O tejto diskriminácii nehovorí nikto

O diskriminácii žien sa toho popísalo už veľa a ešte sa aj popíše. Od štúdií OSN, EÚ, až po „pretrkotané“  kávičky o veľkých sklamaniach.  Čo však nikde nenájdete, je diskriminácia pracovitých žien úspešných mužov. Žien, ktoré takmer denne zažívajú to typicky slovenské, využiť, použiť, odhodiť a niekedy aj nevyplatiť. A keď sa ohradia, sú necitlivé a arogantné.

Ženy, ktoré sa neuspokoja s kreditkou od partnera. Ženy, na ktoré sa často obracajú ľudia, ktorí začínajú a povedia si, peňazí má dosť,  kontaktov tiež, ona to urobí zadarmo.

Pracovité ženy úspešných mužov sú vo výplatnom potravinovom reťazci vždy posledné.  Také slovenské, veď ona má dosť! Mimoriadne pracovité ženy, ktoré napriek tomu , že nestrádajú, pracujú rovnako a možno aj viac, pretože chcú dokázať, že sú nezávislé.

Osobnosti, ktoré sú príkladom serióznosti, pracovitosti, energie, či nasadenia.  Všetky však majú jedno spoločné. Pri odmenách, ak vôbec,  sú za vykonanú prácu posledné. Ako posledným, napriek tomu, že ďaleko prevyšujú kolegov, zvyšujú plat,   veď oni majú dosť. Ako posledným, ak vôbec,  im preplácajú faktúry za ich prácu, veď má dosť. Ale naopak, prvým prekladajú faktúry na spodok kopy.

„Často rozmýšľam, či si ľudia myslia, že nám to doma padá z neba, alebo tlačíme peniaze v pivnici,“ povedala mi priateľka, ktorá diskrimináciu pracovitých žien úspešných mužov zažíva pravidelne.  Veď má dosť, od hladu neumrie….

Na Slovensku žijú aj ľudia, ktorí si zaslúžia náš obdiv a uznanie. Ktorí nezbohatli na podvodoch a daňových únikoch a za ich úspešnými príbehmi je  množstvo driny. Príbehov, ktoré by nechcel prežiť nikto z nás. Tak prečo pracovité ženy úspešných mužov nútime, aby sa menili na zúrivé levice pritlačené k múru?

Diskriminácia je strašná vec. Akákoľvek. Takmer denne ju zažívajú mnohé úspešné ženy a verte mi,  je ďaleko bolestivejšia ako tá „klasická“.

Aj ja denne dostávam ponuky, tipy a pozvánky, aby som napísala. Naposledy arogantne reagoval PR manažér startupu, ktorý mi poslal mail, či by som nechcela na portál napísať o ich úspešnom startupe, s významným finančným investorom, že už pôsobia aj v Londýne. S radosťou som ponuku prijala a zaslala im cenník PR článkov. “PR manažér na správnom mieste“ mi napísal, že si myslel, že pochopím, že oni sú startup. Na moju otázku, či pochopí on, že aj ja, ale bez finančného investora, ak za neho nepovažujem manžela  s výplatou zamestnanca. Urazil sa s tým, že vlastne už o nich píšu médiá dosť.

Alebo šéfka občianskeho združenia, ktorá na svoje kampane dostáva nemalé financie od firmy.  Tiež som ponuku prijala a poslala jej cenník. Dočítala som sa, že si myslela, že mi na ťažko chorých záleží a urobím to aj zadarmo. Na otázku, či ona zachraňuje pacientov zadarmo už nereagovala.

O diskriminácii žien sa toho a ešte stále píše a hovorí  veľa. Od štúdií OSN, EÚ a neviem  čoho. Čo však v žiadnom výskume, štúdii, či článkoch nenájdete, je diskriminácia pracovitých žien úspešných mužov. Žien, ktoré takmer denne zažívajú to typicky slovenské, využiť, použiť, odhodiť. Vďaka za každého jedného slušného človeka a klienta, ktorý chápe a vníma svet v súvislostiach.

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)