Naozaj sú ženy vo vede a výskume diskriminované? Reagujú vedkyne aj vedci

Dalito.sk/ilustračné foto: PU v Prešove

Pandémia nového koronavírusu sa negatívne podpísala aj na kariére žien, ktoré v tomto období iba začínajú. Podľa UNESCO pandémia ešte viac prehĺbila rodové rozdiely aj v oblasti vedy. Aj ženy dnes pracujú vo výskume covid. Od rozširovania poznatkov o víruse, cez vývoj metód testovania až po výrobu vakcín.

V roku 2021 je ústredným motívom Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede: Vedkyne bojujú proti COVID-19, ktorý podporuje aj UNESCO. Voči údajne zvyšujúcim sa rodovým rozdielom počas covid sa ohradila aj medzinárodná organizácia Mensa Slovensko, ktorá združuje nadpriemerne inteligentných ľudí.

Ženy v číslach

Ženy tvoria vo výskume 28 percent. Mensa Slovensko tvrdí, že ich práca zriedka získa uznanie. Uvádza, že medzi nositeľmi Nobelovej ceny vo fyzike, chémii a medicíne je 17 žien v porovnaní s 572 mužmi. Prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za fyziku, bola Marie Curie z Poľska v roku 1903 za výskum na radiačných javoch a v roku 1911 sa stala prvou ženou s týmto ocenením aj v oblasti chémie. V Európe je 11 percent vedúcich výskumných pracovníčok.

„Vyštudovala som fyziku. Dávno. Občas mi neverili, že tomu rozumiem, mysleli, že to mám nabifľované. Počas kariéry som stretla viacerých vedcov, ktorí na ženy a mužov nepoužívali rovnakú mierku. Tento pohľad ešte nezmizol, ale uvedomujeme si ho, hovoríme o ňom, prestáva byť prijateľným,“ hovorí Ľubica Lacinová zo Slovenskej akadémie vied, ktorá je držiteľkou mnohých uznaní a ocenení. Napriek tomu apeluje na rovnaké príležitosti aj pre ženy. Kolegyniam radí, že ak sa stretnú s problémom, že na mužov a ženy vo vede bude používané odlišné alebo diskriminačné kritérium, aby o tom hovorili nahlas.

„Aby tento prístup úplne prestal byť prijateľný,“ vyzýva držiteľka posledného ocenenia v roku 2011 (Prémia Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2010 za dielo Biomembrány). Ľubica Lacinová je vedúcou laboratória biofyziky Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV, profesorka v odbore fyzika. Je členkou združenia ľudí s nadpriemernou inteligenciou Mensa Slovensko.

„Viacero výskumov ukazuje, že voči ženám autorkám sú predsudky a aj preto menej publikujú. I keď sú náznaky, že v súčasnosti tento problém mizne,“ konštatuje autorka množstva vedeckých publikácií, za ktoré v roku 2004 získala aj Cenu Slovenského literárneho fondu za vedecký ohlas.

Profesorka si myslí, že ženy sú často za výskumnú prácu aj menej platené a v kariére nepostupujú tak vysoko ako muži. Aktuálne svet čaká na výsledky prieskumu, ktorý odhalí rozhodujúce momenty a bariéry v kariérach pohlaví vo vede a technike. Ukáže, či a v akej miere rodina, financie, kultúra na pracovisku či diskriminácia formujú kariéru žien.

Podľa údajov UNESCO je vo svete podiel žien medzi vedcami na úrovni 33,3%. Podiel žien zastávajúcich seniorné pozície vo vede v Európe na úrovni 11%.·V Európe je podiel žien vo vede a výskume na úrovni okolo 35%, na Slovensku o čosi vyšší, na úrovni 41%, čím sa zaraďujeme na 8. miesto v rámci EÚ.

„Vyšší podiel žien a dievčat vo vede a technických odvetviach má obrovský význam pre úspešný hospodársky rozvoj,“ uviedla počas Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede štátna tajomníčka rezortu zahraničia SR Ingrid Brocková.

DALITO anketa žien aj mužov

Pre celý svet je dôležité, aby žiadny talent a inovácie neboli prehliadnuté a všetci ľudia dostali rovnakú šancu na rozvoj svojho potenciálu, upozornila Mensa Slovensko.

Dalito.sk oslovilo vedkyne zo Slovenska aj  Českej republiky s tým, čo si o údajnom znevýhodnení žien vo vede myslia. Niektoré sa ospravedlnili a ankety sa nezúčastnili. Pri viac ako 200 kontaktoch vedcov sme omylom zaslali žiadosť o reakciu aj dvom mužom. Obaja sa do ankety zapojili.

Hana Müllerová z Ústav státu a práva AV ČR patrí medzi špičkových vedeckých pracovníkov, ktorých výskumný tím finančne podporuje aj Akadémia vied ČR. Vedkyňa sa venuje právnym aspektom ochrany klímy v krajine, ktorým sa doteraz venovala len hŕstka výskumníkov.

„Kdybych byla muž byla by moje kariéra mnohem dál. Byla jsem 10 let na MD se 3 dětmi, čehož vůbec nelituju, chtěla jsem to tak a byla jsem na MD a RD dobrovolně déle, ale schopní vrstevníci – muži jsou díky absenci této pauzy teď už docenty, vedoucími týmů či řediteli.“

Marta Šoltésová Prnová, Centrum experimentálnej medicíny SAV, Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie-BIP

„Pohľad spoločnosti na “ženu vo vede” sa už dávno zmenil. A myslím, že aj mužskí kolegovia túto zmenu uvítali. Muži a ženy majú iné myslenie. Ženy majú prirodzene lepšiu intuíciu. Často nevieme prečo to tak je, ale vieme, že to tak určite je. Muži sú zase viac exaktní a rýchlejšie prídu na to, prečo to tak je. Vzájomne sa dokonale dopĺňame, čo vedie k novým objavom. Na Slovensku máme viaceré špeciálne ceny pre ”ženy vo vede”, čo zvyšuje aj povedomie spoločnosti, že aj ženy môžu byť v tejto oblasti úspešné. Ženy – vedkyne však do istej miery vždy budú ťahať za kratší koniec.  Avšak nevyplýva to už z negatívneho postoja spoločnosti, ako tomu bolo v minulosti, ale skôr zo samej podstaty ženy ako matky, manželky. Ženy sa starajú o rodiny, o deti, tým im prirodzene ostáva menej času na prácu. Vedecká práca nie je práca “od-do”. Vedec pracuje 24 hodín denne. Stále premýšľa a tvorí. Pričom žena – matka, manželka, musí myslieť aj na plnú chladničku, žehličku, na záujmové krúžky pre deti či školské úlohy. Zastúpenie žien vo vedných oblastiach je rôzne. Pred deviatimi rokmi na medzinárodnej konferencii z oblasti medicínskej chémie bolo len pár žien. Posledné roky je podiel žien a mužov skoro vyrovnaný.“

Jan Dohnálek z Biotechnologického ústav AV ČR, ktorému sa s kolegami podarilo publikovať vedecké výsledky v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications

„Když má žena schopnosti a drive pro výzkum, nevidím důvod, proč by na tom měla být jinak než muž.”

Adéla Čmoková s kolegami z Mikrobiologického ústavu AV ČR a Univerzity Karlovy objasnili pôvod epidémie detských infekcií kože. Bola prvou autorkou na túto tému v prestížnom časopise Fungal Diversity

V biologických oborech je převaha žen. Tak je tomu i u nás v Mikrobiologickém ústavu – mírná převaha žen. Postupně se u nás tvoří ženské týmy (vedené ženami). Necítím žádné znevýhodnění jako žena. Ptala jsem se i kolegyní, co mají děti. Měly štěstí na obětavé partnery, kteří je v jejich vědecké dráze podporují. Náš vedoucí jim taky vychází v nejvyšší možné míře vstříc. Stejný přístup má ale i ke kolegům, kteří se taky starají o své ratolesti. V době koronaviru to rodiče mají obecně složitější, ale muži stejně jako ženy. Naši kolegové se ve výchově střídají se svými partnerkami. Nemůžu mluvit za všechny, možná máme prostě štěstí na kolektiv toleratních spolupracovníků.“

Lucia Molnár Satinská, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

“Predpoklady na vedu máme s mužmi rovnaké. Aj prístup k vzdelaniu. Myslím si, že rozdiel nastáva vo chvíli, keď sa rozhodneme stať matkami. Rôzne programy pre mladých vedcov a vedkyne sú často vekovo obmedzené do 35 rokov alebo napr. 10 rokov od ukončenia doktorátu. Tu sa často musíme rozhodnúť, či si necháme ujsť súťaže a postdocy alebo odložíme materstvo, čo je spojené so zdravotnými rizikami. Materstvo nás spomaľuje, ale nerobí z nás menej kvalitné vedkyne.”

Ivana Kolmašová, ktorá s Ondřejem Santolíkem z Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu fyziky atmosféry AV ČR pracovala dva roky v tíme vedcov troch západoamerických univezít, NASA a výskumného centra Southwest Research Institute v San Antoniu

„Já pracuji v oddělení kosmické fyziky Ústavu fyziky atmosféry Akademie věd české republiky a  věnuji se především fyzice bleskových výbojů, bouřek. Dále se zabývám elektromagnetickými signály pocházejícími od blesků, které lze družicemi zaznamenat v magnetosféře Země či Jupiteru. Věnuji se také návrhu a stavbě elektronických přístrojů pro umělé družice a sondy. Za svou profesní kariéru jsem se s diskriminací mé osoby nesetkala a nemám pocit, že bych jako žena měla jiné příležitosti než muži, kteří  historicky v těchto oborech převažují. Spíš mám v poslední době opačnou zkušenost s pozitivní diskriminací (což mne netěší), neboť jsou ženy vyhledávanými členkami týmů speciálně v evropských projektech, kde je podle mého názoru občas i poněkud uměle vyžadována genderová vyváženost. Nemyslím si, že by v mém oboru byly práce vedené či publikované muži více, lépe či jinak uznávány. Já jsem ovšem pravděpodobně velmi netypický příklad a mé zkušenosti jistě nejsou všeobecně platné a ani přenositelné. Já osobně jsem se totiž začala intenzivně věnovat vědecké práci až poté, co mé tři děti vyrostly a tudíž jsem  nemusela úzkostlivě volit mezi časem věnovaným dětem a vědecké práci, což byla a je velká výhoda. Samozřejmě má volba měla i nevýhody, když mi některé příležitosti vázané na věk samozřejmě zůstaly nedostupné. Věnovat se nejdřív plně dětem a pak plně vědě byla má dobrovolná volba, takže si na uniklé příležitosti nestěžuji, jen jsem chtěla uvést i zápory mé volby.“

Jan Motlík je riaditeľom vedeckého Centra PIGMOD. Ich nová génová terapia Huntingtonovej choroby v USA vstúpila do klinických štúdií. Okrem toho je súčasťou medzinárodného tímu českých a nemeckých vedcov, ktorí sa pokúšajú nahradiť jednu z mutácií génu, ktorá spôsobuje doteraz neliečiteľné, dedičné ochorenie sluchu a zraku, tzv. Usherov syndróm

„V našom centre zastávajú naše kolegyne kľúčové postavenia a za našimi mužmi v ničom nezaostávajú. Práve naopak, sú pozorné, vytrvalé, invektívne a ešte k tomu všetkému udržiavajú celý tím v dobrej nálade. Vo vede je to mimoriadne dôležité, pretože nie vždy všetko vychádza tak, ako sme predpokladali.”

Soňa Gyárfáš Lutherová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV

„Postavenie žien a mužov vo vede sa navzájom výrazne odlišuje. Myslím, že situácia ani tak priamo nesúvisí s menším rešpektom, či uznaním voči vedeckej práci žien. Kariéra mnohých je však významne ovplyvnená ich materskou rolou a starostlivosťou o deti. Keď na niekoľko mesiacov, respektíve rokov vypadnete z kolobehu práce a váš kariérny rozvoj sa spomalí (alebo pozastaví), potom sa to ťažko opäť rozbieha. Tým skôr, keď nastane nepredvídateľná situácia ako je tá súčasná. V prvých mesiacoch pandémie COVID-19 sa z akademického prostredia ozývali hlasy o tom, že nám zaiste stúpne produktivita, keď máme odrazu všetci toľko času na písanie. Akoby však zabudli na to, že to sú hlavne ženy-akademičky, ktoré sa mimo vedeckej práce musia odrazu naplno venovať domácnosti a deťom. Situácia v jednotlivých rodinách je samozrejme individuálna, ale dlhodobo nastavené celospoločenské trendy “nepustia”. U nás na Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV máme našťastie prorodinnú atmosféru, ale spájať všetky moje životné roly a robiť ich so stopercentným nasadením je pre mňa aj tak mimoriadne náročné. A čo je našou výhodou? Tá vyplýva zo spomínanej nevýhody. Sme zvyknuté na veľkú záťaž a multitasking. Vieme byť trpezlivé, ale aj praktické a verzatilné. Máme skrátka dobrý ťah na bránku.”

Alena Fornůsková, Ústav biológie stavovcov AV ČR

„Kvalitní věda vyžaduje spoustu času. Ženy ve vědě dnes mají stejné možnosti jako muži a již se nikdo nepozastavuje nad tím, když se žena zabývá fyzikou, či třeba astronomií. Nicméně v případě založení rodiny to stále bývá většinou žena, kdo přebírá většinu péče o děti. Nedostatek času se pak na kariéře matek ve vědě projeví pomalejším startem – menším počtem publikací, odučených hodin, nižším počtem vedených studentů a nižším počtem podaných, či získaných projektů. Spousta žen pak z vědy odchází, protože konkurence je opravdu velká, prostředí soutěživé a podpora ze strany státu, či vědeckých institucí nízká. Ale v posledních letech se o tématu více mluví, vznikají podpůrné projekty pro ženy, či matky ve vědě (např. návratové granty) a podmínky se zlepšují (např. vznikají dětské skupiny zakládané přímo na vědeckých institucích). “Máte pocit, že keby ste sa jej venovali ako muži bolo by to pre vás lepšie, možno ľahšie? Ak áno, v čom?” Tahle otázka má opravdu smysl v kontextu východní Evropy, kde stále platí tradiční rozdělení rolí a ženy se kromě své práce i z větší části věnují péči o rodinu (vaření, uklízení, rozvoz dětí na kroužky, neustálý management chodu rodiny, péče o nemocné děti etc..), což je v důsledku znevýhodňuje oproti mužům, kteří se své vědecké kariéře mohou nerušeně věnovat i po ukončení pracovní doby, případně nemají kvůli péči o děti žádnou kariérní přestávku. V západní Evropě je péče o rodinu rozdělena rovnoměrněji mezi oba partnery a ženy tak mají větší příležitost věnovat se své vědecké kariéře. Nicméně v posledních letech dochází i v ČR ke změně a muži se do péče o děti a rodinu stále více zapojují, což je skvělé.“

Tachezy Ruth, vedúca skupiny identifikácie cieľov pre diagnostiku a terapiu nádorových ochorení asociovaných s ľudskými vírusmi, Přírodovědecká fakulta UK, BIOCEV a  vedúca laboratória v ústavu hematológie a krvnej transfúzie 

„Vede sa venujem už viac ako 33 rokov. Mám dve deti, ktoré študujú a veľmi ich to baví. Manžel je tiež vedec a vysokoškolský pedagóg, ktorý ma vždy podporoval. Nikdy sme neriešili deľbu práce. Patríme ku generácii, pre ktorú bola hlavná starostlivosť o deti na žene aspoň po pôrode a starostlivosť o financovanie na mužoch. Určite som mala vo svojej kariére omeškanie, zníženie aktivity počas prvých rokov po narodení detí, ale kontakt s vedou som nestratila. Pracovala som na čiastočný úväzok a deti som si užila tiež. Je pravdou, že veda je už viac konkurenčná a nemôžeme si predstavovať, že človek po škole či doktoráte zostane osem rokov doma a potom sa stane významnou vedkyňou. Je to tvrdé, ale je to tak. Na druhej strane je vo vede množstvo profesií, ktoré môžu vyhovovať aj ženám bez vrcholových vedeckých ambícií. Nemôžem poprieť, že neboli roky, keď som bola vyčerpaná maratónom grantov, publikácií, študentami, či prednáškami. Vtedy by som vedu iným ženám neodporučila. Dnes by som ju odporučila s tým, že to nie je jednoduché, ale je to veľmi zaujímavé. Myslím si, že asi nebol jediný deň, kedy by som išla do práce s pocitom, že ma to nebaví, nezaujíma a robím to len pre obživu. Tak, snáď som práve svoje deti neodradila. Možno nebudú priamo robiť vedu. Aj oni si ale vybrali náročný odbor, ktorý však poskytuje nekonečné možnosti, ale aj štúdium.”  

Vedkyne v číslach OECD

Podľa štatistík OECD je vo výskume v súkromnom sektore na Slovensku podiel žien 16%, vo vládnom výskume 50% a vo výskume na vysokých školách 46%. Podiel absolventov doktorandského štúdia je na Slovensku vo všetkých odboroch vyrovnaný, no v oblasti technických a prírodných vied tvoria ženy len 38% absolventov doktorandského štúdia. Ešte nižšie štatistiky zastúpenia žien sa ukazujú v technických vedách (14,1%) a osobitne v oblasti informačných a komunikačných technológií (5%).·

Štatistiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) poukazujú na negatívny efekt stereotypov pri voľbe ďalšieho štúdia a kariérnych perspektív. V krajinách OECD je v dôsledku toho len jedna z troch absolventov technických odborov žena, v prípade IT odvetví jedna z piatich absolventov, a len 4,7 % dievčat oproti 18% chlapcov vo veku 15 rokov očakáva, že sa uplatní v technickom alebo IT odvetví.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)