším sa.

Môže vás zaujať:

EXKLUZÍVNE: Marko Daňo: „Závisť ma iba motivovala splniť si sen o NHL.“