Prvý dojem nemá druhý pokus, iba 4 sekundy

Vytvoriť si o niekom celkový dojem trvá aj niekoľko mesiacov a možno aj rokov. No prvý dojem, ktorý urobíme, sa s nami potom „vezie“ už takmer po celý čas. A len veľmi ťažko ho dokážeme prekonať. Možno časom… 

Naše rečová (verbálna) komunikácia tvorí len približne tretinu vnímania naším okolím a až dve tretiny (65 – 70%) toho, čo si iní na nás všímajú je reč tela! Neverbálna komunikácia, čiže naše gestá, mimika, postoj a držanie tela, oblečenie, imidž ako aj vôňa, či telesný zápach sú tým najdôležitejším indikátorom našej osobnosti a charizmy v prvých sekundách osobného kontaktu s iným človekom.

Presnejšie v prvých štyroch sekundách! Práve tento krátky časový úsek je pri vytváraní prvého dojmu podľa Alberta Mehrabiana, odborníka na výskum reči tela, ten najdôležitejší a najmienkotvornejší.

Nie, že by sila a váha slov, ktoré vypovieme nemala význam. Tie sú a vždy zostanú najhodnotnejšou výpoveďou našich myšlienok, ktoré sa dajú zvukovo i písomne zaznamenať, no reč tela prezrádza aj to, čo by sme si priali ponechať skryté v našom vnútri. To sú naše pocity, nálady a mnohokrát aj skutočný názor.

Kým pri telefonickom rozhovore, či pri rozhlasovom vysielaní je najdôležitejšou časťou ľudskej komunikácie rečový prejav, jeho obsah a váha slov, dokonca argumenty a fakty, pri osobnom stretnutí sa sila účinku komunikácie presúva na jej neverbálnu zložku. Pri vytváraní prvého dojmu počas osobného rozhovoru sme ovplyvnení najmä tým, čo vidíme a cítime.

Kým slová sú hlavným spôsobom prenosu informácií, reč tela nám prezrádza úroveň medziľudských vzťahov, emócie, sympatie, strach, hnev, rozčarovanie, či dokonca sexuálnu príťažlivosť.

Ak sa naučíme ovládať reč svojho tela a čítať neverbálnu komunikáciu iných, staneme sa majstrami komunikácie predurčenými na úspech v každej oblasti spoločenského uplatnenia.

Azda najčastejším komunikačným prehreškom a tým pádom i „kazítkom“ v medziľudskej komunikácii je práve nesúlad toho, čo hovoríme, s tým, čo vyjadrujeme rečou nášho tela. Teda, akýsi súboj verbálnej a neverbálnej komunikácie.

Aj menej skúsený komunikátor dokáže rýchlo odhaliť, ak sa na neho predavačka v obchode, alebo čašník v reštaurácii usmeje „kyslým“ neprirodzeným a neúprimným úsmevom. Pritom z nich až doslova kričí „čo tu pre boha tento robí, prečo ma otravuje?!“

Aj Vy ste potom stratili chuť na nákup, či obed v tomto podniku? Lebo ja áno!  Alebo ak si muž vypína hruď a sťahuje brucho, či žena si prehŕňa vlasy s miernym úklonom vpred, je až do neba volajúci signál, že sa mu (jej) páčime!

Ak chceme urobiť obchod a na stretnutí dôležitému klientovi namiesto štandardného podania ruky vsunieme do dlane slizkú „mŕtvu rybu“, s úspechom sa môžeme rozlúčiť. A pritom nemusíme povedať ani slovo a dojem je „v kýbli“…

Vo všeobecnosti platí, že ak sme pri osobnom i telefonickom rozhovore prívetiví, ľudsky príjemní a prirodzení, pozitívne naladení a v našich očiach i na perách je čitateľný (počuteľný) úprimný úsmev, otvárame si bránu k pozitívnej interakcii partnera. Teda i k dobrému prvému dojmu, ktorý si o nás vytvorí.

Zdá sa Vám to náročné? Možno aj áno, ale úspech patrí len dokonalým a pripraveným!

Môže vás zaujať:

Zdvorilé je, že volajúcemu zavoláte späť