Miloval ju. Vedel, že nebude šťastná, pokiaľ si nesplní sen so zrúcaným zámkom (časť druhá)
Slovenka Inéz Cusumano síce vlastní jedinečný zámok neďaleko Prahy, za jej úspešným príbehom je však veľa bolesti a sĺz, ale aj životných reštartov a nádej, že všetko zlé sa môže aj na dobré obrátiť. Určite však nie systémom ako v rozprávke, akýmsi zázračným prútikom či prsteňom. Skúsenosti Inéz Cusumano na základe prežitého sú pre mnohých k nezaplateniu.
Pokračujem v rozhovore s hoteliérkou, pri ktorej úplne zabúdam, že som tam tentoraz pracovne. Nasávam každú jej skúsenosť a porovnávam ju s mojimi a mojich blízkych. Zaujíma ma, aké chyby pri podnikaní urobila ona. Mne pri tých mojich nestačí ani desať prstov na rukách. Niektoré dokonca recyklujem. Milo sa zasmeje s tým, že ma plne chápe.
„Vidíte, takú otázku som si nikdy nepoložila. Čo by som urobila inak?“ zamyslí sa úspešná podnikateľka, za ktorej pracovným výsledkom cítiť obrovské nasadenie a najmä odvahu.
„Asi by som hľadala ešte väčšiu ľahkosť v situáciách, ktoré sa stali. Je to asi to najťažšie, najmä pre ženy, ktoré sú citlivejšie. Najťažšie je, že neustále cítite na svojich pleciach to bremeno, ktoré je súčasne aj veľkou radosťou. Stále však vnímate to obrovské množstvo práce pred vami, ale aj za vami. Stále viac si uvedomujete, aké je to vlastne celé bez konca, tie nekončiace sa problémy… ako sa stále recyklujú a vznikajú nové. Dnes viem, že zámok je pre mňa najväčšia pracovná lekcia,“ priznala sa skúsená bývalá manažérka veľkých devolopérskych projektov v Prahe, dnes podnikateľka, ktorá sa do rekonštrukcie zámku pustila v 26 rokoch.
„Princ na bielom koni, to sme ešte neprebral!“ zasmejeme sa samovoľne pri spomienke na články o jej „rozprávkovom“ živote.
„Je pravdou, že niekomu to môže pripomínať rozprávku. Kúpila som zámok, teda zrúcaninu (smiech) a odišla do Ameriky za kamarátkou. Netušila som, že ma tam ako mladú vdovu chce nenápadne s niekym zoznámiť. Z manžela som však už na našom prvom stretnutí cítila obrovskú energiu, rovnako on zo mňa. Nič netušiacich nás však zoznámila tesne pred mojim odletom. Takmer jej to nevyšlo, priznala sa nám neskôr,“ smeje sa sympatická žena, za ktorou jej budúci manžel Jim (v tom čase ešte netušila, že ním bude) odcestoval do týždňa.
Na oplátku, ona sa po spoločných 14 dňoch v Českej republike zbalila a odsťahovala sa do Južnej Kalifornie na dva roky. Vraj, čo, to zvládne!
„Mali sme pocit, že sa poznáme celý život. Zámok ma zrazu nezaujímal. Povedala som si, však čo, zrúcanina tu stojí už 50 rokov, tak ešte zopár vydrží,“ smeje sa dnes už šťastná manželka aj majiteľka zámku. Jima od lásky neodradila ani zrúcanina, ktorá už na prvý pohľad naznačovala, že „zožerie“ všetko, čo sa okolo financií len mihne.
„Našťastie bol taký zamilovaný, že mu zámok prišiel až atraktívny, keď som ho strategicky na Valentína vytiahla do vyhliadkovej veže so šampanským, nech má pekný výhľad na celý kraj (smiech). Vtedy mi ani vo sne nenapadlo, že by som ho niekedy zatiahla do projektu. Naopak, mala som pocit, že ostanem žiť v Južnej Kalifornii, inak prídem o milovaného muža,“ spomína ako mladej zamilovanej žene vtedy ani nenapadlo, že to bude naopak on, kto na jej sny nezabudne a bude ich chcieť prežívať s ňou. A v Kalifornii to nebude.
„Prišlo mi to neférové, žiadať od neho, aby opustil svoj úspešný život v Kalifornii,“ hovorí o rozhodnutí žiť v USA, ktoré v prvom momente vnímala ako skvelý nápad.
Veď dovtedy celý život pracovala non-stop a konečne si mohla vyskúšať život, po ktorom niektoré ženy túžia. Užívať si život a lásku manžela a nerobiť takmer nič.
„Mohla som si konečne vyskúšať aké to je, byť vydržiavanou ženou (smiech),“ zasmeje sa nahlas a hneď z nej cítim, že pozícia žienky domácej jej absolútne nesadla.
„Bolo to strašné!,“ vykríkla milo s hrôzou v tvári . Vydržala to iba rok, a aj to mala pocit, že to bola večnosť. Ako sa hovorí, to pochopí iba ten, kto zažil, aj to, aké je ťažké, začínať niekde v zahraničí odznova, úplne sama a opäť od úplného začiatku.
Najmä, ak ste už inde niečo dokázali. Opustiť všetko a všetkých, aj keď viete, že to za toho „pravého“ stojí.
„Naozaj nie je jednoduché odísť niekde, kde nemáte žiadne kontakty. Vrátiť sa úplne na začiatok a opäť sa niekam vypracovať. Čím viac sme sa o tom doma rozprávali, tým viac sa nám páčil môj sen, ktorý som zanechala v Česku, zámok Mcely,“ hovorí Inéz, ktorej manžel – úspešný chemik, ktorý pracoval aj s nobelistami a tiež hudobník, ktorý predal milióny albumov – o rekonštrukcii zámku netušil absolútne nič. Jim je jednoducho vedec s doktorátom z fyzikálnej chémie.
Ako som ju počúvala, zrazu som jej manžela videla úplne jasne, ako pred rokmi stojí pred zrúcaninou, ktorú vlastne ani nevidel a jediné, čo ako fyzikálny chemik vedel k tomu povedať je, kedy asi spadne. A aj to možno. Inéz som sa priznala s mojimi vidinami.
„(smiech) Našťastie je ešte aj umelec a spieva. Je to renesančný muž, takže na zámok mal aj iný pohľad,“ zasmeje sa manželka bývalého predskokana Elvisa Presleyho.
„Pôvodom je Talian, takže má aj európske korene a tak vzťah aj ku kultúre, takže do Mcely ho to nejako lákalo. Miloval ma a vedel, že nebudem šťastná, keď si nesplním sen so zámkom. Takže predal dom v Južnej Kalifornii a spoločne sme sa vrátili do Českej republiky,“ spomína na spoločné začiatky mladomanželov, ktorí sa aj spoločne pustili do rekonštrukcie zámku, ktorej obaja verili. Do opravy celého rezortu vložili všetky peniaze.
„Nikto vtedy netušil, či nevyletia hore komínom,“ spomína dnes už úspešná hotelierka na asi najväčšiu odvahu vo svojom živote. Vlastne oboch mladomanželov, s podobným osudom. Obaja totiž ovdoveli a ich opätovné spoločné „ÁNO“ bolo novým reštartom aj citového života. Takže obaja začínali opäť a odznova spoločne, v inej krajine a na jednej obrovskej kope zrúcaných stien zámku.
V Knihe Poklad rodiny Mcely Jim Cusumano opisuje, ako sa do Inéz zaľúbil na prvý pohľad.
„Bez neho by dnešná podoba zámku bola úplne iná,“ vraví majiteľka, ktorú pred kúpou zrúcaniny mnohí odhovárali.
Práve na hodnotách a nezameniteľnej atmosfére zámku trval Jim, ktorému veľmi záležalo na tom, aby v tíme panovala súdržnosť a jedinečnosť. To je presne to, čo som na zámku cítila a opísala už v prvej časti rozhovoru. Vlastne niečo neopísateľné, éterické až duchovné.
„Nechceli sme prinášať len pohostinnosť naším hosťom. Priali sme si obohacovať život našich zamestnancov, hostí, investorov, miestnych obyvateľov a tým prispieť k lepšiemu svetu,“ hovorí pani Cusumano.
„Musí vás veľmi milovať,“ vyletelo zo mňa asi odvážne. „Áno… (úsmev), ale keď sa teraz navraciam k tým chybám, tak si viac uvedomujem, aké to pre mňa bolo naozaj ťažké. Veď som obetovala všetky svoje, mamine a hlavne jeho úspory a investovala som to do niečoho, čo som vôbec netušila ako dopadne. Pre mňa osobne to bolo oveľa horšie, akoby som si požičala od banky. Veď to boli všetky peniaze môjho milovaného človeka a mami,“ zvážnie podnikateľka.
V tom čase každý, kto sa čo i len trochu rozumel investíciám, označil jej projekt za bláznivý až ekonomický nezmysel. Takže, majiteľka výnimočného miesta naozaj veľmi dlho zvažovala, či sa do toho vôbec pustí a naozaj to aj rozbehne.
O všetkom však rozhodla cesta po Indii, kde spoznala slávneho Guru. Keď pred neho predstúpila, nedokázala zo seba dostať nič. Len tam ticho stála a pozerala.
„V noci som zrazu mala sen, v ktorom sa mi objavil a odpovedal mi na otázku, ktorú som sa ho vlastne ani neopýtala. Povedal mi, že len vtedy sa do opravy zámku môžem pustiť, keď si od neho udržím odstup a nebudem sa snažiť s ním identifikovať. To znamená, že si uvedomím, že som len sprostredkovateľ projektu, a tak sa aj stalo,“ otvorene hovorí o pocitoch, keď budovala niečo, o čom vôbec netušila ako to dopadne. A nie vždy to bolo príjemné.
„Človek sa samozrejme rokmi mení, a mala by som sa opäť viac snažiť udržať v sebe ten nadhľad, ľahkosť. To bremeno zodpovednosti je však niekedy veľmi ťažké, a práve vtedy robia ľudia najväčšie chyby. Robila som ich aj ja. Často som sa nechala sťahovať dole nepodstatnými maličkosťami až hlúposťami. Takže to je asi jediná vec, ktorú, keby som mala čarovný prútik, tak by som zvrátila. Situácie, kedy som prepadala ťažkým myšlienkam strachu,“ priznala sa domáca pani s tým, že samozrejme aj ona mala chvíle, keď všetko ľutovala.
Často si pri rekonštrukcii hovorila, či toto vôbec k životu potrebovala a pýtala sa samej seba, prečo si nevybrala ľahšiu cestu.
„Ale potom si vždy uvedomím, ono to vždy ide ruka v ruke s tou pozitívnou stránkou, keď tých radostí je veľa. Od rodinnej atmosféry, ktorú sme tu vybudovali, až po pocit, ako hosťom pomáhame meniť ich pohľad na život. Že sa nám vlastne na svete podarilo urobiť ďalšie lepšie miesto pre život,“ vysvetlila svoj životný postoj Inéz Cusumano, ktorá využíva všetko, čo jej príroda v okolí zámku ponúka.
Z miestnych bylín vyrába aj vlastnú luxusnú kozmetiku. Bylinky sa pravidelne objavujú aj na tanieroch ich prestížnej, niekoľkými cenami, ocenenej reštaurácie. A chutia dokonalo.
„Je pravdou, že kozmetika pomohla okrajovo aj manželovi Jimovi, ako chemikovi. Aby som ho trochu zamestnala aj v jeho odbore, tak som mu vytvorila nádherné alchymistické laboratórium na zámku. Nakoniec ho však veľmi nevyužíval a do kozmetiky som sa pustila sama. Pred desiatimi rokmi ešte neexistovalo toľko možností na poctivú, ručnú, prírodnú kozmetiku. Nikto ešte nerobil s tradíciou deviatich bylín, ktorá ma veľmi oslovila,“ vysvetľuje dôvody rozšíreného podnikania, ktoré cítiť v celom areály aj na zámku. Vône vás v priestoroch doslova ohúria.
Rešpektovaná podnikateľka sa inšpirovala miestnymi babičkami, ktoré v okolí zámku zbierali bylinky a pripravovali z nich výluhy, mastičky, čaje… Inéz vedela, že presne toto potrebuje aj pre seba a svoje spa. Dlho však nevedela nikoho nájsť, kto by jej to vysvetlil a ukázal.
„Jedného dňa som sa naštvala, že si to urobím sama. Takže z laboratória, pôvodne pre manžela, som vyhodila chemikálie a začala som s miestnymi bylinkami experimentovať sama. Kozmetiku som vyvíjala štyri roky. Presne podľa toho, ako som to videla na dvoch, troch miestach vo svete, kde miestne bylinky miešali ženy, ktoré si tak vytvárali niečo jedinečné, krásne, aj účinné a ešte to aj krásne voňalo,“ vysvetľuje históriu prírodnej kozmetiky z miestnych bylín, keď sa podnikateľka menila na bylinkárku. Pripustila, že to bol pre ňu aj relax a únik od realitnej agendy okolo zámku.
Tak som sa jej priznala aj ja, že jej zámok som spoznala vďaka krému, ktorý som si kúpila ešte na Slovensku v jednom z tatranských hotelov. A že, keď som si čítala jej prospekty, nevedela som ani správne vysloviť meno Chateau Mcely. Miesto Mcely, som hovorila o „Mäkkeily“.
Odľahlo mi, vraj zďaleka nie som jediná. V prevoňanom apartmáne vonnými olejmi, bylinkami a domáceho času v zámockom porceláne sme sa na tom celkom pobavili.
„(smiech) Nie, nie… Nemusíte sa za to hanbiť. Ľudia prichádzajú s rôznymi verziami. Niekto hovorí Mčely, MekEly, to je asi najčastejšie. Mcely je starý názov obce, podľa ktorej sme zámok pomenovali,“ úprimne sa na mojom priznaní zabaví domáca pani.
To mi pripomenie bývalých majiteľov, ktorých potomkovia navštevujú zámok dodnes. Zobrali im ho komunisti, citlivá téma pre každého, kto to v rodine zažil.
„Myslím si, že dodnes z toho majú zmiešané pocity. Nerada by som im vkladala slová do úst, ale je to komplikované v tom, že keď vám raz niečo vezmú, tak tá bolesť tam navždy zostane. Keď sme zámok opravili, na začiatku boli veľmi opatrní. Dnes ich návštevy beriem ako obrovský kompliment, pretože sem chodia radi, stretáva sa tu celá ich rodina. Máme celkom pekný vzťah. Musím povedať aj vďaka tomu, že zámok dnes vyzerá tak, ako vyzerá. Určite to niekde v srdciach stále cítia ako rodinný majetok . Keď človek nepochádza zo šľachty, ťažko si vieme predstaviť, čo cítia, keď sa vracajú na miesto, ktoré kedysi patrilo ich rodine. Takže si ani nedovolím komentovať to, čo asi musia pri návšteve cítiť,“ zvážnie nová majiteľka zámku.
Zámok má za sebou veľa histórie. Kedysi patril šľachtickej rodine Thurn-Taxisov, ktorí ho využívali ako lovecký zámoček. V 19. storočí sa dokonca po zámockých chodbách prechádzal spisovateľ a básnik Rainer Maria Rilke a zavítal tam aj Mark Twain. Po druhej svetovej vojne, na základe Benešových dekrétov, objekt zoštátnili. Neskôr slúžil ako skladisko pre civilnú obranu. Viac ako 50 rokov chátral.
Zámok Mcely dnes už dýcha atmosférou, ktorú len tak niekde nenájdete. Najťažšie časy renovácie má za sebou a jeho odvážna majiteľka sa už pustila do ďalšieho projektu v Prahe, jedného z najluxusnejších apartmánov, aké v Stovežatej nájdete. Napadlo mi, kam sa stále ženie a či niekedy aj poľaví.
„Myslím si, že taká tá kreatívna sila stále vo mne určite je a snažím sa ju nejako krotiť, aby som nestratila práve už spomínanú životnú rovnováhu, aby som sa z toho všetkého úplne nezbláznila. V Prahe som v podstate urobila rekonštrukciu bytu, v ktorom sme kedysi bývali. Využívame ho pre ľudí, ktorí prichádzajú v kombinácií, že chcú navštíviť Prahu i zámok Mcely. Najbližšie chcem prerobiť spa, v ktorom ešte viac chcem využiť liečivú silu bylín. Presne to, čo podľa mňa stále viac v našej civilizácii potrebujeme,“ hovorí o najbližších plánoch, medzi ktoré patrí aj cieľ, dotiahnuť do dokonalosti aj koncept príbehu Princeznej Nely, rozprávkovej knihy, ktorú napísala pre svoju dcéru.
Každý september sa na zámku zídu malé princezné, na akýsi zjazd či valné zhromaždenie, a užívajú si to, po čom malé dievčatá snívajú. O živote princeznej na zámku.
Rovnako ako minule, keď som si zámok a jeho jedinečnú atmosféru užívala ako hosť, opäť sa mi nechcelo domov. Tentokrát som však odchádzala s pocitom, že nie všetko, čo vás na prvý pohľad ohúri a okamžite by to menili, vzniklo „len tak“. Naopak, za vštekým úspešným, z ktorého cítiť srdce je zväčša naozaj obrovská drina.
Za výsledkom Inéz Cusumano vidieť obrovské nasadanie a hlavne odvahu. Veď pustiť sa do niečoho, o čom vám aj ekonómovia povedia, že to nemá zmysel, sa môže pustiť asi len blázon. A ja som jedného/nu takú, mimoriadne duchovnú až éterickú, vďaka jej zámku spoznala.
Dnes už viem, že nikdy by som s ňou ale nemenila. Nie, nie je to život ako v rozprávke, lebo taký v poctivom pracovnom živote neexistuje. Len obrovské množstvo driny.
Rozprávkový môže byť iba vzťah s človekom, ktorý vás urobí šťastným. A to je vlastne na Inéz, po tom všetkom čo prežila, asi najvzácnejšie. To, čo z nej vyžaruje po tých rokoch, pokoj, láska a neuveriteľná rodinná harmónia. A keď vám to šťastne funguje doma a ste zdraví, s ostatným sa už popasujete. Ako Inéz Cusumano so Chateau Mcely.
Rozhovor s Inéz Cusumano pre Dalito.sk aj videom
O prvej návšteve zámku v Mcely a prečo nás ohúril, Prečo je úplne iný ako všetky ostatné?