Rozhovory

MUDr. Ladislav Kužela: „Zjedzte 30 rastlín každý týždeň, zmeňte životný štýl a môžete sa zbaviť aj histamínovej intolerancie.“

Histamínová intolerancia (HIT) znepríjemňuje život deťom aj dospelým. Nedovolí im poriadne sa najesť, naplno športovať, núti ich do mnohých obmedzení. Jej príznaky sú také rôznorodé, že v tom pripomína celiakiu – môže sa totiž prejavovať tráviacimi ťažkosťami, ale aj depresiami, búšením srdca, nepríjemným ekzémom, bolesťami hrdla či opuchom slizníc… Pacienti robia čokoľvek, aby si pomohli, niekedy ale dosiahnu skôr opak. S popredným gastroenterológom MUDr. Ladislavom Kuželom, PhD., MPH sme sa pozreli na to, s akými radami sa stretávajú ľudia postihnutí HIT, ktoré z nich im môžu naozaj pomôcť a ktoré určite nie.

Ako by ste na úvod veľmi stručne vysvetlili ľuďom, ktorí o tejto diagnóze ešte nikdy nepočuli, čo znamená histamínová intolerancia a čo sa pri nej deje v tele človeka?

Histamínová intolerancia (HIT) vzniká, ak nastane nadbytok histamínu v tele. Je teda spôsobená vysokými hladinami histamínu v krvi, čo znamená, že nejde o prejav precitlivenosti (senzitivity) a už vôbec nie o alergiu na jedlo alebo o alergiu na histamín, a to i napriek tomu, že niektoré príznaky HIT môžu napodobňovať ozajstné alergické reakcie.


A čo je vlastne histamín?

Je to chemická látka (bioaktívny amín), ktorá sa nachádza skoro v každom tkanive nášho tela a je zodpovedná za rôzne funkcie, napríklad aj za to, že posiela správy do nášho mozgu (komunikuje s naším mozgom), spúšťa tvorbu kyseliny v žalúdku (pomáha pri začatí procesu trávenia) alebo sa vyplavuje po poranení, prípadne následkom alergickej reakcie ako súčasť imunitnej odpovede. Histamín je uložený primárne v bunkách, ktoré sa volajú mastocyty. Taktiež je prirodzenou súčasťou mnohých jedál, ako aj súčasťou imunitného a nervového systému a zohráva dôležitú úlohu pri zápale. Keď sú hladiny histamínu príliš vysoké alebo keď ho telo nevie dobre spracovať, môže ovplyvniť jeho normálne funkcie.

Keď je histamín dôležitou súčasťou nášho tela, prečo niektorým ľuďom škodí?


U zdravých ľudí sa histamín rozkladá pomocou dvoch enzýmov – diamino oxidáza (DAO) a histamín-N-metyltransferáza (HNMT). Na vzniku histamínovej intolerancie sa môžu podieľať lieky blokujúce DAO, ale môžu ju vyvolať aj ochorenia, napríklad celiakia, syndróm bakteriálneho prerastania alebo syndróm dráždivého hrubého čreva. Taktiež môže byť HIT následkom diéty, keď sa požívajú potraviny bohaté na histamín, ako sú alkohol, fermentované či nakladané jedlá. Za vznikom HIT vo všeobecnosti môže byť: zvýšenie histamínu z prijatej potravy; zníženie DAO, teda enzýmu, ktorý sa nachádza v črevách a je zodpovedný za rozloženie histamínu prijatého v potrave, čo následne vedie k  zvýšenému vstrebávaniu histamínu a tým pádom aj k jeho nahromadeniu v tele; zníženie účinnosti HNMT, teda zníženie enzýmu, ktorý pomáha pri rozložení histamínu v bunkách. Okrem toho v poslednom čase sa stále viac ukazuje, akú významnú úlohu má vplyv črevnej mikrobioty (mikróby žijúce v našich črevách) na vzniku HIT. Zistilo sa, že pri dysbióze (narušenie rovnováhy v zložení črevných mikróbov) dochádza k vzniku syndrómu zvýšenej priepustnosti čreva a chronickému zápalu na čreve, následkom čoho môže byť ovplyvnená aj aktivita DAO.

Je histamínová intolerancia diagnóza, ktorá patrí do starostlivosti imunológa, alebo gastroenterológa?

Dá sa povedať, že HIT spadá do kompetencie ako imunológa, tak gastroenterológa a ešte je v rámci manažmentu niekedy vhodná aj pomoc zo strany výživového poradcu.


Predchádzajúcu otázku som položila zámerne, nakoľko viacerí ľudia sa stretli s tým, že imunológ im povedal, že majú HIT a gastroenterológ povedal, že nie. Imunológ vychádza z krvných výsledkov, keď sa určuje funkcia a kvantita DAO z krvi, gastroenterológ vychádza najmä zo vzorky z dvanástnika odobratej pri gastroskopii,  kde sa určuje percentuálny podiel DAO v reze. Ako sa má pacient zariadiť v takomto prípade – treba ešte nejaké ďalšie doplňujúce vyšetrenia, aby bolo teda jasné, či má HIT alebo nie?

Žiaľ, v praxi sa môžeme pomerne často stretnúť s takouto situáciou. Je to preto, že v súčasnosti nie sú jednoznačne odporučené testy, ani postupy, ktoré by sme mohli považovať za akýsi zlatý štandard diagnostiky. Preto každý postupuje „po svojom“. Imunológovia robia krvné testy, gastroenterológovia endoskopujú. Pritom je diagnostika pomerne jednoduchá. Najprv musíme vylúčiť iných vyvolávateľov príznakov, s ktorými pacient prišiel k lekárovi. Inými slovami pri príznakoch, ktoré vznikajú následkom HIT, je potrebné myslieť aj na iné diagnózy a prípadne je potrebné ich vylúčiť. Treba myslieť na to, či nejde o celiakiu, nešpecifické zápalové ochorenie čreva (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída), ozajstnú alergiu na potraviny, poruchu mastocytov… Ak má pacient klinické prejavy svedčiace pre HIT a vyššie menované choroby sa vylúčia, ako sa vylúči aj to, že pacient neužíva lieky ovplyvňujúce DAO, mala by nasledovať tzv. eliminačná diéta. Teda diéta pri ktorej pacient vylúči z potravy na 14 až 30 dní jedlá obsahujúce histamín vo vysokej miere. Ak nastane zlepšenie klinických ťažkostí, máte zdiagnostikovanú HIT.

Viacerí ľudia majú skúsenosť, že im gastroenterológ zistil 70, dokonca až 80 % DAO, čo sa mne ako laikovi zdá byť veľmi dobré číslo, no napriek tomu im diagnostikovali HIT. Znamená to, že už aj takto znížené množstvo DAO môže spôsobiť výrazné problémy?


Diagnóza HIT nie je o číslach. Je to o prejavoch HIT, o príznakoch, ktoré pacient má, ak nedodržuje diétne opatrenia a ktoré sa upravia, ak zo stravy vylúči potraviny s vysokým obsahom histamínu. Pacient by pritom mal mať aspoň 2 príznaky svedčiace pre HIT, ako sú hnačka, bolesti alebo až kŕče v bruchu, nutkanie na zvracanie, vracanie, nafukovanie…  Nevýhodou krvných testov je skutočnosť, že niektoré štúdie síce potvrdili, že môžu byť nápomocné pri identifikácií pacientov s príznakmi spojenými s HIT, iné však nenašli významný vzťah medzi príznakmi HIT a aktivitami DAO v krvi. Čo sa týka biopsie čreva pri endoskopii, tu je vždy treba mať na mysli, že znížené  percento môžu byť navodené aj inými chorobami tenkého čreva.

Niekedy mám pocit, že histamínová intolerancia je dnes ako celiakia pred dvadsiatimi rokmi – a to najmä v tom, že neustále pribúdajú informácie, ako rôznorodo sa môže prejavovať. Kým kedysi sme spájali HIT najmä s tráviacimi ťažkosťami – bolesťami brucha, problémami pri vyprázdňovaní, nafukovaním, pocitmi na vracanie…, v súčasnosti sa akoby viac manifestovali iné prejavy: ekzémy na koži, migrény, zimnice, mierne zvýšené teploty, arytmie, vysoký krvný tlak, zaliehanie v ušiach, dokonca psychické problémy s úzkosťami a depresiami, neschopnosť sústrediť sa, problémy s videním či s pamäťou… Skutočne HIT spôsobuje takúto širokú škálu ťažkostí, alebo ide skôr o iné nezistené diagnózy a len prejavy sa pripíšu HIT?

Keďže pôvodcom príznakov HIT je nadbytok histamínu a táto látka je zodpovedná za veľa procesov v našom tele, to vysvetľuje rôznorodosť príznakov pozorovaných u pacientov s HIT. HIT sa preto okrem tráviaceho traktu, skutočne môže prejaviť aj v dýchacích cestách, napríklad opuchom nosovej sliznice, nervovom systéme (bolesti hlavy), obehovom systéme (zrýchlený tep) či na koži (začervenanie)…

Môže sa stať, že človeku sa zmenia prejavy HIT, aj keď dodržiava nízkohistamínovú diétu? Čiže ten, kto mal najskôr len bolesti brucha, hoci sa stravuje nízkohistamínovo, zrazu má k tomu aj migrény, či ekzémy?

Ak naozaj pacient dodržiava diétne opatrenia a napriek tomu u neho dôjde k zmene prejavov HIT, je to dôvod na to, aby lekár začal pátrať po inom vyvolávateľovi ťažkostí. To značí, že treba najmä vylúčiť zápal na čreve, užitie liekov ovplyvňujúcich aktivitu DAO a podobne.

Vieme, že celiakia poškodzuje črevo, deje sa to aj pri HIT? Čiže keď nám diagnostikujú HIT, znamená to, že črevo je poškodené, je tam zápal a chvíľu bude trvať, kým sa dá do poriadku, takže ani nízkohistamínová diéta nezaberie hneď, ale príznaky HIT sa zmiernia až po pár týždňoch či mesiacoch?

Ako som už spomínal, v poslednom čase neustále pribúdajú poznatky o tom, že strata bariérnej, teda ochrannej funkcie čreva je jednou z hlavných príčin, ktorá vedie k vzniku chronického zápalu na čreve a ten môže byť zodpovedný za vznik HIT. Vo svojej celkovej dĺžke 8 – 9 metrov predstavujú ľudské črevá to najväčšie prirodzené rozhranie medzi telom a vonkajším svetom. Črevná výstelka (epitel) tvorí proti vonkajšiemu prostrediu bariéru. Zabezpečujú to tesné spojenia prepojujúce črevné bunky. Za normálnych okolností je potrava, ktorá sa hýbe cez tenké črevo, natrávená, pričom živiny sa dostávajú do krvného obehu a nestrávený zvyšok putuje do hrubého čreva. Črevná sliznica teda funguje ako akýsi polopriepustný plot. Umožňuje prechod živinám, ale zároveň dokáže objaviť potenciálne škodlivé cudzorodé činitele alebo antigény z vonkajšieho prostredia a zabrániť ich pasáži do systémového obehu. Ak sa tieto spojenia stanú priepustnými, stráca sa bariéra medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Môže tak dôjsť k nekontrolovanému pohybu rôznych látok z vonkajšieho sveta do nášho tela. Toto ak sa udeje u geneticky predisponovaného jedinca, môže mať za následok vznik chronického zápalu. Táto strata bariéry a jej celistvosti sa po anglicky nazýva „leaky gut“ (presakujúce črevo) alebo aj syndróm zvýšenej črevnej permeability (priepustnosti).

Kedy sa to môže stať?

K tomu, aby takýto stav nastal, prispieva strava chudobná na vlákninu alebo, naopak, strava bohatá na spracované jedlá (priemyselne vyrábané keksy, chleby, predpripravené jedlá…). Oba vyvolávajúce činitele doslova útočia na črevnú bariéru a to v podstate hneď z dvoch strán. Na jednej strane útočia tým, že podporujú rast „zlých“ mikróbov v čreve a na strane druhej doslova aktívne vedia črevnú bariéru aj odbúravať. Podľa názoru niektorých expertov by sa na syndróm zvýšenej priepustnosti čreva malo nahliadať ako na súčasť dysbiózy. Inými slovami tvrdia, že dysbióza vzniká následkom kombinácie nerovnováhy mikróbov v našich črevách, syndrómu zvýšenej črevnej priepustnosti a vplyvu lipopolysacharidov, ktoré sú hlavnou zložkou vonkajšej membrány gramnegatívnych baktérií a predstavujú významný endotoxín, na ktorý náš organizmus reaguje imunitnou reakciou. To znamená, že ak sa nezmení dysbióza, nezmení sa syndróm zvýšenej priepustnosti čreva a nezmení sa tým pádom ani HIT. Preto sa stále viac a viac zameriavame u pacientov s HIT na liečbu dysbiózy. Jej úprava sa dosiahne zmenou diéty v zmysle pomalého a postupného zavedenia prevažne rastlinnej, čo najrozmanitejšej vlákniny (ovocie, zelenina, orechy, strukoviny, celozrnné potraviny) do stravy.

Čo je teda základom liečby alebo eliminácie prejavov HIT? Čo by ste urobili vy, ak by vám dnes diagnostikovali toto ochorenie?

Určite je treba začať liečbou dysbiózy. Ako som už spomenul, zaviedol by som postupne a pomaly do stravy čím viac najrozmanitejšej rastlinnej vlákniny. Čo najrozmanitejšia značí viac ako 30 druhov rastlín v strave do týždňa. Čím viac značí minimálne 70 % každého jedla by mala tvoriť rozmanitá rastlinná vláknina. Postupným a pomalým zavedením takejto stravy a pravidelnou konzumáciou rastlinnej vlákniny si totiž vieme doslova natrénovať črevo a našu mikrobiotu (mikróby v našich črevách) na to, aby nielen dokázala postupne spracovať zvyšujúce sa množstvo prijatej vlákniny, ale hlavne aby sa dosiahol z prijatej vlákniny aj čo najzdravší (postbiotický) efekt. Z príjmu rozmanitej rastlinnej vlákniny v strave sa totiž zmnoží počet, ako aj podporí rast „dobrých“, zdraviu prospešných mikróbov žijúcich v našich črevách.  „Zdravé“ mikróby následne vytvoria najsilnejšiu hojacu živinu, aká v prírode môže existovať, a tým sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom („short chain fatty acids“- SCFA). SCFA vedia vyhojiť syndróm zvýšenej priepustnosti čreva a taktiež vedia napraviť dysbiózu. „Zdravé“ baktérie bez vlákniny nevedia prežiť.  A konzumáciou vlákniny dokážeme podporiť rast práve tých „dobrých“ mikróbov, ako sú napríklad Lactobacilli, BifidobacteriaPrevotella. Jedenie vlákniny zvyšuje aj rozmanitosť druhov žijúcich v našich črevách. Pre tento efekt možno vlákninu klasifikovať aj ako prebiotikum. Vlákninou doslova povzbudené mikróby potom dokážu vypúšťať SCFA, pomocou ktorých vedia vyhojiť prípadné zápalové zmeny na čreve. Takže jedením rozmanitej rastlinnej vlákniny si budujeme zdravé črevo, lebo vláknina živí „dobré“ mikróby, ktoré sa následne množia a za to, že sme ich dobre „nakŕmili“, nás odmenia tvorbou SCFA.

Tridsať druhov rastlín v strave do týždňa ale môže byť pre ľudí s HIT problém, nakoľko mnohé potraviny netolerujú.

Tento diétny postup je určite možný aj u pacientov s HIT, ktorým potraviny s vysokým obsahom histamínu síce robia ťažkosti, ale treba si uvedomiť, že každý pacient s HIT má určitú hranicu, ktorá mu ešte ťažkosti nerobí. Inak povedané, u každého pacienta s HIT sú ťažkosti navodené inou potravinou a iným množstvom histamínu v tejto potravine. Ak sa táto hranica prekročí, nastanú ťažkosti, ale ak ostane pacient tesne pod touto hranicou, ťažkosti nemá. A ako som už spomínal, dobrou správou je, že črevo si každý jeden z nás môže doslova natrénovať, a to postupným, pomalým pridávaním čo najrozmanitejšej rastlinnej vlákniny do stravy. Takto si ho aj pacienti s HIT dokážu „natrénovať“ až do tej miery, aby tolerovali potraviny, ktoré im spôsobujú ťažkosti.

Mnohí histaminici užívajú prípravok, ktorý v kapsuliach obsahuje telu vlastný enzým na odbúranie histamínu.  Názory naň sa rôznia – niekto hovorí, že ho stačí zjesť pred jedlom, ktoré má viac histamínu, keď napríklad človek zhreší pri rodinnej oslave, iní ale vravia, že pomáha len v prípade, keď sa užíva pravidelne, teda aspoň raz za deň.

Keďže sa ukázalo, že náhrada DAO vie zlepšiť určité príznaky spojené s jeho nedostatkom, používa sa tento doplnok už dlhodobejšie. Náhrada DAO na rozdiel od iných výživových doplnkov, ako napríklad vitamíny, nevstupuje do krvného obehu, a preto nezvyšuje množstvo DAO vo vnútri tela. Mala by sa užívať tesne pred jedením, nakoľko má krátky polčas (čas kým sa stane neaktívna). Tým pádom ak sa nejedia jedlá s príliš vysokým obsahom histamínu a zároveň sa podá tento doplnok, môže dôjsť k redukcii množstva prijatého histamínu do tela. Ak sa dodrží nízkohistamínová diéta a podá sa DAO náhrada, do tela sa nedostane žiadny histamín z jedla. Samozrejme, neovplyvní sa množstvo histamínu, ktoré sa v tele vyprodukuje. Keďže sa DAO náhrada nevstrebáva, nedokáže tento doplnok zvýšiť vnútorné množstvo DAO, ktorého má každý individuálne množstvo. To znamená, že pri pravidelnom užívaní sa ovplyvní iba množstvo histamínu prijatého z jedla a nápojov. Treba si vždy vyberať doplnok, ktorý má čo najmenej prísad, lebo tieto môžu byť potenciálnym zdrojom nežiadúcich účinkov. 

Veľkou témou pri HIT sú vitamínové doplnky. Ľudia si napríklad radia každý deň užívať probiotiká – pomáhajú pri HIT, alebo nie?

Ako som spomínal, cesta nie je v užívaní probiotík. Cestou je postupné ozdravenie čreva pomocou rozmanitej rastlinnej vlákniny, ktorá napraví dysbiózu, zahojí črevo zmenené chronickým zápalom. V zdravom čreve sa totiž obnoví aj tvorba DAO. Keď už sa ale niekto rozhodne užívať probiotiká, treba vedieť, že niektoré typy baktérií vedia histamín aj produkovať a iba určité typy majú schopnosť ho degradovať. Preto netreba siahať po hocakom probiotiku. Niektoré probiotiká, ako napríklad Lactobacillus gasseri, Bifidobacterium breve boli testované a zistilo sa, že neprodukujú histamín.

Vitamín C je vraj prírodným antihistaminikom. HIT-kári užívajú vysoké dávky „céčka“, neraz až 1000 mg denne, skutočne pomáha?

Opäť sa vrátim k téme rozmanitej rastlinnej vlákniny. Rastliny sú totiž nielen potravou pre mikróby v našich črevách, ale sú aj prirodzeným zdrojom vitamínov, čiže spomínanými diétnymi opatreniami si prirodzene dodáte do tela aj potrebné množstvá vitamínu. Je síce pravda, že sa ukázalo, že vitamín C dokáže sčasti zredukovať príznaky HIT (pravdepodobne následkom toho, že dokáže pomáhať aktivite DAO), ale dodnes nie je dostatok štúdií, ktoré by vedeli podporiť potrebu náhrady vitamínu C u každého pacienta s HIT. Keď si chcú ľudia s HIT dodať prirodzenou cestou vitamín C a ešte k tomu si dať aj rastlinnú vlákninu s nízkym obsahom histamínu, tak je pre nich cestou napríklad jedenie manga, ktoré má nízky histamín a je bohaté na vitamín C.

Potom je tu magnézium a vitamín B6 – tiež vraj účinne znižujú histamín.

Odpoveď je podobná, ako v predchádzajúcom prípade. Nie sú na to dostačujúce dáta, aby sa každému pacientovi s HIT pridávalo magnézium alebo vitamín B6. Užívanie magnézia je podporované niektorými štúdiami, ktoré ukázali napríklad, že u zvierat dochádza k nárastu hladín histamínu už po 4 dňoch vynechania magnézia zo stravy. Po jeho opätovnom pridaní sa hladiny upravili. Čiže význam by možno malo nahradiť ho v prípade, že pacienti s HIT sú dlhodobo na reštrikčnej diéte, čo ale nie je cieľ. Cieľom u každého človeka s HIT by mali byť nie diétne obmedzenia, ale pomalé a postupné čo najviac možné rozšírenie jedálneho lístka pridávaním potravín z čo najrozmanitejších rastlín.

Veľmi obľúbený je v súčasnosti pri HIT aj flavonoid quercetin, ktorý sa tiež užíva každý deň – môže naozaj pomôcť?

Quercetin je polyfenol, ktorého prirodzeným zdrojom v jedle je zelenina, ako napríklad cibuľa alebo brokolica, a je známy pre svoje antioxidačné, antialergické a antihistamínové vlastnosti. Dôkazy o jeho účinnosti z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch sú ale zmiešané, a preto ho nemožno jednoznačne každému pacientovi s HIT odporučiť.

Taktiež sa hovorí, že voda má silu zmierniť množstvo histamínu a teda aj príznaky HIT. Vraj keď zje človek jedlo, ktoré mu spôsobí problémy, má následne vypiť postupne 2 až 3 litre vody.

Pitie dostatočného množstva vody za deň je základom pre správne fungovanie nielen nášho zdravého čreva, ale i celého tela. Voda vie byť nápomocná v odstránení histamínu z tela, nakoľko až 95 % nadbytočného histamínu sa vylučuje močom. Čo sa týka spomínaného množstva, opäť z pohľadu medicíny založenej na dôkazoch odporúčať nemôžem, nakoľko na uvedené nemáme dáta, ktoré by podporovali prospešnosť takéhoto postupu.

Odporúčate užívať pri HIT klasické antihistaminiká na systémové použitie od alergológa?  

Antihistaminiká fungujú na princípe blokovania alergickej odpovede na histamín. Majú aj svoje nezanedbateľné vedľajšie účinky a odpoveď na ne je vysoko individuálna, preto pred každým ich používaním je potrebné poradiť sa s imunoalergológom. Rutinné užívanie týchto preparátov by som z týchto dôvodov neodporúčal. Radím začať s diétou založenou na príjme čo najrozmanitejšej rastlinnej vlákniny a k tomu pridať dostatok spánku, vody a pohybu. Týmito prirodzenými opatreniami si viete opraviť aj svoju narušenú mikrobiotu a tak prispieť k zdravému črevu, ktoré umožní postupne a pomaly pridať si do stravy aj histamín obsahujúce potraviny.

Prečo histaminici nemôžu ohrievané jedlo a čo je naozaj problém – to, že to jedlo zohrejem, alebo to, že dlhšie stálo v chladničke? Inými slovami, kedy sa v ňom zvyšuje histamín?

Odpoveď je v čerstvosti. Čerstvé potraviny väčšinou histamín neobsahujú. Tvorí sa najmä následkom mikrobiálneho rozpadu. Čím potravina dlhšie „stojí“, teda aj v chladničke i v mrazničke, dochádza k fermentácií. Stupeň, podľa ktorého sú potraviny „zamorené“ histamínom, závisí od toho, či sú prítomné na jedle histamín produkujúce baktérie (majú schopnosť premeniť histidín na histamín), či sa v jedle nachádza histidín (tvorí sa z neho histamín a nachádza sa napr. v čerstvom mäse, hydine alebo rybe) alebo ako rýchlo sa dokážu baktérie na jedle množiť. Histamín produkujúce mikróby doslova zbožňujú teplé prostredie. Ich rast je možné sčasti potlačiť nízkymi teplotami, ale je treba vedieť, že histidín dekarboxyláza (enzým, čo má na starosti zmenu histidínu na histamín) je aktívna aj pri nízkych teplotách. Aj preto sa môže hladina histamínu zvýšiť aj v chladničke.

Zvyšuje histamín v tele aj športová aktivita či fyzická námaha?

Aj pravidelným pohybom si vieme podporiť vznik dobrej, zdraviu prospešnej mikrobioty, ktorá následne vyhojí zápal na čreve. Tu ale platí, podobne ako pri zavedení diétnych opatrení, aj so športom radšej pomaly a postupne. Treba si vybrať čo najvhodnejší typ pohybu podľa vlastného stupňa kondície a zvoliť skôr nedynamické cvičenie, lebo pravdou je, že aeróbne cvičenia ako beh, bicyklovanie alebo bojové umenia vedia zvýšiť hladiny histamínu v tele. Takže na úvod je dobré voliť skôr jogu alebo pilates.  

Hovorí sa, že HIT je diagnóza, ktorá väčšinou nasadne na iný neliečený problém – napríklad má človek celiakiu alebo laktózovú intoleranciu, o čom nevie, čiže nedodržiava diétu a pridruží sa k tomu aj HIT. A vraj keď si porieši primárnu diagnózu, HIT sa stratí. Je to tak?

Je to pravda. A tu opäť musím pripomenúť  vplyv dysbiózy a syndrómu zvýšenej črevnej priepustnosti na HIT.

Dá sa histamínová intolerancia úplne vyliečiť? Až tak, že človek bude bez problémov tolerovať aj vysokohistamínové potraviny typu paradajky či sójová omáčka?

Áno, možné to je úpravami, nielen diétnymi, ale celkovou zmenou životného štýlu (pohyb, spánok…), ktorá povedie k vytvoreniu čo najzdravšieho mikrobiómu.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *