Ponaučenie: Nechváľte deň pred večerom. A už vôbec nie „tehuľky“

Bol nádherný letný deň. A v taký deň sa rada usmievam. Viem, že všetci máme starosti, ale aspoň raz za deň by sme sa usmiať mohli. Rada ľudí rozveseľujem aj chválim. Prečo nie?!

Milujem s ľuďmi komunikovať. Manžel je z toho niekedy nervózny, lebo sa prihovorím fakt asi komukoľvek. Len tak, a prečo nie?

O nesmrteľnosti chrústa

Bol nádherný letný deň. Presne taký, aké milujem. Chodila som po záhradníctve medzi ružami a užívala si život. Milujem dni, keď hodím lodičky, kostýmy a šaty do kúta, vypnem počítač, obujem si šľapky, krátku kvetovanú sukňu, letné záhradnícke tričko, nasadím si klobúk, do rúk zoberiem nožničky a čistím kvety. Strihám odkvitnuté letničky či trvalky, najradšej ruže. Porozprávam sa pritom s mravcami aj chrobákmi, sem tam ma štipne včela, či prstami „odstrelím“ lienku, ktorá ma šteklí na ramene. No a pritom sa porozprávam s každým, kto sa pri mne pristaví, poprosí o radu, či len tak sa v prenádhernom rodinnom záhradníctve chce porozprávať o nesmrteľnosti chrústa. Milujem dni, keď brigádujem a zároveň fitnisujem telo aj dušu. A ešte mi za to aj platia, smejem sa doma po službe s úctou a pokorou k majiteľom a manažmentu, ktorí mi dôverujú.  

Pár slov

Naposledy som sa porozprávala aj so starým pánom, ktorého manželka s dcérou viedli opatrne okolo ruží. Pozeral na ne láskavo a s kvetmi vtipkoval. Bolo mi jasné, že to nie je len taký „hocaký“ zákazník. „Desaťročia som zodpovedal za mestské a kúpeľné záhrady v Karlových Varoch,“ milo sa mi prihovoril staručký pán, ktorý sa prišiel len pokochať a prehodiť pár slov. Vraj do záhradníctva chodí pravidelne, aj keď nič nepotrebuje. Ani sa mu nečudujem, najmä pri jazierku s bahennými ibištekmi  a ružami je úžasne. 

Kráľovná ruží  

Potom som ju zahliadla. Nádhernú budúcu maminu, tak dokonale upravenú a oblečenú, že som z nej nemohla odtrhnúť zrak. Veľké guľaté bruško mala zvýraznené zlatým opaskom s brošňou tak, aby v dokonalých maslových šatách vyniklo čo najviac. V ešte dokonalejšom mejkape pôsobila ako kráľovná ruží.

S partnerom hľadali bonsaje. Ukázala som im kde ich nájdu a rozžiarená dokonalým zjavom budúcej mamičky som jej čo najúctivejšie poblahoželala k budúcemu bábätku a pridala najkrajšie prívlastky, aké mi len prišli na rozum o tom, ako jej bruško veľmi pristane, aká je krásna. Úžasná, cnostná, prekrásna…

„Ale ja tehotná nie som,“ zaznelo z jej prekvapenej tváre.

V sekunde som sa chcela rozplynúť v molekulu čohokoľvek. Túžila som sa okamžite prepadnúť pod zem. Zmiznúť, byť vygumovaná zo zemského povrchu. Nevedela som reagovať, každá veta ospravedlnenia bola už len trápnejšia a trápnejšia. Ostala som len bezmocne ticho stáť, ramená mi poklesli až k zemi…

Ponaučenie

„Neospravedlňujte sa mi. Tak mi treba, som jednoducho tučná. Aspoň mi už je jasné, že s tým už fakt musím niečo urobiť,“ zahundrala mladá žena, ktorú som pred pár sekundami nechtiac veľmi urazila. A ešte aj pred priateľom…

Tak len toľko, nechváľte deň pred večerom. A už vôbec nie „tehuľky“.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)