Recept od babičky: Svieža malinová pena nielen do pohára, ktorá vám bude detstvo pripomínať celý život

Milovala som ich. Strašne mi chýbajú. Babka s dedkom. A čím som staršia, tým viac. Niežeby som nemala dosť lásky od manžela. Naopak, mohla by som ju rozdávať nešťastným ľuďom, ale lásku, ktorú mi priehrštím nadeľovali babka s dedkom bola iná. Pritom vôbec ma nerozmaznávali, ale vychovávali. Dokonca boli aj prísni. Ale tak inak.

Raz mi dcéra pri pohľade na moju komunikáciu s vnučkou vytkla, že keď ona bola malá, s ňou som sa tak trpezlivo nerozprávala a nevysvetľovala. Zaskočilo ma to. Neviem či to pochopila, ale snažila som sa jej vysvetliť, že keď ona bola malá nemala som toľko rozumu a času ako dnes. Mala som sa čo obracať, aby som nás uživila, v práci som bola od skorého rána do takmer noci. Druhá šichta ma čakal doma po ôsmej. Boli deväťdesiate roky a ja som sa zložilo učila v novej džungli demokracie prežiť. Nikto ma to neučil, po ruke žiadny internet, nikto nepomohol. Boli to najťažšie roky môjho života.

Bezstarostné dieťa

Na druhej strany, tie najkrajšie som cez prázdniny ako bezstarostné dieťa prežívala u babky a dedka. Boli presne ako ja dnes – babka pre svoje vnučky, ktoré však demokracia zaviala oveľa ďalej za hranice ako som ja mala k starkým do Galanty z Bratislavy.

Babka s dedkom mali dlhú záhradu a na jej konci rástli maliny. O čo viac som ich neznášala zberať, o to viac som ich ľúbila jesť. A keď babka z nich urobila malinovú penu, išli sme sa s bratom a sesternicami o ňu pobyt.

Taký je život

Dnes je nádherný deň plný slnka. Horúco. Ležala som na lehátku a zavoňala moje detstvo. Spomenula som si na maliny v chladničke, ktoré som v hypermarkete kúpila už dávnejšie. Najradšej by som malinovú penu pripravila pre vnúčatá. Tie sú však veľmi ďaleko a tak som potešila manžela. A hlavne seba, lebo keď som penu naberala na lyžičku a vkladala do úst, cítila som detstvo. Bože, to už bolo tak dávno! Šialene dávno. Musím sa priznať, že po 54 rokoch môjho života myslím na tie krásne bezstarostné roky detstva čoraz častejšie. Radšej ako na smrť, ktorá sa ma v tomto veku nielenže už dotkla, ale či sa mi to páči alebo nie, na pohreby už chodím častejšie ako na svadby. Taký je život.

Malinová pena do pohára mi však pomáha myslieť na tie najkrajšie roky života. Keď som ešte vôbec netušila, aký je život ťažký, zložitý, plný nepochopenia a aj nenávisti a závisti. Malinová pena ma vracia späť do čias, keď sme boli ešte deti a starí rodičia nás vychovávali s takou láskou, ako ustarostení rodičia svojim deťom často nevedia dať, aj keby veľmi chceli.

Podobné ovocné peny nám kedysi robili aj tety v školských jedálňach. Iné gazdinky ich zasa používali (a možno až dodnes) na šišky alebo do pudingov. Niektoré maminy ich dokonca robievali z domácich džemov.

Suroviny

hrnček malín, hrnček práškového cukru (nemej sladké ¾ hrnčeka), jedno bielko

Postup

1. Maliny rovno z chladničky poriadne rozmixujeme s cukrom. Ja to robím tyčkovým mixérom.  
2. Pridáme studený bielok a šľaháme asi desať minút.
3. Ozdobíme malinou a mätou alebo aj nie.

Dobre vedieť

Ak vám pena ostane ešte aj do druhého dňa, výborná je rozmiešaná s bielym jogurtom, čerstvými malinami či iným ovocím. My si takéto luxusné raňajky doprajeme aj s iným čerstvým ovocím. Malinová pena im pridáva výnimočnú chuť.

Často v kuchyni používam vanilkový lusk. Struk vanilky, ktorý mi po vybratí dužiny ostane nikdy nevyhadzujem. Na večné časy ho pridávam do práškového cukru, ktorý úžasne rozzvonia.

(Ak vás náš originálny recept zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)  

Môže vás zaujať: