Rozhovory

Pil vodku, chodil s anténou ako rozviedčík, aby expandoval

Začínal ako tanečník, ktorý si uvedomoval, že folklóristika ho v budúcnosti neuživí. Roky patril medzi TOP svetové tváre reklamných kampaní, aby využil všetky skúsenosti svetových produkčných firiem pre vlastné podnikanie. Kým v časoch finančnej krízy konkurencia krachovala, Ondrej Majer expandoval. Dnes jeho firma patrí medzi elitu eventových firiem na Slovensku.

Narodil sa pod slovenským kopcom v Detve, aby mu o niekoľko rokov ležal kus sveta pri nohách. Ondrej Majer vyštudoval v rodnom meste priemyslovku, vďaka folklóru sa dostal do Bratislavy a neskôr na Vysokú školu múzických umení. „Akurát padla komunistická opona, takže to boli naozaj veľké fofry, čo urobiť so svojim životom. Nastalo množstvo zmien. Po 89-om mi bolo okamžite jasné, že moja existencia je ohrozená, pretože folkloristikou sa neuživím, tak som so školou praskol,“ spomína si Ondrej, ktorý sa začal zúčastňovať všetkých zahraničných seminárov, ktoré doba ponúkala. Využil aj platené programy pre študentov a do rakúskeho Grazu odišiel študovať slavistiku a germanistiku. “Bolo mi jasné, že potrebujem vedieť jazyky, že bez toho som stratený. Popri štúdiu som si ako tanečník privyrábal v módnej tanečnej skupine, ktorá po celom Rakúsku robila módnu roadshow“ hovorí o ťažkých začiatkoch dnes už úspešný podnikateľ, ktorý v tom čase netušil, ako zásadne jeho rozhodnutie odísť zo Slovenska zmení celý jeho život.

Práve počas tanečných vystúpení si ho všimli fotografi. „Ponúkli mi také peniaze, ktoré pre mňa v tom čase boli nepredstaviteľné. A ešte aj s tým, že ich môžem zarábať v Južnej Afrike. Náplň práce ma veľmi nezaujala, ale keď som počul, za čo a koľko sa tam dá zarobiť, tak som si povedal, že čo už. Usmievať sa za tie peniaze môžem. Roztočil sa okolo mňa veľký kolotoč, ktorý sa krútil niekoľko rokov a nemal som dôvod s tým prestať,“ so smiechom spomína. „Mojou prvou prácou bolo fotenie celosvetového katalógu pre Otto.


foto: rodinný archív, O.Majer v strede

Nad sumami klipkal očami 

Keď mi povedali honorár, len som tak zaklipkal očami. Na tri týždne ma zobrali do Kapského mesta, kde sa predo mnou otvoril veľký svet produkcie a reklamných kampaní,“ hovorí sympatický podnikateľ, ktorý sa po prvom fotení vrátil na Slovensko, ale telefón s reklamnými agentami neutíchol. Skôr naopak. Lákal i ho do najväčších reklamných produkcií svetových značiek. „Povedali mi, že vmomente musím priletieť naspäť, že všetko platia! Po mesiaci a pol doma som opäť odletel do Kapského mesta a za rok a pol som tam natočil množstvo svetových kampaní. V tom čase sa najväčšie produkcie robili v Miami alebo v Kapskom meste,“ vracia sa do histórie podnikateľ, ktorý točil desiatky svetových reklám od motoriek až po Moskovskú vodku. „Len som sa usmieval, že vlastne za čo zarábam toľké peniaze, že to je fakt easy life (smiech)“ a celý čas sa pri rozhovore smeje. Nikdy nezabudne na nakrúcanie celosvetovej kampane pre Moskovskú vodku, ktorá rozhodla o jeho ďalšom smerovaní. „Prišiel som na plac, kde bolo okolo 80 ľudí. Z Viedne doviezli vlak, urobili takzvanú Transsibírsku magistrálu. Ja som stál vo vlaku pred barom a pil som vodku. Asi 10 ľudí vlakom triaslo tyčami, aby sa hýbal, ďalších 10 ľudí behalo okolo vlaku so stromami, akože to je celé v rýchlosti a ja som si tam pripíjal na zdravie,“ zabáva sa dnes už majiteľ úspešnej eventovej agentúry.
„Celé to bola jedna veľká sranda za slušné peniaze. Mal som veľké šťastie, že som do toho vstúpil bez nejakého pričinenia, pretože v tomto biznise platí, veľa povolaných, málo vyvolených. Len pár ľudí tam naozaj zarába, oveľa viac je takých, ktorí si takto iba privyrábajú popri škole a podobne. Vďaka tejto práci som pochodil celý svet. Žil som aj v Osake. Lietal som po celom svete ako taký cigáň,“ spomína na neustále zbalené kufre Majer, ktorého práve pri nakrúcaní svetových kampaní očarila produkcia.

Na Slovensku po nemecky


„Vždy ma viac zaujímalo, čo sa deje za kamerou ako pred ňou. Vďaka profesionálnej rakúskej a nemeckej produkcii som dostal najrýchlejší kurz time manažmentu a disciplíny. Nikto sa tam na nič nehral, každý vedel čo má robiť, a to aj splnil. Vtedy som pochopil, že jednoducho musíš byť profesionálny! Toto majú tie germánske národy absolútne vychytané. Tým, že som behal po celom svete hneď od revolúcie a nasával som veľký biznis okolo reklamy – veď som robil s najlepšími reklamnými agentúrami na svete – naozaj som sa veľa naučil. Získal veľa kontaktov a kamarátov, ktorí ma o reklame naučili oveľa viac, akoby som študoval vysokú školu na Slovensku,“ uzavrel prvú etapu pracovného života podnikateľ, ktorý sa k eventom dostal až po návrate na Slovensko a po prvom neúspechu, keď spustil svoju prvú modelingovú firmu . Po pár mesiacoch zistil, že Slovensko je na toto zameranie príliš malým trhom.

Prvé narodeniny firmy

Po analýze sa rozhodol venovať práve eventom a firmu premenoval. „V 90 rokoch na Slovensku ešte event biznis nefungoval. Urobil som prvé dva eventy a vedel som, že to je tá správna cesta! Organizovanie eventov u nás v tom čase bola totálne zelená lúka. Pred 25 rokmi sme v tomto biznise boli pionieri. Žiadny internet! Jedinou komunikáciou bol fax a mobil. Aby som sa vedel spojiť zo západom, chodil som telefonovať hore na hrad. Chodil som s tou RNT anténou ako rozviedčík. To bola strašná sranda,“ spomína na začiatky úspešnej firmy majiteľ, ktorému sa podnikanie okamžite rozbehlo. „Zo začiatku som firmu dva roky dotoval zo zarobených peňazí z reklamných kampaní, ktoré mi ostali potom, čo som si ako 25 ročný chlapec kúpil sedmičkový bavorák. Tým, že sme boli medzi prvými a aj vďaka skúsenostiam zo zahraničia, začal ten biznis veľmi slušne zarábať. Po dvoch rokoch práce vo firme som za hranice cestoval čím ďalej tým menej,“ hovorí Ondrej Majer, ktorý zarobené peniaze investoval do prvej plochej strechy v strede Bratislavy a prerobil pod ňou jedno poschodie. Popri eventovej firme sa tak začal postupne venovať aj menšiemu developingu a investíciám do nehnuteľností. „Vtedy sa to ešte dalo za rozumnú cenu. Dnes sú to už násobné ceny. Ale aj to treba vedieť, predbehnúť dobu. Môj starý otec vždy hovoril, že keď dáš do tehly a do zeme, tak sa nemôžeš pomýliť.

foto: archív Majer

Keď robíš, nemáš čas zarábať


Ako správny Detvanec som z času na čas niečo postavil, aby bolo potom na dôchodkové pripoistenie,“ zasmeje sa úprimne Majer, ktorý v začiatkoch podnikania na Slovensku vo firme aj spával.

„Mal som vtedy ešte partnera z Česka, s ktorým som dodnes dobrý kamarát. Tu sa makalo denne. Bežný štandard bol 12 až 15 hodín. Staré židovské príslovie hovorí, keď robíš, nemáš čas zarábať. To znamená, že hodnota práce nie je v tom, že si človek sadne a je v robote! Veď doteraz som nemal ani kanceláriu, až teraz po 20 rokoch podnikania. Moja kancelária bola mobil! Sami vidíte, že v kancelárii aj tak nič nemám, lebo tu vlastne nie som. Tu nezarobím peniaze . Musím byť v priestore, takže životom plávam, a nie, že teraz 12 hodín robím a makám, už som v pohode. Jasné, exekutívu som už hodil na ľudí a ja sa venujem obchodným partnerom, víziám a tak,“ upozorňuje Majer, ktorý aj pri rozhovore neformálne sedí v krátkych nohaviciach a tričku. Žiadny oblek, žiadna kravata. „Mám asi 20 kravát a neviem koľko oblekov, ale ani neviem, kedy som mal naposledy oblek. Keď už naozaj treba, oblečiem si maximálne rifle, klubové sako a košeľu, ale inak sa tomu vyhýbam. Naozaj mi to veľa nehovorí. Dnes je 30 stupňov, takže už vôbec nie. Aj keby som mal ísť niekde, radšej sa ospravedlním, nebudem sa niekde topiť v dhých nohaviciach,“ zasmeje sa, hoci do smiechu mu vždy nebolo.

„Samozrejme to nebolo vždy o smiechu. Nemali sme síce niečo také, že by nás niekto oklamal, či nám nevyplatil faktúry. Na 99% fungujeme s nadnárodnými spoločnosťami, ale samozrejme, keď prišla kríza pred 8 rokmi, tak to bol šok. Pamätám si, vrátil som sa z Kilimandžára a išiel s priateľmi a partnerkou na Kubu. Tam si listujem nemecký denník a valili sa na mňa samé informácie o kríze, ako sa všetko rúca. Cítil som, že to nebude dobré. Vrátil som sa na Slovensko a zo dňa na deň nám začali padať objednané veci a dohody. Asi 80% zrazu bolo minulosťou.“


Väčšina krachovala, on investoval

“ Každý zaťahoval ručnú brzdu. Počas krízy sa totiž nežúruje, nerobia sa eventy, kongresy, či teambuilingy. Proste marketing sa utiahne, lebo to sú peniaze, ktoré idú von. Firmy si eventy začali robiť samy. Vtedy mi napadla taká myšlienka, pre ktorú som sa aj doma hádal s partnerkou, s ktorou som podnikal.Rozhodol som sa totiž o rozšírenie portfólia o osvetlenie, ozvučenie a stavbu pódií. Spustil som to práve počas krízy, a to s dosť veľkou investíciou. Firmy si síce eventy už robili samy, ale zasa potrebovali techniku. Takže práve investícia do techniky nás vyslovene zachránila. Celý tento cirkus trval asi rok. Strašne veľa agentúr v tom čase skrachovalo. Na trhu ostali naozaj iba silní hráči a my sme práve v tom čase naskočili na plné otáčky,“ opisuje záchranu firmy Majer, ktorá expanduje dodnes. „Naposledy som do firmy investoval minulý rok, pretože som ju chcel opäť posunúť ďalej. Produkčná technika už bola zastaraná, tak som investoval do ledkovej steny full HD 4x6m,“ hovorí spokojne podnikateľ, ktorý upozorňuje, že sa pohybuje v biznise, ktorý nemôže stagnovať.

„Vy nemôžte ísť jednoducho naspäť. Vy musíte rozmýšľať a ísť dopredu. Musíte mať víziu, ako to vždy posunúť oveľa ďalej,“ rozdáva rady majiteľ agentúry, ktorá prežila ekonomickú krízu.

„Samozrejme, že to boli hrozné roky. Normálne som sa v noci budil spotený. Mal som ešte vtedy rozostavaný dom a zrazu peniaze, ktoré som zarobil, nestačili. Musel som si požičať a ešte aj predať dva menšie byty, ktoré som kúpil ešte niekedy dávno s partnerkou, ale nejako som to ustál. Našťastie nárast bol potom taký, že to všetko dobre dopadlo. Budem úprimný. Áno, ten rok bol naozaj upotený. Ľudia, ktorí podnikajú vedia, že keď je falling down, tak tam sa musí človek veľmi rýchlo rozhodovať. Často si spomeniem na záver filmu Marťan. O človeku, ktorý vyletel hore a nechali ho tam. Keď sa vrátil na Zem, študentom povedal, že keď ste hore a hore sa niečo udeje, niečo veľmi zlé, tak máte dve možnosti. Buď to vzdáte a na Marse zomriete, alebo sa zamyslíte a poviete si dnes budem toto a toto robiť, zajtra toto a toto, a keď toho spravíte veľa a budete postupovať ďalej, tak sa môže stať, že sa vrátite späť. Takže najdôležitejšie je nezastať a postupovať ďalej. Matt Damon nechal na záver filmu jasný odkaz pre všetkých!“ odporúča hlavnú myšlienku filmu Marťan muž, ktorý sa pravidelne stretáva s názorom mladých, že za veľkým úspechom a peniazmi nemusí byť ťažká práca, zbohatnúť sa dá hneď a bez výraznej námahy.

foto: archív Majer

Mylné predstavy a zvrátené sny

Aj on patrí medzi podnikateľov, ktorí niekoho zamestnajú a o rok či dva od neho zamestnanec odíde s tým, že si založí vlastnú firmu, veď to ide ľahko. „Aj nedávno som tu mal chalana z východu, ktorý sa odtrhol. Za 23 rokov som takých zažil veľa. Za ten čas z mojich ľudí vzniklo viac ako 10 agentúr. Presne viem, ktoré žijú dodnes. Ľudia majú mylnú predstavu o hodnotách, neuvedomujú, že za profitom sú roky driny, knowhow a množstvo zlých nocí. Ľudia majú často zvrátené sny. Potom ich niekde náhodou stretnem a už sa len pousmejem, že ok, nestihol si to mladý!“ spomína majiteľ firmy, ktorý je presvedčený, že k úspešnej firme patrí aj kus šťastia.

„Šťastie? Najviac! Šťastie praje pripraveným! Je to mimoriadne dôležité. Človek musí preň veľa urobiť. Kráčať mu v ústrety. Mal som v živote veľa šťastia. Asi mám nad sebou svojho vlastného Joža. Ďakujem tam hore, že ma občas vypočuje. Ale musím pre to naozaj spraviť maximum. Jednoducho musím robiť. A začnú sa diať ďalšie veci. Šťastie je dôležité, ale nesmiete sa naň spoliehať. Príde, keď k nemu urobíš veľmi veľa krokov. Keď ich spravíš dosť. A zrazu ti ten hore povie: „Dobre! Stačilo! Poď naspäť!“

Môže vás zaujať:

Keď sleduje CFL, NBA, či futbal, pozerá sa na svoje sedadlá

 

 

 


Komentáre (0)

Vaša reakcia

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *