Zdravie

Následky chladu na dýchacie cesty, všetko o pľúcnych ochoreniach

V zimných mesiacoch sú ohrození nielen pacienti s chronickými respiračnými ochoreniami, ale infekciám dýchacích ciest je vystavená aj zdravá časť spoločnosti. So zimnými a chladnými mesiacmi sa spájajú rôzne respiračné infekcie, ktoré následne spôsobujú zvýšený výskyt respiračných ochorení a zápalov. V prípade chronických pacientov s CHOCHP či astmou, môže už prechladnutie pacienta destabilizovať a existuje riziko, že sa tým zhoršia aj symptómy jeho ochorenia.

Informácie o vplyve chladu na pacientov s chronickými ochoreniami aj o akútnych zhoršeniach vypracovali rešpektovaní slovenskí odborníci:

  • MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH – Hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológia a ftizeológia;
  • MUDr. Štefan Laššán, PhD. – Univerzitná nemocnica Bratislava, Klinika pneumológie a ftizeológie LF SZU a UNB;
  • MUDr. Katarína Dostálová – Pneumologička, predsedníčka odbornej pracovnej skupiny R (pre respiračný systém a antituberkulotiká).

Je všeobecne známe, že zimná sezóna, najmä vo vyšších zemepisných šírkach, je pre pacientov s chronickými respiračnými chorobami náročnou časťou roka, a že vdychovanie studeného vzduchu má na pľúca negatívne účinky u ľudí s respiračnými chorobami a najmä na astmatických pacientov. Prekvapivo však tieto účinky chladného podnebia zostávajú mimo pozornosti médií, s výnimkou prípadu nezvyčajne chladného počasia alebo nestabilných poveternostných podmienok spojených s extrémne chladným obdobím.


Počas teplejších mesiacov je studený vzduch problémom jedine v prípadne nadmerného používania klimatizácie následkom čoho telo reaguje na veľké teplotné rozdiely. Ak teplota vzduchu rýchlo klesá bez postupnej adaptácie, a to aj pri zmenách nízkych ako 2 °- 3 °, ale najmä pri zmenách vyšších ako 5 °, môžeme hovoriť o vplyve na dýchací systém pacientov a možné zhoršenie príznakov najmä v prípade astmy či CHOCHP.

Za normálnych podmienok, nazálne dýchanie čiastočne kompenzuje účinky studeného vzduchu. Zhoršenie situácie a zdravotného stavu pacientov s chronickými ochoreniami spôsobujú v zimných mesiacoch najmä časté infekcie a vírusy, ktoré môžu respiračný systém chronicky chorého pacienta ešte zhoršiť.

Infekcie dýchacích ciest sú jedny z najčastejších ochorení človeka, vyskytujú sa pomerne často v jesenných a zimných mesiacoch. Pôvodcami bývajú najčastejšie vírusy, no môžu ich spôsobovať i baktérie alebo atypické mikroorganizmy. Najčastejšími príčinami týchto ochorení sú rinovírusy. Spôsobujú 30 až 50 percent všetkých respiračných infekcií, najmä v jesenných mesiacoch. Pre virózy je typické, že sa šíria kvapôčkovou infekciou. Zdrojom nákazy býva chorý človek.

Ochorenie sa prejavuje spočiatku suchým dráždivým kašlom bez vykašliavania, ktorý sa postupne mení na produktívny kašel s vykašliavaním, môže byť prítomné škrabanie v hrdle, a bolesť hrdla, vodnatá nádcha, upchatý nos, celková únava, zvýšená teplota, slzenie očí, chrapot a iné. V priaznivom prípade je možné vyliečiť prechladnutie do 3 dní, u oslabených jedincov do 7 dní. Pri nesprávnom spôsobe liečby a pridružení bakteriálnej infekcie môže byť obdobie rekonvalescencie oveľa dlhšie.

MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH – Hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológia a ftizeológia/foto: Accelerate

Častou komplikáciou zimných mesiacov je aj chrípka. Chrípka je ťažká akútna infekčná choroba respiračného traktu vyskytujúca sa väčšinou v epidémiách. Zdrojom infekcie je infikovaný človek, zriedka aj zvieratá, z nich najmä vtáky. Vírus sa šíri kašľaním a kýchaním.

Po krátkej inkubácii trvajúcej 18 až 72 hodín sa dostaví zimnica, bolesti hlavy, svalov, hrdla a extrémna únava sprevádzaná suchým kašľom. Ak nenastanú komplikácie, klinické prejavy vo väčšine prípadov ustúpia do jedného týždňa. Vyskytujú sa však aj úmrtia zapríčinené primárnou infekciou chrípkovým vírusom, sú ale zriedkavé. Najčastejšími komplikáciami sú, najmä u starších ľudí, astmatikov, diabetikov, pacientov s chronickými ochoreniami srdca, tehotných žien a malých detí zápaly priedušiek, pľúc, stredného ucha, prínosových dutín, mozgových obalov a srdcového svalu.


V čase chrípkových epidémií dochádza k značnému prírastku ochorení akým je napríklad aj zápal pľúc. Zápal pľúc je akútny alebo chronický zápal pľúcneho tkaniva. Na tomto mieste stoja v popredí primárne, infekčné pneumónie, ktoré sú väčšinou spôsobované bakteriálne alebo virálne, pretože práve tieto predstavujú zďaleka najčastejšiu príčinu zápalov pľúc.

CHOCHP – závažné pľúcne ochorenie

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je závažné pľúcne ochorenie, pri ktorom dochádza k obmedzeniu prietoku vzduchu v dýchacích cestách, ktoré je spôsobené ich zúžením. Toto zúženie je dôsledkom dlhodobého a opakovaného zápalu dýchacích ciest, deštrukcie a zjazvenia pľúcneho tkaniva alebo rozdutia pľúc – emfyzému. Základným znakom ochorenia je progresia – priechodnosť dýchacích ciest sa postupne zhoršuje, najmä počas výdychu. CHOCHP je liečiteľné, nedá sa však zvrátiť a poškodenie pľúc, ktoré už spôsobilo, sa už nikdy nedá celkom vyliečiť. Preto je veľmi dôležité, aby pacienti vyhľadali lekára včas a začali sa účinne liečiť čo najskôr.

Ø  CHOCHP je 2. najrozšírenejšia neinfekčná choroba obyvateľstva rozvinutého sveta

Ø  Celosvetovo stúpa prevalencia u dospelej populácie

Ø  Je predpoklad vzostupu mortality, na rozdiel od kardiovaskulárnych chorôb

Ø  Celosvetovo každoročne zomierajú cca 3 mil. ľudí


Na Slovensku sa na CHOCHP lieči viac než 85 000 pacientov. Ľahkou formou ochorenia trpí takmer 29 000 z nich, stredne ťažkú formu má 37 000 pacientov, ťažký stupeň postihuje 17 000  a na veľmi ťažkú formu CHOCHP sa u nás lieči  5 000 pacientov. Odborníci predpokladajú, že výskyt ochorenia porastie aj v najbližších 30 rokoch a okolo roku 2030 bude pravdepodobne zomierať na CHOCH a súvisiace ochorenia každý rok až 4,5 milióna ľudí.

CHOCHP súvisí s inhalovaním škodlivín

Faktorom vzniku a vývoja CHOCHP sú zápalové zmeny vyvolané dlhodobým vdychovaním inhalačných škodlivín. Príčinou ochorenia je v 80 % prípadov fajčenie, aj pasívneho, medzi ďalšie možné vyvolávajúce faktory patrí vdychovaný prach a iné nečistoty z ovzdušia alebo prostredia.

Ľudské telo reaguje všeobecne na poškodenie zápalom. Ak poškodenie trvá dlho a intenzívne, zápal sa nikdy nevyhojí bez následkov, ale vzniká jazva s väzivovou prestavbou pôvodného tkaniva. Takéto zmeny sa odohrávajú v prieduškách a pľúcach pri ich dlhodobom poškodzovaní vdychovaním škodlivín či pôsobením alergénov.

Škodliviny prítomné vo vdychovanom vzduchu vedú k aktivovaniu obranných buniek, ktoré majú za úlohu pohlcovať a zneškodňovať škodlivé látky či alergény. Tie priťahujú do miesta poškodenia biele krvinky, ktoré sa hromadia v stene dýchacích ciest a prenikajú aj do hlienu.

Pri CHOCHP dochádza k nadprodukcii hlienu, zhrubnutiu steny malých dýchacích ciest a strate rozťažnosti malých dýchacích ciest. Poškodené tkanivo pľúc stráca elasticitu a kyslík sa cez obštrukciu – prekážku (napr. hustý hlien) nedokáže dostať do alveol, v ktorých prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého.

Ako stav postupuje, človek začne pociťovať problémy – najprv kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri námahe. Vdychovaný vzduch sa nevyprázdňuje dostatočne a hromadí sa v okrajových častiach pľúc.


Kašeľ, dýchavičnosť, hlieny sú základnými prejavmi ochorenia CHOCHP

·       Kašeľ – obyčajne je prvým príznakom ochorenia. Väčšinou ide o produktívny kašeľ s vykašliavaním hlienov. Spočiatku sa objavuje a potom opäť vymizne, no ako ochorenie postupuje, kašeľ je stále trvalejší – chronický. Väčšina pacientov ho spočiatku považuje za bežný „fajčiarsky kašeľ“ a až závažnejšie príznaky ich donútia zvýšiť pozornosť.

·       Dýchavičnosť a chrapot – Dýchavičnosť je najčastejším dôvodom, prečo ľudia s CHOCHP vyhľadajú lekára a je aj hlavnou príčinou invalidity a vzniku úzkosti. Obyčajne má pacient pocit, že nemôže úplne vydýchnuť.

Ako dôsledok opakovaného zápalu alebo rozdutia pľúc totiž vzniká zúženie, ktoré sa prejavuje poruchou priechodnosti dýchacích ciest a obmedzením prúdenia vzduchu v dýchacích cestách. Zo začiatku sa problémy s dýchaním objavujú len po námahe, napríklad pri chôdzi do schodov. Postupne sa však zhoršujú a môžu spôsobiť významné ťažkosti, najmä ak človek ďalej fajčí.

·       Hlieny – poškodené dýchacie cesty produkujú omnoho viac hlienov ako zdravé a pri CHOCHP kašeľ obyčajne sprevádza vykašliavanie veľkého množstva hlienov počas dňa.

·       Infekcie dýchacieho (respiračného) systému – vírusové aj bakteriálne infekcie sú u pacientov s CHOCHP častejšie a majú ťažší priebeh. Problémy s dýchaním a kašeľ sa môžu pri prebiehajúcej infekcii zhoršiť a aj množstvo vykašľaných hlienov je vyššie ako obyčajne. Hlieny majú pri infekcii obyčajne žltú alebo zelenú farbu. Najvyššie riziko infekcií hrozí v zimných mesiacoch.

·       Cyanóza – modrofialové zafarbenie kože a slizníc, ale tiež pier, jazyka, líc či spojoviek. Koža, najmä na končatinách, je teplá.

·       Mimopľúcne prejavy CHOCHP – poruchy funkcie srdcovocievneho systému, endokrinného systému, svalového a kostrového aparátu. Pri ťažkej forme CHOCHP výrazne trpí výživa a dochádza k veľkému poklesu telesnej hmotnosti, najmä na úkor kostrového svalstva.

·       Iné prejavy – napr. únava, opuchy členkov…

MUDr. Štefan Laššán, PhD. – Univerzitná nemocnica Bratislava, Klinika pneumológie a ftizeológie LF SZU a UNB/foto: Accelerate

Diagnostika CHOCHP

Anamnéza

Lekár zisťuje najmä prítomnosť chronických príznakov, ako je kašeľ, dýchavičnosť, piskoty pri dýchaní a anamnézu fajčenia – za rizikové sa považuje viac ako 10 balíčko-rokov (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia  : 20 ) a tzv. smoking index viac ako 200 (= počet cigariet za deň x počet rokov fajčenia).

Spirometria

Je najpoužívanejším vyšetrením pri diagnostike CHOCHP. Na základe vzduchu vydychovaného do prístroja ukazuje kapacitu pľúc.  Spirometria udáva viacero parametrov a pri CHOCHP sú dôležité 2:

Množstvo vzduchu vydýchnutého za 1 sekundu  – označuje sa ako FEV1 a hovoríme aj o tzv. úsilnom sekundovom výdychu. Pri CHOCHP je hodnota menšia ako 80 % normy.
Celkové množstvo vzduchu vydýchnuté pri jednom výdychu  – označuje sa FVC, ide o tzv. úsilnú vitálnu kapacitu.

Pri diagnostike CHOCHP sa počíta pomer medzi FEV1 a FVC – pokiaľ je hodnota nízka, dýchacie cesty sú zúžené – pri CHOCHP je FEV1/FVC menej ako 70 %. Hodnota FEV1 potom napovedá, o aký závažný stupeň CHOCHP ide. Kapacitu pľúc ovplyvňuje vek, pohlavie a výška, preto sa výsledky porovnávajú s priemernými hodnotami ľudí v rovnakej skupine.

Zobrazovacie metódy

RTG pľúc – pomáha odhaliť príznaky CHOCHP a vylúčiť iné pľúcne ochorenia, napr. rakovinu

CT vyšetrenie pľúc – vykonáva sa v nejasných prípadoch, najmä tzv. HRCT (High Resolution Computer Tomography – CT s vysokým rozlíšením).

Iné vyšetrenia

Krvné testy – pomáhajú odhaliť anémiu, nízku hladinu kyslíka alebo iné ťažkosti, ktoré by mohli byť príčinou problémov s dýchaním.

Vyšetrenie CRP – pomáha určiť tzv. C reaktívny proteín, ktorý je znakom zápalu v organizme. Pri podozrení na CHOCHP by sa mal vyšetriť u každého pacienta.

Pulzný oximeter – prístroj, ktorý sa pripne na prst, meria pulz a nasýtenie krvi kyslíkom. Nižšie hodnoty ako normálne sa často vyskytujú u ľudí s CHOCHP.

Vyšetrenie spúta – vyšetrenie vykašľaných hlienov pod mikroskopom.

Podľa mechanizmu, ako choroba poškodzuje pľúca, rozdeľujeme CHOCHP na:

·       Emfyzém pľúc (emfyzematický typ) – „rozdutie“ pľúc – znamená pretrvávajúce zväčšenie vzdušných priestorov, ktoré sprevádza poškodenie stien priedušničiek (bronchiolov). Prejavy: v počiatočných štádiách sa nemusí prejavovať, neskôr čoraz závažnejšia dýchavičnosť, závažná strata hmotnosti, súdkovitý tvar hrudníka

·       Bronchitída (bronchitická forma) – prejavuje sa najmä zápalom dýchacích ciest a zmenami na ich tkanive s nadprodukciou hlienu. Jeho chronická nadprodukcia urýchľuje zhoršovanie pľúcnych funkcií a zvyšuje riziko infekcií a hospitalizácií. Zmena tkaniva postihuje výstelku dýchacích ciest, dochádza aj k zmenám svalstva dýchacích ciest a najmä k zjazveniu tkaniva priedušiek. Zmeny vedú k zúženiu priesvitu dýchacích ciest, zvýšenému odporu v nich a zníženej elasticite dýchacích ciest, ako aj podporných elastických štruktúr, ktoré pomáhajú udržať otvorené dýchacie cesty.

·       Prejavy: pretrvávajúci kašeľ (viac ako 3 mesiace 2 po sebe idúce roky) spojený s vykašliavaním hlienu, časté infekcie, v pokročilých štádiách výrazná dýchavičnosť, pískanie na hrudníku, opuchy, modré zafarbenie pier, nechtov alebo pokožky

Náhle zhoršenie pacientovho stavu

CHOCHP môže niekedy prebiehať takmer bez príznakov, no inokedy sa môže prejaviť náhlym prepuknutím príznakov – vtedy hovoríme o tzv. exacerbáciách ochorenia. Počet exacerbácií stúpa so štádiom ochorenia, no u väčšiny pacientov je možné ich vznik a priebeh ovplyvniť liečbou.

Niekedy môže náhle prepuknutie príznakov spôsobiť nezvratný pokles pľúcnych funkcií. Príčinou exacerbácií môžu byť infekcie dýchacích ciest, ale aj znečistené ovzdušie, fajčenie a nesprávna životospráva.

Exacerbácia je udalosť charakterizovaná zmenou dýchavice, kašľa alebo tvorby hlienov oproti východiskovej hodnote, ktorá je výraznejšia, ako bežné každodenné rozdiely. Má akútny začiatok a väčšinou vyžaduje zmenu pravidelnej liečby a záchrannú liečbu. Každá exacerbácia je úzko spojená s celkovým zhoršením zdravotného stavu a zhoršuje prognózu pacienta. Viac ako 70% pacientov hospitalizovaných z dôvodu exacerbácií skončí opätovne v nemocnici do 1 roka.

S exacerbáciami je spojená aj vysoká úmrtnosť – zomiera pri nich viac ako 10% hospitalizovaných pacientov. Do 1 roka od hospitalizácie z dôvodu exacerbácií CHOCHP dokonca zomiera takmer polovica pacientov.

Štádiá CHOCHP

Stupeň závažnosti CHOCHP sa určuje podľa intenzity príznakov, závažnosti pľúcnych porúch odhalených spirometriou a prítomnosti komplikácií – exacerbácií. Podľa štádia, v ktorom sa ochorenie nachádza, delíme CHOCHP na 4 stupne závažnosti (ABCD). Funkčné poškodenie sa hodnotí najmä podľa miery zníženia kapacity úsilného výdychu za 1 sekundu (FEV1):

1. štádium – ľahký stupeň – FEV1 dosahuje aspoň 80 % normálnej hodnoty. Prejavuje sa kašľom a niekedy vykašliavaním hlienov. Po námahe alebo rýchlej chôdzi sa niekedy objavuje dýchavičnosť. V tomto štádiu si pacient ešte nemusí uvedomovať, že niečo nie je v poriadku.

2. štádium – stredný stupeň – FEV1 dosahuje 50 – 79 % normálnej hodnoty. Kašeľ je častý a obyčajne ho sprevádza vykašliavanie hlienov. Často sa po rýchlej chôdzi alebo námahe objavuje dýchavičnosť. Pri väčšej námahe alebo ťažších domácich prácach má človek výraznejšie problémy. Ak sa objaví bežná infekcia dýchacích ciest, môže mať komplikovanejší priebeh ako u ľudí bez CHOCHP a vyžadovať si aj niekoľkotýždňovú liečbu.

3. štádium – ťažký stupeň – FEV1 je len 30 – 49 % normy. Kašeľ je stále častejší, neutíchajúci a sprevádza ho vykašliavanie veľkého množstva hlienu. Problémy s dýchaním sa prejavujú cez deň aj v noci. Uzdravenie z chrípky alebo bežnej infekcie trvá niekoľko týždňov. Mnoho pacientov nie je schopných vykonávať svoje povolanie či domáce práce. Chôdza do schodov a námaha spôsobujú významné ťažkosti. Pacienti sa rýchlo unavia.

4. štádium – veľmi ťažký stupeň – hodnota FEV1 je nižšia ako 30 % normy. Dychová nedostatočnosť je závažná, spôsobuje poruchy srdca, tlaku, opuchy končatín. Kvalita života je výrazne znížená a ochorenie ohrozuje život.

Liečba CHOHP

MUDr. Katarína Dostálová – Pneumologička, predsedníčka odbornej pracovnej skupiny R (pre respiračný systém a antituberkulotiká)/foto: Accelerate

Cieľom liečby chronickej obštrukčnej choroby pľúc je:

Zmiernenie príznakov ochorenia
Zlepšenie tolerancie námahy
Zlepšenie celkového stavu a kvality života pacienta
Prevencia a liečba komplikácií ochorenia
Prevencia a liečba exacerbácií ( = náhlych zhoršení ochorenia)
Ovplyvnenie postupu ochorenia
Zníženie úmrtnosti
Správna liečba CHOCHP dokáže pacientovi priniesť mnoho rokov kvalitného života, ochorenie však nevylieči a škody, ktoré už v dýchacích cestách vznikli, sa nedajú napraviť. Preto čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie.

Na liečbu CHOCHP sa používa viacero typov liekov. Obyčajne trvá 1-3 mesiace, kým je možné zhodnotiť, či je liečba účinná. Pokiaľ pacientovi neprináša zlepšenie, lekár môže liečbu zmeniť alebo pridať ďalší typ lieku. Pri správnej a dostatočnej liečbe by mal pacient cítiť úľavu od príznakov ochorenia a mal by sa znížiť aj počet náhlych zhoršení (exacerbácií). Pacient by mal pocítiť zmiernenie kašľa a dýchavičnosti a mal by sa celkovo cítiť lepšie po fyzickej i psychickej stránke. Pri výbere konkrétneho lieku musí lekár zvážiť aj iné pridružené ochorenia.

Farmakologická liečba CHOCHP

V súčasnosti existujú pri liečbe CHOCHP dva prístupy – liečba príznakov a liečba príčiny (teda zápalu). V závažnejších prípadoch sa oba prístupy kombinujú. Liečebná stratégia sa volí podľa závažnosti – štádia ochorenia, stupňa obštrukcie dýchacích ciest, výskytu a závažnosti exacerbácií, prítomnosti komplikácií, pridružených kardiovaskulárnych ochorení, spánkových porúch dýchania, ako aj celkového zdravotného stavu pacienta.

Liečba príznakov

Bronchodilatačná liečba – Bronchodilatanciá, najmä inhalačné, tvoria základ liečby, uvoľňujú svalstvo dýchacích ciest a rozširujú ich. Zmierňujú tak príznaky, zvyšujú toleranciu námahy a zlepšujú kvalitu života – udržiavajú priechodnosť dýchacích ciest počas výdychu, zmierňujú zadržiavanie vzduchu v dýchacích cestách, zväčšenie objemu pľúc na konci výdychu a kolaps malých dýchacích ciest.

Krátko pôsobiace bronchodilatanciá: ipratropium, salbutamol, terbutalín, fenoterol, alebo ich kombinácie – majú rýchly nástup účinku, no pôsobia krátko a musia sa užívať častejšie, čo zvyšuje riziko nežiaducich účinkov a znižuje ochotu pacienta dodržiavať liečbu, preto sa v súčasnosti využívajú väčšinou len ako podporná liečba pri akútnych stavoch a potreba záchrannej liečby pri exacerbácii.

Dlho pôsobiace bronchodilatanciá: tiotropium, formoterol, salmeterol, indakaterol – majú dlhé pôsobenie účinku, zlepšujú toleranciu  záťaže a kvalitu života, zabraňujú nočným bronchospazmom, znižujú frekvenciu exacerbácií, spomaľujú ročný pokles FEV1.

Liečba príčiny – protizápalová liečba

Lieky s protizápalovým účinkom dopĺňajú bronchodilatačnú liečbu. Znižujú riziko prepuknutia a frekvenciu akútnych exacerbácií. Štúdie tiež naznačujú, že by mohli spomaľovať dlhodobý pokles pľúcnych funkcií a znížiť riziko celkovej úmrtnosti.

Inhalačné kortikosteroidy – Kortikosteroidy sú protizápalovo pôsobiace lieky a pri CHOCHP sa obyčajne užívajú v inhalačnej forme. Používajú sa ako prídavná liečba k bronchodilatátorom u pacientov so závažnejšou formou CHOCHP alebo ak sa u nich často objavujú exacerbácie – náhle príhody zhoršenia ochorenia. Obyčajne nemajú vplyv na každodenné príznaky, no pomáhajú predchádzať exacerbáciám.

Niektoré kortikosteroidy existujú už priamo v kombinácii s bronchodilatátormi v jednom inhalátore, čo sa využíva najmä u pacientov s častými exacerbáciami a u asmatikov, ktorí majú súčasne CHOCHP.

Inhibítor fosfodiesterázy 4 – Je to systémovo účinkujúci nesteroidný protizápalový liek, ktorý bol špeciálne vyvinutý pre pacientov s CHOCHP. Výrazne znižuje riziko exacerbácií a potrebu hospitalizácie. Tento liek nemá priamy bronchodilatačný účinok, no v priebehu liečby dochádza k zlepšeniu pľúcnych funkcií nepriamo – potlačením zápalu. Znižuje tiež srdcovocievne riziko CHOCHP.

Liek je určený pre pacientov s ťažkou a veľmi ťažkou CHOCHP s príznakmi chronickej bronchitídy a častými exacerbáciami. Vždy sa využíva ako doplnok k liečbe inhalačnými bronchodilatanciami  (resp. inhalačnými kortikosteroidmi), nie samostatne ako jediná liečba.

Iné lieky na ovplyvnenie príznakov

Mukolytiká – Pôsobia na hlieny v dýchacích cestách, zrieďujú ich a robia ich menej lepkavými, vďaka čomu sa jednoduchšie vykašliavajú. Zároveň tak pomáhajú predchádzať infekciám sliznice. Užívanie mukolytík znižuje počet náhlych zhoršení ochorenia (exacerbácií) a sú vhodným doplnkom liečby CHOCHP u pacientov, ktorí majú husté hlieny.

Antibiotiká – Často ich lekári predpisujú v prípade infekcie baktériami alebo pri náhlom zhoršení CHOCHP, ktoré môže súvisieť s infekciou dýchacieho systému.

Perorálne kortikosteroidy – Kortikosteroidy vo forme tabletiek sa niekedy krátkodobo používajú pri závažnom zhoršení dýchavičnosti či iných problémov s dýchaním (napr. chrčanie), ktoré sú časté najmä pri infekcií v hrudnej dutine. Pomáhajú zmierniť zápal v dýchacích cestách, ktorý spôsobila infekcia. Liečba obyčajne trvá 5-14 dní. Len zriedka a len v závažných prípadoch sa užívajú dlhodobo. Môžu mať rôzne závažné nežiaduce účinky, keďže pôsobia na celý organizmus – na rozdiel od inhalačných kortikosteroidov, ktoré pôsobia lokálne priamo v dýchacích cestách. Vo všeobecnosti sa preto ich dlhodobé užívanie neodporúča.

Antitusiká – U niektorých pacientov sa ako súčasť liečby môžu krátkodobo použiť antitusiká, čo sú lieky na zmiernenie kašľa. Dlhodobá liečba je však vyslovene zakázaná, keďže kašeľ má pri CHOCHP aj dôležitú ochrannú funkciu.

Liečba depresie a úzkosti – Depresia a úzkosť sú u pacientov s CHOCHP časté vo všetkých štádiách ochorenia. Je vhodné poradiť sa s lekárom o ich liečbe a prípadne užívať lieky proti depresii či úzkosti.

Nefarmakologické možnosti liečby

Pľúcna rehabilitácia – Zahŕňa cvičenie, vzdelávanie a samokontrolu liečby s cieľom zmeniť správanie pacienta, zlepšiť jeho fyzickú a psychickú kondíciu a zmeniť jeho postoje smerom k zdraviu prospešnému správaniu. Okrem odborne vedeného cvičenia zahŕňa aj odvykanie od fajčenia, výživové poradenstvo a vzdelávanie v samostatnej kontrole ochorenia a liečby (self-manažment), ktorého cieľom je aktívny prístup pacienta, zvládanie inhalačnej techniky, osvojenie si znalostí, ako predchádzať príznakom, kedy vyhľadať zdravotnú pomoc a tiež ako zvládnuť exacerbáciu.

Pľúcna rehabilitácia je najúčinnejšou liečebnou stratégiou na zmiernenie dýchavice, zlepšenie zdravotného stavu a toleranciu námahy. Okrem zlepšenia funkčnej pohybovej kapacity a kvality života rieši aj viaceré mimopľúcne problémy súvisiace s CHOCHP, ktoré však nie sú dostatočne ovplyvnené liečbou ochorenia – atrofia svalov, strata hmotnosti, zmeny nálad (najmä depresia), sociálna izolácia… Podmienkou úspešnosti je spolupráca pacienta a jeho vlastná motivácia.

Oxygenoterapia  – Tzv. dlhodobú domácu oxygenoterapiu (DDOT), teda liečbu kyslíkom, lekári odporúčajú pacientom, u ktorých i napriek správnej liečbe ochorenia neustále pretrváva dychová nedostatočnosť. Cieľom je predĺženie života a zlepšenie jeho kvality u pacientov so závažným stupňom CHOCHP.

Operácia pľúc

Pri liečbe CHOCHP existujú dve chirurgické možnosti liečby:

Objem redukujúca operácia pľúc – je vhodným riešením u pacientov v konečnom štádiu CHOCHP s prevahou emfyzému, ktorí nemôžu podstúpiť transplantáciu pľúc. Spočíva v odstránení časti pľúc, ktorá neplní svoju funkciu, čo môže niekedy zlepšiť príznaky ochorenia.

Bulektómia – bula je zoslabnuté miesto pľúcneho tkaniva, buď vrodené, alebo vzniknuté v dôsledku ochorenia pľúc. Pri tomto type zákroku sa bula chirurgicky odstráni, čo zmierňuje dýchavičnosť a zlepšuje funkciu pľúc. Na operáciu sú vhodní len niektorí starostlivo vybraní pacienti.

Transplantácia pľúc

Zlepšuje kvalitu života a funkciu pľúc u pacientov s veľmi pokročilou formou CHOCHP, s hodnotami spirometrie FEV1 menej ako 35 %. Dôležitá je spolupráca pacienta a jeho blízkych.

Mýty a fakty spájané s CHOCHP

·       CHOCHP je zriedkavá – MÝTUS – Smutnou skutočnosťou je, že CHOCHP je 2. najrozšírenejšia neinfekčná choroba obyvateľstva rozvinutého sveta. Ukazuje sa, že pľúca sú vzácnym zdrojom našej existencie a musíme ich chrániť počas celého života. Rovnako ako srdcové choroby, aj CHOCHP môže mlčať mnoho rokov, až kým nie je takmer neskoro.

·       CHOCHP zasiahne iba fajčiarov – MÝTUS – Hlavnou príčinou CHOCHP je fajčenie, ako aj vystavovanie sa pasívnemu fajčeniu. Ale nie každý s CHOCHP je súčasným alebo bývalým fajčiarom. Dlhodobé vystavenie znečisťujúcim látkam je problémom a niektoré povolania sú pre zdravie pľúc rizikovejšie ako iné.

·       Hlavným príznakom je dýchavičnosť – FAKT – Ľudia s CHOCHP môžu mať kašel, chrapot, ale často je prvým príznakom práve dýchavičnosť. Pacienti sa môžu cítiť unavení keď idú po schodoch alebo si uvedomia, že sa musia nadychovať viac ako ostatní. Ľudia s CHOCHP bývajú náchylnejší na časté prechladnutia a môžu zápasiť aj s opakovanými záchvatmi chrípky alebo zápalu pľúc, čo môže zvýšiť nielen dýchavičnosť, ale aj ďalšie príznaky.

·       CHOCHP je vyliečiteľná – FAKT – CHOCHP nie je liečiteľná, ale je liečiteľná. Nemôžete zvrátiť poškodenie pľúcneho tkaniva, ale môžete spomaliť deštrukciu a chorobu tak povediac riadiť. Najlepšia vec, ktorú môže pacient fajčiar urobiť je prestať fajčiť a snažiť sa za každých okolností chrániť ďalších možných infekcií.

·       CHOCHP sa vyskytuje iba u starších ľudí – MÝTUS – Ľudia, ktorým je CHOCHP často diagnostikovaná sú vo veku 50-60 rokov. CHOCHP je diagnostikovaná často neskoro, keď sú príznaky vyvinuté v takom rozsahu, že nie je možné ich ignorovať. V skutočnosti môže CHOCHP začať oveľa skôr, vo veku 40 rokov (vo výnimočných prípadoch vo veku 20-30 rokov).

·       Včasná diagnostika pomáha – FAKT – CHOCHP je nevyhnutné zachytiť včas, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu pľúc. Väčšina ľudí vidí za dýchavičnosťou starnutie. Nie je to tak vždy, najmä keď choroba postihne aktívneho človeka, ktorý už ďalej nemôže vykonávať také činnosti ako predtým.

·       Cvičenie nie je možné, ak máte CHOCHP – MÝTUS – Dýchavičnosť môže cvičenie sťažiť, je však dôležitou súčasťou liečby. I keď si pacienti s CHOCHP žiaden záťažový a kondičný pohyb nemôžu dovoliť, chôdza, tai či alebo bicyklovanie však môže zlepšiť spôsob, akým srdce pumpuje krv a svaly zase odoberajú kyslík z krvi. Telesný systém sa tým stáva efektívnejší.

·       Je príliš neskoro prestať fajčiť – MÝTUS – Nikdy nie je neskoro prestať fajčiť a potenciálne odvrátiť CHOCHP. Aj keď sa CHOCHP u niekoho diagnostiku, neznamená to, že zanechanie fajčenia ničomu nepomôže. V ktorejkoľvek fáze CHOCHP ukončenie fajčenia zmierni príznaky a spomalí progresiu CHOCHP.

·       CHOCHP postihuje iba pľúca – MÝTUS – CHOCHP môže tiež prispieť ku komplikácii vysokého krvného tlaku a môže zvýšiť riziko srdcových chorôb. Ako pri každom chronickom nevyliečiteľnom ochorení, aj tu sa môže dostať do hry aj depresia. Správne liek, zmena životného štýlu a emocionálna podpora môžu pomôcť pri riešení týchto problémov súvisiacich s CHOCHP.

·       CHOCHP sa spája so smrťou. – MÝTUS – Nemôžete zvrátiť CHOCHP, ale to neznamená, že život skončiť. Ľudia, ktorí prestávajú fajčiť, majú dostatok pohybu a starajú sa o seba, majú často dobrú prognózu a udržateľný stav ochorenia.

Respiračných chronických ochorení je viac…

Chladné mesiace a počas nich aj rozšírené infekcie môžu atakovať nielen pacientov s CHOCHP, ale aj inými chronickými ochoreniami. Hovoríme najmä o astme či rôznych typoch pľúcnych fibróz.

Astma je definovaná ako chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, (predovšetkým priedušiek), ktorá sa prejavuje dýchacími ťažkosťami, pískavým dychom, dráždivým kašľom a dlhodobo pretrvávajúcou nádchou. Na jej vzniku sa podieľajú aj genetické faktory či silné dráždivé chemické látky.

Zápal má pôvod v alergickej odpovedi na vonkajší podnet, na rozdiel od klasického zápalu priedušiek, kde organizmus reaguje na prítomnosť baktérií alebo vírusov. Do tohto procesu sa zapájajú bunky imunitného systému s dominantným postavením najmä eozinofilných leukocytov (eozinofilov). Ak človek trpí na astmu, zápalový proces zapríčiní zdurenie steny priedušiek, následkom čoho sa obmedzí prietok vzduchu, najmä pri výdychu. Zároveň sa zvyšuje produkcia hlienu v prieduškách a dochádza k bronchostrikcii – sťahujú sa hladké svaly v prieduškách.

To vedie k príznakom astmy:

·       opakované záchvaty pískania

·       dýchavičnosť

·       zvieranie na hrudníku

·       kašeľ, najmä nad ránom

Astmatický záchvat vzniká ako následok zvýšenej reaktivity dýchacích ciest astmatika spôsobenej zápalovým procesom na rôzne podnety (vírusy, baktérie, alergény, námaha, emócie, chlad či lieky), ktoré u zdravého človeka nevyvolávajú žiadnu reakciu. Hoci sa astmatické záchvaty alebo takzvané exacerbácie nevyskytujú vo všeobecnosti často, je dôležité si uvedomiť, že astma je chronické ochorenie. Aj v prípade, že pacient nemá symptómy a cíti sa dobre, zápalová reakcia je prítomná, vďaka správnej liečbe je ochorenie pod kontrolou.

Astma je teda ochorenie, ktoré sa zatiaľ nedá úplne vyliečiť, ale pomocou liekov sa darí udržať prejavy astmy u astmatikov na minime. Pri správne zvolenej a pravidelne podávanej liečbe je možné vyhnúť sa zhoršeniu stavu či už v noci alebo aj cez deň, znížiť potrebu podávania takzvanej uvoľňovacej/záchrannej liečby a oddialiť výskyt exacerbácie.

Neliečená astma: môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a v niektorých prípadoch môže spôsobiť aj smrť. K pacientom s vysokým rizikom úmrtia na astmu patria tí, ktorí majú v anamnéze ťažké astmatické záchvaty, pacienti bez preventívnej liečby a pacienti liečení vysokými dávkami systémových kortikosteroidov. Najväčšiu skupinu však vraj tvoria pacienti, ktorí nespolupracujú so svojim ošetrujúcim lekárom a nedodržujú režim liečby. Na Slovensku je v súčasnosti  liečených 102 386 ľudí na bronchiálnu astmu, z toho vyše 6 000 ľudí má ťažkú formu. Astma je tiež šiestym najčastejším dôvodom kúpeľnej liečby.

Idiopatická pľúcna fibróza (IPF) je zriedkavým ochorením a trpia ním na Slovensku desiatky pacientov. Vážna diagnóza pritom býva pre viacerých pacientov šokom.  Slovo „idiopatická“ znamená, že nepoznáme presnú príčinu ochorenia, termín „pľúcna fibróza“ označuje proces, pri ktorom sa pľúcne tkanivo zjazví, zhrubne alebo stvrdne v snahe hojiť sa po opakovanom poškodení.

U ľudí s IPF, tkanivo okolo jemných vzduchových vačkov (nazývaných alveoly) a okolo krvných ciev zhrubne, stvrdne a zjazví sa. Medicínsky názov pre zjazvenie je fibróza. IPF sa časom zhoršuje a jazvenie hrubne a šíri sa, pľúca strácajú schopnosť prenášať kyslík do krvného riečiska. K orgánom sa tak nedostáva toľko kyslíka, koľko by potrebovali.

Jemné vzduchové vačky a krvné cievy v pľúcach sú dôležité pre zabezpečenie kyslíka, ktorý potrebuje každý orgán v tele. Keď dýchame, kyslík sa dostáva cez pľúca do krvného obehu. Odtiaľ ide do srdca a ďalej do celého tela, čím zabezpečuje okysličovanie tkanív a orgánov a umožňuje ich správne fungovanie. Keď je však tkanivo pľúc zjazvené a zhrubnuté pľúcnou fibrózou, znižuje sa schopnosť dopravovať kyslík z pľúc do krvného obehu a telo začne trpieť jeho nedostatkom.

Zjazvenie pľúc a nízka hladina kyslíka zároveň sťažujú dýchanie. Začne sa objavovať dýchavica pri námahe alebo aj v pokoji a suchý kašeľ. Keď zjazvenie pľúc pokračuje ďalej, stále menej a menej pľúcnych buniek je zdravých a schopných vykonávať výmenu plynov a „posielať“ kyslík do krvného obehu. Dýchanie je čoraz ťažšie, až človek nevyhnutne potrebuje liečbu kyslíkom, pretože dýchaním si ho už nedokáže zabezpečiť dostatok.

Presná príčina vzniku idiopatickej pľúcnej fibrózy nie je zatiaľ známa, ale pravdepodobne je zjazvenie pľúcneho tkaniva dôsledkom opakovaného poranenia výstelky pľúc. Bunky pľúcnych mechúrikov na toto poranenie reagujú aktivitou, ktorá postupne vedie k zjazvovaniu poškodeného tkaniva. V pokročilom štádiu fibrózy tkanivo hrubne a pľúcna stavba sa narúša.

Doteraz sa nepodarilo odhaliť rizikovú skupinu, ktorá by bola vznikom ochorenia ohrozená viac ako iní ľudia.  IPF však častejšie postihuje mužov ako ženy a pacienti sú obyčajne starší ako 55 rokov. Väčšinou sa nezistí, prečo ochorenie prepuklo, aj preto sa nazýva idiopatická pľúcna fibróza (z lat. idiopatická = z neznámej príčiny). Niekedy lekári vedia nájsť príčinu, ktorá spôsobí zjazvenie pľúcneho tkaniva. Pacienti môžu byť vystavení niektorým splodinám. Aj niektoré lieky môžu spôsobiť fibrózu pľúc.

Ako odlíšiť CHOCHP od astmy?

Chronická obštrukčná choroba pľúc ako aj astma sú časté pľúcne ochorenia. Aj keď obe spôsobujú problémy s dýchaním a prejavujú sa kašľom, sú medzi nimi viaceré rozdiely, ktoré ich umožňujú odlíšiť.

Pri CHOCHP je poškodenie dýchacích ciest trvalé, zúženie dýchacích ciest a tým pádom aj príznaky pretrvávajú. Aj možnosti liečby sú preto obmedzené a poškodenie pľúc sa už nedá zvrátiť.

Pri astme je príčinou zápal, ktorý spôsobuje sťahy svalstva dýchacích ciest a to vyvoláva zúženie dýchacích ciest. Liečba proti zápalu a na uvoľnenie dýchacích ciest obyčajne dobre účinkuje a ochorenie nepostupuje.

CHOCHP v porovnaní s astmou častejšie vyvoláva pretrvávajúci kašeľ spojený s vykašliavaním hlienov.

Nočné prebúdzanie kvôli dýchavičnosti alebo iným problémom s dýchaním sú typické pre astmu a len zriedkavo sa objavujú pri CHOCHP.

U ľudí s astmou sa obyčajne objavujú aj iné imunitné poruchy, ako sú alergie, ekzém či senná nádcha.

Spôsoby ako manažovať chronické ochorenia počas zimy

Teplota a počasie môžu spôsobiť zhoršenie príznakov pri niektorých chronických respiračných ochoreniach. Studený, suchý vzduch môže rovnako ako horúci vzduch spôsobiť vzplanutia – tzv. exacerbácie.

Chráňte ústa a nos – V chladnom a veternom počasí by si mali pacienti vonku zakryť a chrániť ústa a nos. Poslúžiť môže maska alebo šatka.

Umývajte si ruky – Baktérie sa šíria nielen vzduchom, ale často aj cez membrány našich rúk. Umývanie rúk je najjednoduchší spôsob, ako zabrániť prepuknutiu infekcie.

Dbajte na teplé oblečenie – Nie je to len mýtus, ale udržovanie tela v teple a suchu môže skutočne prispieť k úspešnému predchádzaniu infekcií dýchacích ciest vrátane zápalu pľúc.

Pozor na spálené drevo z krbov – Aj keď sa môže zdať ako skvelý spôsob zahriatie pri teplom krbe, dym a výpary z krbu môžu byť nepríjemné, ak máte astmu, alergie a iné pľúcne ochorenia.

Pozor na infekcie prenášané vzduchom – Ako prevencia sa odporúča vyhýbať sa kontaktu s chorými, ktorí by nás mohli svojím kýchaním a kašľom rýchlo nakaziť. Šírenie vírusu chrípky jednoduchšie, než si môžeme myslieť a stačí na to dýchanie.

Inhalátor majte vždy po ruke – Ak máte astmu alebo CHOCHP, inhalátor majte vždy nablízku. Hneď ako začnete mať ťažkosti s dýchaním, prestaňte s tým, čo robíte, a použite inhalátor.

Vyhýbajte sa preplneným miestam – Podľa nových výsledkov pomôže aj vyhýbanie sa preľudneným miestam, ako sú dopravné prostriedky alebo nákupné centrá, keďže na prenos vírusu stačí dych nakazených.

Kvalita života pacientov s chronickými, nevyliečiteľnými ochoreniami

Psychické problémy, najmä úzkosť a depresia, si získavajú stále väčšiu pozornosť a nemali by sa prehliadať pri hodnotení kvality života pacientov s chronickými respiračnými ochoreniami. Obe sú považované pri chronických ochoreniach za rizikový faktor nízkej adherencie k liečbe, zvýšenej mortality a zvýšeného využívania zdravotnej starostlivosti.

Fyzické ochorenie je závažnou udalosťou, ktorá vo významnej miere ovplyvní život človeka, ak ide navyše o chronické a nevyliečiteľné ochorenie. Je ovplyvnené jeho každodenné fungovanie, práca či vzťahy v rodine, čo je často rizikový faktor pre vznik depresie, ktorá má následne vplyv aj na liečbu a adherenciu pacienta.

Úzkosť a depresia sú často považované za významné psychologické faktory ovplyvňujúce vznik a priebeh ochorenia. U pacientov s chronickými ochoreniami navyše existuje zvýšené riziko ich výskytu. Depresia, sociálna izolácia a nízka miery opory zo strany blízkych zase smerujú ku vzniku a rozvoju ďalších zdravotných problémov.

Úzkosť môžeme definovať ako nepríjemný duševný stav, negatívnu emóciu, ktorá je sprevádzaná akousi zlou predtuchou. Ide o emóciu, ktorá sa ťažko verbalizuje a často sa orientuje na to, čo len má prísť. Prejavuje sa často pocitmi únavy, vyčerpanosti a duševným napätím, ktoré obmedzuje aktivitu či celkový výkon postihnutého.

Depresia je viac než len pocit smútku. Je charakterizovaná najmä nedostatkom energie, zlou náladou, stratou záujmu. Zahŕňa veľké množstvo symptómov, medzi ktoré patria aj problémy so spánkom, pocity viny, zbytočnosti, poruchy príjmu potravy, smútok čo v niektorých prípadoch dokonca aj myšlienky na samovraždu. Riziko je najvyššie v čase potvrdenia diagnózy a v skorých štádiách choroby. Človek s chronickým ochorením, ktorý navyše trpí duševnými problémami môže mať sklony aj ku sociálnej izolácii.

Človek je spoločenský tvor, ktorý je od prirodzenosti zvyknutý združovať sa a žiť v spoločnosti s ďalšími ľuďmi. Odborníci tvrdia, že spoločenská izolácia prameniaca z problémov, ktoré pacient prežíva, môže byť rovnakým stresom ako napríklad hladovanie. Pacienti s chronickými ochoreniami majú sklony k izolácii ešte väčšie. Nielen pri chronických ochoreniach je dôležitá podpora rodiny.

Adherencia – základ úspešnej liečby CHOCHP

Slovo adherencia by sme mohli preložiť ako „dodržiavanie pravidelnej liečby“ – teda nakoľko je pacient ochotný liečbu užívať, nakoľko ju akceptuje a považuje za prospešnú. V súvislosti s adherenciou sa často hovorí aj o tzv. kompliancii), čo znamená schopnosť užívať liek v dávke a v dávkovacom režime ako je predpísaný, a tiež perzistencii, čo je schopnosť zotrvať na liečbe dlhú dobu.

Liečba CHOCHP žiaľ často zlyháva u samotných pacientov a kvôli ich zlej adherencii k liečbe. Mnohí nespolupracujú, liečbu užívajú len vtedy, keď sa ich stav náhle zhorší, no neuvedomujú si, že každá jedna exacerbácia nenávratne poškodzuje pľúcne tkanivo, zjazvuje ho a ohrozuje život. Pacient však nevie, čo presne sa v pľúcach deje, dôsledky nevidí a často najprv ani necíti. Niektorí usúdia, že kvôli občasným „záchvatom“ predsa nie je nutné užívať trvalo a pravidelne liečbu, myslia si, že stačí liečiť akútny stav, keď náhodou nastane. Iní si závažnosť ochorenia vôbec nepripúšťajú a nerozumejú, prečo by mali dlhodobo užívať lieky. Zhoršovanie stavu pri nesprávnej liečbe potom u pacienta ďalej posilňuje nedôveru k liekom, o to viac zanedbáva ich užívanie a vzniká bludný kruh.

Príčiny zlej adherencie

Vo všeobecnosti sú na nedodržiavanie liečby náchylnejší ľudia, ktorí majú celkovo nezdravé životné návyky a životný štýl. Príčiny môžu súvisieť so samotným liekom – množstvo užívaných liekov, v ktorých pacient stráca prehľad, ťažkosti pri inhalácii lieku, vedľajšie účinky, prípadne cena liekov. Úlohu hrajú aj ďalšie faktory, ako je vyšší vek, fyzické alebo kognitívne príčiny, nedostatočné vysvetlenie liečebného režimu pacientovi, nepochopenie liečby zo strany pacienta, nedôvera v liečbu alebo voči lekárom, slabá vôľa, podceňovanie závažnosti ochorenia, „nedostatok“ príznakov, aby si pacient ochorenie a potrebu liečby uvedomoval, či rôzne psychologické problémy.

Aká fyzická aktivita sa odporúča pre pacientov s chronickými respiračnými ochoreniami?

Ochabnuté svalstvo spotrebuje až 10-krát viac kyslíka, ako posilnené svaly. Naopak, ak je človek vo forme, jeho pľúca sú zaťažené menej a dýcha sa mu ľahšie. Pravidelné cvičenie je preto vynikajúcim pomocníkom, ako si udržať pľúca zdravé a netrpieť dýchavicou už pri miernej námahe. Pokiaľ ste pohyb dlhšie zanedbávali, začínajte pomaly, postupne. Cieľom je cvičiť aspoň 3x do týždňa po 20-30 minút. Pokiaľ máte pochybnosti, poraďte sa so svojím lekárom, aká fyzická aktivita je pre vás vhodná a akým cvikom by ste sa mali vyhýbať.

Prechádzka

Prechádzka v pohodovom tempe je aktivita vhodná takmer pre každého, vrátane pacientov vo vysokom štádiu CHOCHP. Vyberte si prostredie, v ktorom sa cítite príjemne, aby ste mali z prechádzky radosť. Ak na túto aktivitu nájdete spoločníka, môže byť pohyb ešte zábavnejší. Pokiaľ spočiatku nevládzete a rýchlo sa zadýchate, nezúfajte a začínajte pokojne len s niekoľkými metrami. Postupne pridávajte napr. o 30 sekúnd viac alebo o 10 metrov viac – aj drobný krôčik vpred je pre vaše zdravie prospešný.

Bicyklovanie

Ak nie ste vo forme, je vhodné začať na stacionárnom bicykli, či už v súkromí domova alebo v posilňovni, kde vám môže poradiť a dohliadnuť na vás odborník. Keď sa už budete pri bicyklovaní cítiť istejšie a bude sa vám lepšie dýchať, môžete si tento šport užiť aj v prírode.

Cviky na ruky

Ruky môžete posilňovať pomocou ľahkých závaží, elastického pásu, alebo hoci s pollitrovými fľašami vody. Cvičiť začínajte s ľahšími činkami a každé 2-3 týždne záťaž mierne zvyšujte.

Cvik 1: Ruky so závažiami pripažte, dlane smerujú dopredu. Nadýchnite sa a zdvihnite závažia k hrudníku – ruky krčte tak, aby lakte ostávali pri tele – a pomaly vydychujte. Pri ďalšom nádychu ruky pomaly spúšťajte naspäť k telu. Opakujte 10-15x a potom sériu zopakujte ešte raz.

Cvik 2: Začínate znovu pripažením so závažím, dlane ale smerujú k telu. Nadýchnite sa a pri výdychu pomaly dvíhajte vystreté ruky so závažiami do výšky ramien. Pri nádychu ruky pomaly spustite späť k telu. Opakujte 2 série po 10-15 zdvihnutí.

Stoj na špičkách

Postavte sa asi 20 centimetrov od stola či stoličky, ktorá vám pomôže udržať rovnováhu. Rozkročte sa na šírku panvy. Nadýchnite sa a s výdychom sa pomaly dvíhajte čo najvyššie na špičky. V pozícii krátko zotrvajte. S ďalším nádychom sa pomaly spúšťajte späť na päty.  Cvičte aspoň 2 série po 10-15 opakovaní.

Naťahovanie svalov na nohách

Posaďte sa na stoličku a oprite sa  o operadlo. Nadýchnite sa. Potom pomaly vydychujte a zároveň dvíhajte jednu vystretú nohu pred seba tak vysoko, ako dokážete. S nádychom nohu pomaly spustite naspäť k zemi. Opakujte 10-15x každou nohou. Pokiaľ je pre vás tento cvik príliš jednoduchý, môžete si dať okolo členkov ľahké závažia.

Naučte sa dýchať bránicou

Bránica je veľmi dôležitý dýchací sval, ktorý si tiež môžete posilniť a naučiť sa bránicové dýchanie, vďaka ktorému dokážeme dýchať hlbšie a väčšie množstvo vzduchu.

Kľaknite si alebo sa pohodlne posaďte. Jednu ruku položke na hrudník a druhú na brucho pod úroveň rebier. Pomaly sa nadýchnite nosom tak, aby sa vám ruka na bruchu dvíhala. Vydychujte pomocou sťahovania brucha cez privreté pery. Pozor – ruka na hrudníku by sa vôbec nemala hýbať, ale mali by ste dýchať len „bruchom“. Opakujte toto dýchacie cvičenie 5 až 10 minút 3-4x denne. Uvidíte, že sa vám bude robiť stále ľahšie a bránicové dýchanie bude pre vás jednoduché a automatické.

Vyskúšajte tai či

Toto čínske cvičenie využíva mierne, plynulé pohyby, preto je to aktivita vhodná v každom veku a aj vo vyšších štádiách CHOCHP. Posilňuje zdravie srdca a pľúc a tiež odbúrava stres a pomáha relaxovať, čo je ideálne pre ľudí, ktorí trpia v dôsledku ochorenia úzkosťou, depresiami alebo sú podráždení.



Komentáre (1)

    Vaša reakcia

    Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *