Nemusíme všetko kritizovať. Môžeme aj poďakovať

Dalito.sk/Indický oceán/foto: Dalito.sk

Bolo to už veľmi dávno, keď som na lyžovačke v zahraničí prišla o koleno a miesto toho, aby som využila cestovné poistenie, v panike som sa v obrovských bolestiach vrátila domov. Lekár v štátnej nemocnici evidentne nemal svoj deň a tak som skončila pod skalpelom na súkromnej klinike hneď dvakrát. Stálo ma to mrte peňazí. Až toľko, že som mala chuť si rovno obúchať hlavu o stenu, prečo som neostala rovno v rakúskom stredisku aj s nemocnicou, kde takých kolien musia zo zjazdoviek voziť tony. Poistku som predsa mala.

Spomenula som si na to nedávno v Indickom oceáne. Maličký ostrov sľuboval nezabudnuteľné chvíle, mne však aj tak sťahovalo zadok, čo ak sa mi tam niečo stane. Kým priletí lietadlo, bude zo mňa neskorá večera pre žraloky.

A samozrejme sa aj stalo. Stačilo maličké ranné zakašlanie a už som sa nepohla. Čo nepohla, nemohla som ani dýchať. Mala som pocit, že chrbticu mám mimo tela. Na izbe som len vládala ďakovať šťastene, že sa mi to stalo aspoň tam. Inak by ma museli z pláže odtiahnuť ako tuleňa, čo by znamenalo, že by ma rovno stiahli aj z kože.

Zranená aj skrachovaná

Keď som si predstavila, ako mi tam budú musieť lietadlom priviesť včely do chrbtice, možno aj dve a tri… začali sa mi oči pretáčať v dolároch. Šialene ma bolelo nielen telo, ale aj  predstava vybrakovaného bankového účtu. Keď som volala na non-stop linku komerčnej poisťovne, krvi by ste sa mi nedorezali. „Prepáčte, že vás s tým otravujem, ale ja mám u vás cestovné poistenie a vyzerá to tak, že tu umieram. A zachráni ma asi len niekoľko včiel do chrbta. Hrozné ale je, že oni ich budú musieť asi priviesť lietadlom a mne je ešte horšie pri predstave, koľko to bude stáť. Vlastne ani neviem, či sa odtiaľto budem môcť vôbec vrátiť domov, pretože ak to nezaberie, bude vylúčené, že budem môcť nastúpiť do lietadla späť. Cítim v kostiach príšerný prúser, vlastne už necítim nič, len obrovskú bolesť a strach, že tu ešte aj skrachujem,“ vyhŕkla som vystrašeným hlasom do telefónu.  

Anjel z Európy

Na druhej strane sa ozval anjel (je mi ľúto, že som si nezapamätala jeho meno), nech si nerobím starosti, že presne pre tieto prípady sú poistky. Hlavné je, aby mi to pomohlo a najlepšie, aby som sa mohla vrátiť podľa plánu. Hlas zamestnankyne poisťovne na mňa účinkoval ako liek prvej pomoci. „Ale ja vám asi urobím škodu, bonita zo mňa nebude žiadna,“ ospravedlňovala som sa do telefónu. „S tým si nerobte starosti. Hlavne, aby vám tam pomohli,“ zaznelo z Európy.  Do pár minút som všetky inštrukcie dostala mailom. Do dvoch hodín priletel lekár aj so včelou. Potom obstreky, natrel masťami, starostlivo predpísal užívanie s tým, že sa vidíme aj na druhý deň. Po troch dňoch bolo takmer po všetkom. Ďalšiu pohotovosť som už stihla doma.

Nie všetko je len o peniazoch

Po návrate som urobila všetko tak, ako mi anjel z poisťovne poradil. Vyplnila formuláre, pripla k nim lekárske správy a potvrdenie o zaplatení leteckej zdravotnej pomoci kdesi v Indickom oceáne. Po pár dňoch mi prišiel mail, že všetko zaregistrovali, nič im nechýba a peniaze pošlú na účet v plnej výške. Neprešiel ani týždeň a peniaze mi cinkli na účte.

Len toľko som chcela, že možno by sme mohli začať písať aj o tom, ako to niekde ide. Viem, aj ja som mala dávno zlú skúsenosť s poisťovňou, ale teraz to dali. Takže nie všetko, o čom tak radi rozprávame ako len nejde, je aj pravda. Je to dobrý pocit vedieť, že v poisťovniach nie je len všetko o zisku, ale aj snahe pomôcť. Oni to fakt dali! Vďaka!

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)